Motor 2.3 VR5 od Volkswagenu je jedným z najzaujímavejších agregátov, aké automobilka vyvinula, vďaka unikátnej konštrukcii a zvuku.
Spojil kompaktnosť štvorvalca s charakterom päťvalcového motora a dodnes vzbudzuje diskusie medzi nadšencami techniky. Napriek svojim prednostiam však neprežil dlhšie obdobie výroby. Prečo vznikol, ako fungoval a prečo nakoniec zmizol? Volkswagen predstavil motor 2.3 VR5 v roku 1997 ako alternatívu k tradičným štvor a šesťvalcovým agregátom. Konštrukčne vychádzal z VR6, pričom využíval rovnaký úzky uhol valcov 15 stupňov, no počet valcov bol znížený na päť. Cieľom bolo vytvoriť kompaktný motor, ktorý ponúkne dobrú pružnosť, kultivovaný chod a jedinečný zvukový prejav.
VR5 sa spočiatku objavil v modeloch Passat B5 a Golf IV, neskôr aj v Borách a niektorých verziách Seat Toledo. Napriek technickej inovatívnosti si nikdy nezískal širokú popularitu. V porovnaní s cenovo dostupnejšími štvorvalcami bol drahší na výrobu a zároveň neponúkal taký výkon ako VR6. Po roku 2006 bol VR5 postupne vyradený z ponuky. Automobilový priemysel sa v tom čase čoraz viac zameriaval na menšie preplňované motory TSI, ktoré dokázali poskytnúť vyšší výkon pri nižšej spotrebe.
Technická špecifikácia a konštrukčné riešenia
VR5 využíval blok motora vyrobený z liatiny, čo mu dodávalo pevnosť a dlhú životnosť. Hlava valcov bola z hliníka a obsahovala dva vačkové hriadele. Ventilový rozvod DOHC zlepšoval plnenie valcov a účinnosť spaľovania. Charakteristickým znakom motora bolo nepravidelné zapaľovanie, ktoré vytváralo jedinečný zvuk pripomínajúci päťvalcové motory Audi.
Kompaktné rozmery umožňovali jednoduchšiu integráciu do priečne uložených pohonných jednotiek. Vďaka tomu sa VR5 zmestil aj do menších modelov, ako bol Golf. Oproti tradičným šesťvalcom mal nižšiu hmotnosť, čo prispievalo k lepšiemu rozloženiu hmotnosti a lepšej ovládateľnosti vozidla.
Motor pracoval s elektronicky riadeným viacbodovým vstrekovaním paliva, ktoré optimalizovalo spotrebu a výkon. Systém variabilného časovania ventilov (VVT) zlepšoval priebeh krútiaceho momentu v rôznych otáčkach. Mazanie zabezpečovalo olejové čerpadlo poháňané reťazou, pričom kvalitný olej predlžoval životnosť rozvodového mechanizmu.
Prvá verzia VR5 mala 10-ventilovú hlavu valcov a výkon 150 koní (110 kW). V roku 2000 prešiel motor modernizáciou. Dostala sa doň 20-ventilová hlava valcov a variabilné časovanie sacích ventilov, čím sa výkon zvýšil na 170 koní (125 kW). Tieto úpravy zlepšili priebeh krútiaceho momentu a zvýšili efektivitu spaľovania. Krútiaci moment bol dobre rozložený naprieč otáčkami, čo poskytovalo plynulú akceleráciu a príjemný zážitok z jazdy.
