V polovici júla na tlačovej konferencii Slovenskej národnej strany informoval poslanec Národnej rady Slovenskej republiky Rudolf Huliak, že strana plánuje predložiť do parlamentu nový návrh zákona. Ten by predĺžil lehoty, kedy by majiteľ musel absolvovať so svojim vozidlom povinnú technickú a emisnú kontrolu.
V súčasnosti na Slovensku vychádzame z platnej smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/45/EÚ z 3. apríla 2014. Podľa nej je interval jednotlivých kontrol nastavený tak, že nové vozidlo musí prvú technickú a emisnú kontrolu absolvovať po 4 rokoch a následne každé 2 roky. Smernica nastavuje najmiernejšie limity. Je potom na každom členskom štáte, aby si intervaly STK upravil podľa svojich záujmov.
“Česko a Maďarsko uplatňuje rovnaké lehoty ako Slovensko,” vysvetľuje Martin Tichý zo spoločnosti TÜV SÜD Slovakia, ktorá sa zaoberá certifikáciami automobilových komponentov, kontrolami motorových vozidiel a na Slovensku prevádzkuje sieť staníc technickej kontroly. “V Poľsku musia nové vozidlá absolvovať prvú STK už po 3 rokoch a následne každé dva roky. V Rakúsku to je ešte prísnejšie – uplatňujú model 3-2-1. Staršie vozidlá teda prichádzajú na kontrolu každý rok.”
V popredí exaktné dáta a štúdie
Európska smernica pri stanovovaní maximálnych limitov vychádza z exaktných dát a štúdií. Tie, rovnako ako aj prax, ukazujú, že pravidelné technické kontroly majú pozitívny vplyv na znižovanie nehodovosti na cestách či emitovanie škodlivých častíc z motorov. “Ak sa chceme dopracovať k naplneniu cieľov Vision Zero (0 mŕtvych na európskych cestách do roku 2050, pozn. red.) a Green Deal, potrebujeme mať prepracovaný systém technických kontrol. Som preto presvedčený, že podmienky technických kontrol sa časom budú skôr sprísňovať, ako uvoľňovať,” hovorí Tichý.
Na slovenských cestách ročne príde o život približne 250 – 300 ľudí. V kontexte súčasných štatistík sa Vision Zero javí ako nerealizovateľný cieľ. “Vision Zero nemôže byť len o samotných autách, ale o celej cestnej infraštruktúre. Musíme mať na to pripravené aj cesty.” Jedným z prostriedkov ako naplniť tento ambiciózny cieľ bude aj zavádzanie autonómnych vozidiel do premávky. To sa síce ešte dnes môže javiť ako sci-fi, ale o niekoľko rokov môže ísť o bežnú súčasť našich životov.
Ak sa umelá inteligencia stane bežnou súčasťou našich životov, rýchlejšie ju akceptujeme aj v sektore dopravy. “AI nám prinesie zásadný pokrok smerujúci k dosiahnutiu cieľov Vision Zero. Zmeny budú zavádzané postupne, autonómna jazda bude napríklad povolená najprv na diaľniciach,” hovorí Tichý.
Medvedia služba pre motoristov
Rudolf Huliak pri obhajovaní svojho návrhu hovoril o šikane majiteľov starších automobilov. Tie pritom tvoria väčšinu automobilového parku na Slovensku. Priemerný vek vozového parku je u nás 15 rokov. “Tým, že by sme predlžovali lehoty technických kontrol, jednak by sme išli do rozporu s európskou smernicou, no najmä by sme z dlhodobého hľadiska zvyšovali náklady na prevádzku týchto vozidiel. Ak by sme v horizonte 15 rokov zredukovali počet kontrol, ktoré vozidlá dnes musia absolvovať, som presvedčený o tom, že motoristu by opravy na vozidle v konečnom dôsledku stáli viac ako teraz.”
