Ponuka kompaktných elektromobilov sa rozrastá v podstate každý mesiac. Hyundai do tohto náročného konkurenčného prostredia posiela nový IONIQ 3, ktorým rozširuje svoju elektrickú rodinu smerom k menším autám a širšiemu okruhu vodičov.
Skúsenosti z väčších modelov prenáša do kompaktného hatchbacku s dostupnejšou cenovkou. Pri prvom zoznámení nás Hyundai IONIQ 3 oslovil výrazným vzhľadom, špeciálne vo výbave N Line, príjemne riešenou kabínou aj obratnosťou. Za volantom nás potešil mimoriadne presným riadením, istotou v zákrutách a pohotovými reakciami elektrického pohonu. Hyundaiu sa jednoducho podarilo vytvoriť skutočne sympatickú kombináciu každodennej využiteľnosti a jazdných vlastností, ktoré dokážu osloviť aj náročnejšieho vodiča.
Ako sa však na novinku a športovú budúcnosť elektromobilov pozerá profesionálny pretekár? Pri príležitosti uvedenia modelu IONIQ 3 na slovenský trh sme sa porozprávali s Maťom Homolom, ambasádorom značky Hyundai na Slovensku.
Maťo, aký prvý dojem na vás urobil nový Hyundai IONIQ 3? Zaujal vás niečím aj ako pretekára?
Prvýkrát som ho videl na autosalóne v Nitre a hneď sa mi zapáčil jeho dizajn. Predovšetkým tá matná červená farba je naozaj pekná. Auto bolo vo verzii N Line, ktorá mu dodáva športový, až pretekársky vzhľad. Je malé a kompaktné, takže mi svojimi proporciami trochu pripomína športové pretekárske autá. Z dizajnového hľadiska na mňa teda urobilo veľmi dobrý dojem.
Fanúšikovia vás poznajú z pretekárskych víkendov. Čo však hľadáte za volantom v bežný deň?
Ja som vybúrený z pretekárskeho okruhu a v civilnej premávke jazdím podľa predpisov. Možno to viacerých prekvapí, ale je to tak. Mám rád ticho a pohodlie. Aktuálne jazdím na hybridnom Hyundai Tucson a po približne deviatich rokoch s rôznymi modelmi Hyundai N je to pre mňa veľký kontrast. Tucson je veľmi pohodlný, najmä na bratislavských a celkovo slovenských cestách. Užívam si vyšší posed, mäkšie naladenie podvozka aj väčší priestor, napríklad na bicykel alebo ďalšie veci.
Znamená to, že Tucson u vás vytlačil športové modely N?
Na tie určite nemôžem zabudnúť. Veľmi rád som jazdil na i30 N, či už to bol hatchback, alebo fastback. Každé z tých áut má niečo do seba a každé ponúka niečo iné. Teraz si však najviac užívam práve pohodlie v Tucsone. Po rokoch so športovými autami je pre mňa táto zmena príjemná.
Elektromobilita postupne vstupuje aj do motoršportu. Máte už skúsenosť s elektrickým súťažným špeciálom?
Zatiaľ som na takom aute nejazdil. Elektrické súťažné špeciály ešte neprenikli do všetkých oblastí motoršportu, výraznejšie ich vidíme najmä vo formulách. Boli aj pokusy s elektrickými cestovnými autami, ale konštrukčne je náročné takéto auto vymyslieť a postaviť. Navyše je to finančne veľmi náročné, takže v našom prostredí stále zostávame pri spaľovacích motoroch.
Niektoré pretekárske autá už ale využívajú hybridný pohon, pri ktorom pomáha batéria, rekuperácia a následné využitie energie na vyšší výkon. Ani s takýmto súťažným autom však zatiaľ skúsenosť nemám. V civilnej premávke si teda užívam hybrid a na pretekoch stále dobrý starý benzín.
Čím vás z pohľadu pretekára oslovujú športové elektromobily značky Hyundai ako modely IONIQ 5 N a IONIQ 6 N?
Keď Hyundai prišiel s modelom i30 N, podľa mňa výrazne zamiešal kartami medzi športovými hatchbackmi. Niečo podobné vnímam aj pri modeli IONIQ 5 N. Značka sa pokúsila preniesť do elektromobilu emócie, ktoré poznáme zo spaľovacích športových áut, a myslím si, že sa jej to veľmi dobre podarilo. Kým konkurencia sa často snažila ohurovať najmä výkonom, pri IONIQ 5 N a následne IONIQ 6 N je zaujímavé aj samotné pohonné ústrojenstvo. Veľmi pekne sa dá pracovať s rozdelením výkonu medzi prednú a zadnú nápravu. To sme si vyskúšali a funguje to výborne.
Z môjho pohľadu je dôležité, že auto sa veľmi dobre správa napriek vyššej hmotnosti. Rekuperácia pomáha brzdám a tie nevädnú tak, ako by som možno očakával. Veľkou prednosťou je tiež okamžitá reakcia na stlačenie akcelerátora. Práve tu elektrický pohon ukazuje svoju silu.
Simulované radenie a zvuk sú len zábavný efekt, alebo vám pomáhajú aj pri jazde na okruhu?
Je v tom zábava aj určitá nostalgia za spaľovacím motorom. Môže to uľahčiť prechod zo spaľovacieho auta do elektrického. Mne však simulované radenie pomáhalo aj pri orientácii na okruhu. Keď som vedel, aký mám, v úvodzovkách, zaradený prevodový stupeň, lepšie som sa orientoval pri nájazde do zákruty. Pri klasickej prevodovke totiž aj podľa toho odhadujem rýchlosť a spôsob, akým do zákruty vchádzam.
Na druhej strane som bol so simulovanou prevodovkou pomalší. V určitých virtuálnych otáčkach obmedzovala výkon, takže z pohľadu času bolo rýchlejšie využívať elektrický pohon naplno, bez nej. Jazdecky mi však pomáhala. Myslím si, že pri častejšom jazdení by som si zvykol aj na jazdu bez radenia. Pre človeka so skúsenosťami zo spaľovacích áut je to však príjemný prechod.
Čo očakávate od ďalšej generácie športových elektromobilov? Potrebujú ešte vyšší výkon?
Nemyslím si, že zrýchlenie už musí byť ešte výraznejšie. Skôr by som chcel, aby konštruktéri dosiahli nižšiu hmotnosť, pretože tú neoklameme. Druhou prioritou je pre mňa lepšia výdrž na okruhu. Práve tam stále vnímam veľký rozdiel oproti spaľovacím autám. Ide o brzdy, pneumatiky aj zásobu energie. Vyššia hmotnosť sa prejavuje a spaľovacie auto pri takomto nasadení spravidla vydrží dlhšie. Očakával by som preto, že vývoj pôjde najmä smerom k znižovaniu hmotnosti a k tomu, aby elektrické športové autá zvládali dlhšiu jazdu na okruhu.
