Pod kapotou Capri 2.8 Injection sa nachádzal atmosférický 2,8-litrový vidlicový šesťvalec typu Cologne. Tento motor bol vyrábaný v nemeckom Kolíne, kde sa stal spoľahlivým základom mnohých európskych Fordov.
V prípade Capri dostal výraznú technickú inováciu s názvom Bosch K-Jetronic, teda mechanický systém vstrekovania paliva, ktorý nahradil karburátorové riešenie z predchádzajúcich verzií. Vďaka tomu bol chod motora kultivovanejší a výkon plynulejší.
Výkon 160 koní pri 5700 ot./min a krútiaci moment 221 Nm pri 4300 ot./min zaručovali, že nástup po 3.0 V6 bol viac než dôstojný. Nový agregát pritom nebol len silnejší, ale aj efektívnejší motor sa lepšie správal v nízkych otáčkach a zareagoval rýchlejšie na plyn, čo ocenili nielen testovací jazdci, ale aj bežní majitelia. Ford tiež vylepšil chladiaci systém a zmenil výfukové potrubie, čím sa zlepšil tepelný manažment a zároveň sa zvýraznil zvukový prejav.
Zrýchlenie z 0 na 100 km/h zvládne toto Capri 2.8i za 8,1 sekundy a maximálna rýchlosť presahuje 200 km/h. Čísla, ktoré v roku 1981 radili Capri medzi skutočné športové autá. Podľa dobových magazínov model s 2.8i jazdil lepšie ako niektoré drahšie nemecké kupé, najmä vďaka zlepšenému rozloženiu hmotnosti a tuhšiemu podvozku.
O zvuku šesťvalca sa dá hovoriť samostatne. Bublanie z výfuku má hutný, temný charakter a je jasným podpisom tejto verzie. Viacerí majitelia priznávali, že jazdili so stiahnutými oknami aj v daždi, len aby si mohli užiť každé pridanie plynu.
Jazda: Starosvetská radosť na zadnej náprave
Ak patríte medzi tých, ktorí hľadajú poctivý šoférsky zážitok bez asistencií a filtrov, Capri 2.8 Injection vás nesklame. Zadný náhon, rozloženie hmotnosti blízke ideálu a samosvorný diferenciál tvoria základ hravého charakteru auta. K tomu treba prirátať športový podvozok, ktorý Ford výrazne prepracoval a použil tuhšie pružiny, tuhšie silentbloky a zadnú nápravu so stabilizátorom, čo výrazne znížilo nežiaduce náklony v zákrutách.
V praxi sa auto správa prirodzene a čitateľne. Na suchej ceste má vodič dojem, že Capri „sedí,“ ale hneď ak prekročí limity a pridá do zákruty, zadná náprava vie byť veľmi úprimná. Skúsení vodiči ocenili možnosť precízne korigovať šmyk pomocou plynu, čo z Capri robilo výborný nástroj na zábavnú jazdu. Bez elektronických pomocníkov bol však každý výjazd na hranici možností malým testom vodičských zručností.
Radenie je mechanicky presné. V prvých rokoch dostával Capri 2.8i štvorstupňovú prevodovku, ktorá bola čoskoro nahradená modernejším päťstupňovým manuálom typu Type 9. Prevodové pomery boli zvolené tak, aby motor dokázal ťažiť z plného rozsahu krútiaceho momentu najmä v strednom pásme otáčok, kde bola jazda najzábavnejšia. Radiaca páka pôsobí robustne, s jemným mechanickým odporom, čo ešte viac umocňuje pocit z priameho kontaktu medzi vodičom a technikou.
Riadenie síce neponúka chirurgickú presnosť moderných áut, no spätná väzba je prekvapivo dobrá. Vodič presne cíti, čo robia predné kolesá, a dokáže včas reagovať na zmeny priľnavosti či náklon karosérie. Na úzkych vidieckych cestách alebo alpských priesmykoch sa Capri správalo s istotou a ľahkosťou, ktorá mu zabezpečila sympatie aj medzi náročnejšími vodičmi.
Brzdy
Brzdová sústava je jednoduchá, ale funkčná: vpredu sa nachádzajú ventilované kotúčové brzdy, vzadu bubnové. Pri každodennej jazde plne postačujú, no pri dlhšom športovom nasadení bolo cítiť únavu materiálu. Ford sa však pri vývoji držal filozofie rozumného kompromisu – dostatočný brzdný výkon bez zbytočného predraženia modelu.
Na kľukatých cestách je Capri 2.8i ako doma. Pri vypnutej kontrole trakcie – teda v časoch, keď žiadna neexistovala – si vodič musel každý prejazd zaslúžiť. No keď ste Capri pochopili, auto sa vám odvďačilo jazdným prejavom, ktorý dnešné hatchbacky s predným náhonom nedokážu napodobniť. Starosvetské, poctivé a zábavné – presne tak jazdilo posledné veľké európske pony car.
POKRAČOVANIE NA ĎALŠEJ STRANE
