Cúvanie patrí medzi najrizikovejšie manévre pri vedení vozidla a štatistiky ukazujú, že až štvrtina nehôd s chodcami sa stáva práve pri tomto úkone. Moderné vozidlá obsahujú asistenčné systémy, ktoré sa nehodám pri cúvaní dokážu vyhnúť. Nemecký autoklub ADAC preto podrobil desať modelov automobilov sérii skúšok, aby zistil, ako dokážu tieto systémy zabrániť kolízii. Ukázalo sa, že v účinnosti jednotlivých moderných asistentov sú výrazné rozdiely.
Do testu boli zaradené vozidlá BMW X3, Ford Puma, Volvo EX30, Volkswagen Tiguan, Hyundai IONIQ 5, Mercedes Triedy E, Škoda Enyaq, BYD Seal, Renault 5 a Tesla Model Y v pôvodnej verzii pred modernizáciou. Skúšky prebiehali pri rýchlostiach štyri a osem kilometrov za hodinu v šiestich situáciách rozdelených do troch kategórií.
Metodika testovania
Prvá kategória bola zameraná na detekciu osôb. Skúšali sa tri scenáre – stojaca osoba priamo za vozidlom, chodec prechádzajúci zo strany a osoba stojaca v pravom uhle za vozidlom. Táto časť testu mala najvyššiu váhu, až 50 percent, vzhľadom na riziko vážnych zranení.
Druhá kategória sa týkala pevných prekážok. Vozidlá cúvali s vytočenými kolesami do makety auta a do malého modelu vozidla predstavujúceho drobnú prekážku. Hodnotenie tejto časti tvorilo 20 percent celkového výsledku.
Tretia kategória simulovala vychádzanie z parkovacieho miesta so zablokovaným výhľadom, pričom do dráhy vozidla vchádzal cyklista rýchlosťou 15 km/h. Tento scenár mal váhu 30 percent. Skúšky sa v prípade kolízie opakovali ešte dvakrát, pri úspešnom zvládnutí sa vykonával len jeden pokus. V kategórii s cyklistom sa testy opakovali viackrát, pretože rýchlosť rozjazdu áut sa líšila.
Výsledky a závery
Najlepšie hodnotenie získali BMW X3, Ford Puma, Volvo EX30 a Volkswagen Tiguan, ktoré zvládli všetky situácie bez kontaktu s prekážkou alebo osobou. Veľmi dobré výsledky dosiahli aj Hyundai IONIQ 5 a Mercedes Triedy E. Škoda Enyaq bola hodnotená ako uspokojivá. Vozidlá BYD Seal, Renault 5 a Tesla Model Y v pôvodnej verzii dosiahli iba dostatočné výsledky.
ADAC upozorňuje, že kvalita systémov závisí od použitých senzorov. Najlepšie funguje kombinácia ultrazvukových snímačov na krátku vzdialenosť a radarových snímačov s väčším dosahom. Kamery síce zlepšujú prehľad, ale nedokážu presne určiť vzdialenosť, čo môže viesť k oneskorenej reakcii. Ultrazvukové snímače majú dosah približne tri metre a často sú už súčasťou parkovacích senzorov. Radar poskytuje väčší dosah a lepšie sleduje pohybujúce sa objekty.
Štatistiky ukazujú, že štvrtina nehôd s chodcami, pri ktorých došlo k zraneniu, sa stáva pri cúvaní. Aj nízka rýchlosť môže viesť k vážnym následkom, najmä u starších ľudí, ktorí sú pri páde po náraze ohrození vážnymi zraneniami. Až 40 percent poistných udalostí pri parkovaní a manévrovaní vzniká pri cúvaní do iného vozidla.
ADAC preto odporúča, aby výrobcovia montovali tieto systémy do všetkých vozidiel v základnej výbave a aby zostávali trvalo zapnuté. Výrobcovia by mali zabezpečiť, aby autá, ktoré zatiaľ iba varujú, dostali prostredníctvom softvéru aj automatickú brzdnú funkciu. Zákonodarcovia by mali upraviť legislatívu tak, aby systémy nebolo možné trvalo vypnúť. Technológia potrebná na tieto funkcie je pritom v mnohých vozidlách už prítomná a často stačí prepojenie existujúcich senzorov s brzdovým systémom.
