Mário Bujňák sa sokoliarstvu venuje už viac ako 11 rokov. Za ten čas pochopil zásadnú vec: neexistuje jedna univerzálna metóda, ktorá by fungovala na všetkých dravcov.
„Každý dravec má inú osobnosť, iný temperament, iné silné a slabé stránky. Preto sa musí človek veľmi dobre naučiť teóriu, ako žijú vo voľnej prírode, čo je pre ne prirodzené. Ak sokoliar teóriu nepozná, počas výcviku narobí chyby, ktoré sa neskôr veľmi ťažko odstraňujú.“ Výcvik mladého dravca začína vo chvíli, keď dotlačí perie. U orla skalného to je asi tri mesiace po vyliahnutí. Nasleduje zoznamovanie s rukavicou, preskoky, malé prelety, zväčšovanie vzdialenosti, až sa napokon dravec púšťa na voľno. V tejto fáze už sokoliar musí veriť nielen svojmu inštinktu, ale aj vzťahu, ktorý si za ten čas s dravcom vytvoril.
Ak má dravec loviť, sokoliar ho musí naučiť pracovať s korisťou. Predloží mu napríklad atrapu srstnatej zveri a ukazuje mu, ako ju uchopiť, ako reagovať, ako sa sústrediť. Ak majú byť dravce určené na vystúpenia medzi ľuďmi, čaká ich ďalší typ tréningu – socializácia. Musia si zvyknúť na ruch, kočíky, kolotoče, hudbu a davy ľudí. Sokoliar ich preto berie na frekventované miesta, kde s nimi v pokoji trávi čas, aby pochopili, že sa nemajú čoho báť. Až keď dravec prijme tento svet ako bezpečný, je pripravený vystupovať.
Bežný deň sokoliara? Žiadny neexistuje
Čo vlastne robí profesionálny sokoliar na základnej škole? Ak čakáte rutinu, nedočkáte sa. Mário hovorí, že leto je najrušnejšie obdobie. Škola chodí na sokoliarske výjazdy, preto veľa cestuje s dravcami, vystupuje na hradoch, zámkoch, festivaloch či iných spoločenských podujatiach. Vzdeláva verejnosť o dravcoch, predátoroch a ich význame v prírode. Deti aj dospelí častokrát práve tu prvýkrát vidia orla, a ten im preletí pol metra nad hlavou. Zimné obdobie je trochu pokojnejšie. Mário sa stará o údržbu sokoliarne, pripravuje dravcov na filmovanie, alebo natáča zábery s GoPro kamerou zavesenou priamo na postroji, ktorý sa nasadí na dravca.
K sokoliarstvu patria aj situácie, ktoré dokážu aj pobaviť. Ľudia sa napríklad smejú, keď vidia majestátneho orla, ako sa zrazu premení na „pešiaka“ a cupká do kopca, aby získal lepší rozbeh na let. Rovnako úsmevné sú pohľady návštevníkov, keď mladá orlica Monza začne Máriovi obhrýzať bundu alebo sa začne hrať s jeho kučeravými vlasmi.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
Občas však nastanú aj situácie, ktoré sa dajú nazvať komickými len s odstupom času. Keď sa sokoliarovi stratí dravec, málokto tuší, že to zvyčajne dopadne skôr opačne – dravec si nakoniec nájde jeho. A potom sú tu vystúpenia pred divákmi, kde sa môže prihodiť čokoľvek. Napríklad aj to, že si niekto odnesie nečakaný „darček z neba“. Hoci pre dotyčného to v tej chvíli veľmi vtipné nie je, zvyšok publika sa tomu spravidla smeje ešte dlho.
Moderné sokoliarstvo neberie z prírody, ale pomáha jej
Mário zdôrazňuje, že všetky dravce používané v sokoliarstve sú odchované sokoliarmi. Žiadny nie je vzatý z prírody. Práve naopak, sokoliari sa vedia podieľať na záchranných programoch a odchované dravce dokážu niekedy úspešne vrátiť do voľnej prírody. Málokto tuší, že uplatnenie nachádzajú aj v doprave a ochraňujú životy tisícov ľudí. Slúžia totiž nielen ako biologická ochrana viníc alebo parkov, ale strážia nebo aj nad letiskami. Odháňajú tu vtáky, ktoré by mohli spôsobiť kolíziu alebo technické problémy lietadiel. Keď vo vzduchu krúži dravec, korisť tam jednoducho nepríde. Nemusí sa nič zabíjať ani strieľať, pretože dravec vzbudzuje prirodzený rešpekt.
POKRAČOVANIE NA ĎALŠEJ STRANE