O tom, že technický stav vozidiel má vplyv na nehodovosť, hovorí aj štúdia. Tú v roku 2021 publikovala žilinská univerzita v spolupráci s ministerstvom dopravy. Výsledky boli celkom jednoznačné – čím bližšie má dané vozidlo k termínu technickej kontroly, tým rastie pravdepodobnosť, že vozidlo spôsobí dopravnú nehodu. “Nielen európske, ale aj slovenské dáta jednoznačne ukazujú, že častejšie kontroly technického stavu vozidiel znižujú pravdepodobnosť toho, že takého vozidlo zapríčiní dopravnú nehodu,” vysvetľuje Tichý.
Čítanie medzi riadkami
Rudolf Huliak pri návrhu na predĺženie lehôt STK argumentoval aj inými skutočnosťami. Povedal, že zo štatistík vyplýva, že príčinou dopravných nehôd zavinených technickým stavom vozidla je absolútne minimum. “Áno, rýchly pohľad do dát polície ukazuje, že v 99 % prípadov dopravných nehôd je za ňu zodpovedný vodič motorového vozidla. Môže však za to spôsob evidovania dopravných nehôd v našej krajine. Už len z podstaty tej evidencie musí byť za dopravnú nehodu zodpovedný vodič. Aj keď ďalšími príčinami môžu byť iné faktory, vrátane nevyhovujúceho technického stavu vozidla.
V prípade, že polícia má podozrenie, že príčinou nehody bol zlý technický stav vozidla, do vyšetrovania musí byť prizvaný súdny znalec, ktorý vypracuje znalecký posudok. Aj keď správa súdneho znalca bude konštatovať, že vozidlo malo nejaký dlhodobý defekt, teda že nebolo úplne technicky v poriadku, polícia v tom momente uzatvorí prípad tak, že za nehodu je zodpovedný vodič, ktorého je povinnosťou udržiavať vozidlo v dobrom technickom stave. Toto sa však v štatistikách na prvý pohľad neodzrkadlí a potom môžu vznikať také argumentácie, aké použil napríklad pán Huliak,” vysvetľuje Tichý.
Drvivá väčšina vozidiel prejde STK na prvý pokus
Nie všetky krajiny sveta majú zavedené povinné technické kontroly vozidiel. Napríklad na Ukrajine alebo vo väčšine štátov USA takéto kontroly nepoznajú. Rozdiely medzi jednotlivými stratégiami ukazuje príklad krajiny, ktorá v minulosti technické kontroly vozidiel nerobila a začala ich robiť len v nedávnej minulosti.
“Takou krajinou je napríklad Turecko. Tam boli zavedené pravidelné technické kontroly po vzore nemeckého systému STK v roku 2008. Každý rok tam v priemere prejde technickou kontrolou približne 12 miliónov vozidiel (na Slovensku cca 1,3 milióna, pozn. red.). Podľa štúdie, ktorá bola zverejnená v júli tohto roka a ktorá zhromažďovala údaje od roku 2008 do roku 2022, vďaka technickým kontrolám sa na cestách predišlo 5000 úmrtiam a 220 000 zraneniam.”
Martin Tichý nepovažuje dvojročný interval technických kontrol vozidiel za šikanu vodičov starších vozidiel. “Na Slovensku sú rôzne mýty o tom, ako vozidlá neprechádzajú cez STK, aké to je prísne a podobne. Ale dáta hovoria niečo iné. Za rok 2023 prešlo na prvý pokus technickou kontrolou 87 % vozidiel a emisnou kontrolou 95 % vozidiel.
Vozidlá, ktoré technickou kontrolou neprejdú, tak z polovice prípadov je dôvodom závada na brzdách. Spoločnosť má určite všeobecný záujem na tom, aby po cestách jazdili iba vozidlá v dobrom technickom stave. Nechceme predsa, aby nás neohrozovali vodiči, ktorí zanedbávajú povinnú údržbu a servis svojho vozidla. Na porovnanie, v Nemecku na prvýkrát neprejde technickou kontrolou 20 % vozidiel, takže absolvovanie technickej a emisnej kontroly v tých intervaloch, aké sú dnes platné, by som určite nenazval šikanou vodičov,” uzatvára Martin Tichý.
