Európska ekonomika sa mení rýchlejšie, než si pripúšťame. Stále sa hovorí o digitalizácii, zelenom prechode, transformácii priemyslu a modernizácii energetiky, no všetky tieto úvahy majú spoločného menovateľa, ktorého sme dlho prehliadali.
Tým menovateľom je elektrina. S rastom dopytu po výpočtovom výkone, elektromobilite, dátových službách, umelej inteligencii a inteligentných sieťach sa elektrina prestáva správať ako bežná komodita a mení sa na základnú podmienku ekonomickej sily. V praxi to znamená, že každá nová technologická myšlienka nakoniec narazí na otázku: “Máme na to dostatok energie?”
Európska únia reaguje pomalšie, než jej dovoľuje historický moment. Demografia, drahá energia, roky trvajúce povoľovania a ťažkopádna regulácia oslabujú schopnosť kontinentu investovať tempom, ktoré zodpovedá svetovej konkurencii. Krajiny ako Čína, Spojené štáty, Južná Kórea či Spojené arabské emiráty už pochopili, že geopolitická sila budúcnosti nestojí len na diplomacii, armáde alebo technologických patentoch. Stojí na gigawatthodinách, ktoré dokážu doručiť do priemyslu a digitálnej infraštruktúry.
Doba, kedy sa globálna politika a ekonomika točili okolo prúdenia ropy, sa nezvratne končí. Na strategickej mape sveta preberá úlohu čierneho zlata elektrina. Menou, ktorá už nekryje globálnu hodnotu, nie je dolár, ale kilowatthodina (kWh). Ten, kto bude v nadchádzajúcej digitálnej ére disponovať dostatkom tejto energie, bude písať nové pravidlá hry a určovať smer technologického pokroku. Práve preto dnes vlády neriešia iba banálne spotrebiteľské ceny energií, ale aj to, akú časť budúcej, čisto elektrickej ekonomiky si dokážu vôbec energeticky dovoliť.
Elektrina sa stáva strategickou menou digitálnej Európy
Elektrina sa tak stáva strategickou menou digitálnej Európy. Kontinent je uprostred tichého, ale zásadného civilizačného posunu. Digitálna transformácia založená na umelej inteligencii a cloudovej infraštruktúre mení navrhnutú rovnováhu medzi dopytom a kapacitami sústavy. Už nejde len o domácnosti a klasický priemysel. Ide o dátové centrá, ktoré vznikajú rýchlejšie než stíhajú rásť siete a ktoré sa stali neviditeľným základom každej digitálnej služby. Európa zároveň zistila, že energetická efektivita sama osebe už nestačí, pretože rýchlosť rastu dopytu prevyšuje aj najoptimistickejšie úsporné scenáre.
Podľa správy Ember Energy spotrebovali dátové centrá v Európe v roku 2024 približne 96 terawatthodín elektriny, čo predstavovalo asi 3 percentá celkovej spotreby. Ember zároveň očakáva, že do roku 2030 spotreba narastie na 168 TWh a do roku 2035 na 236 TWh, čo znamená zvýšenie o takmer 150 percent za 10 rokov. Tento trend ukazuje, že nová digitálna infraštruktúra nie je len technologická príležitosť, ale zároveň obrovská energetická záťaž, na ktorú európske siete neboli stavané. Ak sa tempo výstavby nových vedení nezrýchli, Európa sa môže dostať do paradoxnej situácie, keď bude mať dostatok dát, ale nedostatok energie na ich spracovanie.
Najväčšie európske uzly ako Frankfurt, Londýn, Amsterdam, Paríž či Dublin už dnes narážajú na limity. V týchto lokalitách dátové centrá tvoria podľa štúdií 33 až 42 percent spotreby miestnej elektriny, v Dubline takmer 80 percent. Také koncentrácie znamenajú, že sieťové kapacity sú preťažené a priestor na nové pripojenia je čoraz menší. S&P Global odhaduje, že elektrický výkon dátových centier v Európe dosiahne do roku 2030 úroveň 36 gigawattov. To otvára otázku, či Európa dokáže udržať tempo s globálnym trhom, ak bude prístup k elektrine obmedzený a drahý.
