Železnice Slovenskej republiky uzavreli v roku 2025 prvú etapu modernizácie strategického železničného koridoru medzi Devínskou Novou Vsou a štátnou hranicou Slovenska s Českou republikou. Projekt, ktorý je súčasťou medzinárodného prepojenia Bratislava – Břeclav, priniesol komplexnú obnovu trate, výstavbu nového mosta cez rieku Morava a technickú prípravu na zavedenie moderných bezpečnostných a komunikačných systémov.
Výsledkom prvej fázy je zmodernizovaný úsek Kúty – štátna hranica SR/ČR vrátane trakčného vedenia a nového železničného mosta, ktorý zabezpečuje priame a kapacitne výkonnejšie spojenie medzi oboma krajinami. Súčasne sa vytvorili podmienky na implementáciu európskych systémov ERTMS/ETCS a GSM-R, ktoré sú nevyhnutné pre bezpečnú a interoperabilnú železničnú dopravu v rámci Európskej únie, upozorňuje ŽSR.

Realizácia projektu však nebola bez komplikácií. Prípravu aj samotnú výstavbu výrazne ovplyvnila pandémia ochorenia COVID-19, výpadky dodávok stavebných materiálov v dôsledku vojnového konfliktu na Ukrajine, zdĺhavé legislatívne a administratívne procesy, ako aj povodne v roku 2024. Všetky tieto faktory mali vplyv na priebeh prác aj konečný termín dokončenia stavby.
Druhá etapa prepojí Devínsku Novú Ves s Malackami
Napriek týmto okolnostiam sa projekt podarilo úspešne uzavrieť a plynulo nadviazať ďalšou etapou výstavby. Na rad teraz prichádza druhá etapa modernizácie, ktorá sa zameria na úsek Devínska Nová Ves – Zohor – Malacky. Celkové dokončenie modernizácie celej trate medzi Bratislavou a českou hranicou sa očakáva do konca roka 2027, píše Zdopravy.cz.
Zhotoviteľom druhej etapy modernizácie v hodnote približne 275 miliónov eur je združenie spoločností ICM a Váhostav. Úsek Malacky – Kúty má byť modernizovaný v rámci samostatnej investície v ďalšej fáze projektu.
Strategický koridor TEN-T a vyššie rýchlosti
Celý úsek Bratislava – Břeclav patrí do hlavnej siete TEN-T a je súčasťou európskeho dopravného koridoru Rýn – Dunaj, ktorého cieľom je prepojenie Severného a Čierneho mora. Na území Slovenska tvorí tento koridor kľúčovú dopravnú os od slovensko-českej hranice cez Bratislavu až po hranicu s Maďarskom a má zásadný význam pre osobnú aj nákladnú dopravu.
Pred modernizáciou dotknuté úseky nespĺňali viaceré technické a prevádzkové požiadavky vyplývajúce z nariadení Európskej únie. Išlo najmä o parametre nápravového zaťaženia, možnosť prevádzky nákladných vlakov s dĺžkou do 740 metrov a minimálnu prevádzkovú rýchlosť 100 km/h. Modernizácia tieto nedostatky odstraňuje a zároveň vytvára predpoklady pre ďalšie zvyšovanie rýchlosti, v niektorých úsekoch až smerom k hranici 200 km/h.

Rozsah prác v prvej etape presahoval samotnú obnovu železničnej trate. Projekt zahŕňal výstavbu troch nových mostov, dvoch priepustov a zrušenie jedného železničného priecestia, čím sa výrazne zvýšila bezpečnosť a plynulosť železničnej dopravy v dotknutom území.
Vzhľadom na strategický význam trate a finančnú náročnosť projektu získali Železnice Slovenskej republiky spolufinancovanie z Európskej únie prostredníctvom Nástroja na prepájanie Európy (CEF), ktorý podporuje rozvoj transeurópskych dopravných, energetických a digitálnych sietí.
Po dokončení všetkých stavebných prác a uvedení technológií do plnej prevádzky sa má trať medzi Bratislavou a českou hranicou stať plnohodnotnou súčasťou európskej železničnej siete a významne prispieť k zrýchleniu, bezpečnosti a spoľahlivosti medzinárodnej dopravy.


