Riziká pre energetickú stabilitu a technologickú suverenitu
Riziká, ktoré z toho plynú, nie sú len technické. Ide o jadro technologickej suverenity. Európske siete boli navrhnuté pre tepelnú energetiku, priemysel a domáce spotrebiče. Nárazové odbery AI tréningov dokážu v lokálnej sústave spôsobiť výkyvy, ktoré si vyžadujú modernizáciu vedení, posilňovanie trafostaníc, riadiacich systémov a lepšiu geografickú koordináciu výroby a spotreby. Ember Energy ďalej upozorňuje, že rast dátových centier v severských a južných európskych krajinách by do roku 2030 mohol dosiahnuť až 110 %, zatiaľ čo tradičné uzly môžu rásť len o 55 %. To zároveň mení aj tok investícií, pretože developeri volia lokality, kde je pripojenie otázkou mesiacov a nie rokov.
Súčasťou rizika sú aj emisie. Euronews odhaduje, že v najhoršom scenári môžu emisie z európskych dátových centier narásť zo súčasných 5 miliónov ton CO2 ročne na 39 miliónov ton do roku 2030, ak sa energetické zdroje nebudú modernizovať. Goldman Sachs zároveň varuje, že dátové centrá môžu zvýšiť celkovú spotrebu elektriny v Európe o 10 až 15 percent v priebehu nasledujúcej dekády. To je energetická záťaž, ktorá sa vymyká štandardným trendom dopytu a môže spôsobiť presmerovanie investícií mimo regióny, ktoré nebudú schopné tento dopyt pokryť.
Krajina, ktorá môže buď využiť šancu, alebo zostať bokom
Slovensko nedokáže tento trend obísť. Prognózy Slovenskej akadémie vied hovoria, že domáca spotreba elektriny môže do roku 2035 narásť z 30 TWh na približne 40 TWh ročne, píše SITA. Tento rast nebudú tvoriť len domácnosti a priemysel. Bude to aj digitálny sektor, ktorý si začína nárokovať čoraz väčší podiel energie. Ember Energy očakáva, že spotreba dátových centier v krajinách ako Slovensko, Taliansko, či Portugalsko môže do roku 2035 narásť 3- až 5-násobne v porovnaní s úrovňou z roku 2024.
Ak bude krajina reagovať pomaly, investori pôjdu tam, kde elektrina tečie rýchlejšie a lacnejšie. Najmä do severských štátov, ktoré majú prebytok obnoviteľných zdrojov a nižšiu mieru preťaženia sústav.
Slovensko tak stojí pred dilemou. Buď sa stane súčasťou energetickej a “digitálnej chrbtice” Európy, alebo zostane na okraji. Vývoj je jasný. Elektrina určuje tempo inovácie, a kto nestíha budovať siete, nestíha budovať budúcnosť. Európa tento fakt pozoruje pomalšie, než si môže dovoliť. Zápas o výkon, energiu a infraštruktúru sa už neodohráva v ropovodoch, ale v kapacite trafostaníc a v spoľahlivosti digitálnych uzlov.
Je potrebné urobiť strategické kroky
Európa stojí pred rozhodnutím, či dokáže premeniť svoju sieťovú infraštruktúru na strategickú základňu pre digitálnu éru. Ak sa budú investície sústreďovať na rozšírenie prenosových kapacít, integrovanie obnoviteľných zdrojov a flexibilné pripojenie dátových centier, kontinent by mohol ťažiť z príchodu moderných technologických firiem a stať sa lídrom v AI. Naopak, ak sa tieto kroky premeškajú, môže dôjsť k presunu investícií mimo najklasickejších veľkých uzlov a strateniu digitálnej suverenity.
Pre Slovensko predstavuje táto globálna zmena zároveň obrovskú výzvu, ale aj historickú príležitosť. Naša krajina má reálnu šancu využiť svoj potenciál a stať sa atraktívnym regiónom pre kľúčových hráčov v oblasti cloudu, dátových centier a umelej inteligencie. Podmienka je však nekompromisná. Vyžaduje si to dlhodobé strategické plánovanie, masívne investície a rýchlu regulačnú podporu. Bez zrýchlených povoľovacích konaní, bez urgentnej modernizácie prenosovej sústavy a bez efektívnej koordinácie medzi štátom, energetikou a priemyslom však Slovensko zostane len v úlohe pasívneho a energeticky závislého pozorovateľa.
Kilowatthodina prestala byť len jednotkou spotreby. Stala sa politickou a ekonomickou menou novej digitálnej civilizácie. V ére, keď sa budú vytvárať a trénovať najvýkonnejšie modely AI na kontinente, rozhoduje nielen to, koľko dát vyprodukujeme, ale aj to, kde a či budú mať tieto dáta stabilné a čisté energetické zázemie.
