Na slovenských cestách sa v roku 2025 havarovalo v priemere každých 45 minút. Celkovo totiž polícia eviduje 11 634 dopravných nehôd, čo je o 183 nehôd viac než v roku 2024. Hoci počet obetí klesol, vážne zranenia pribudli a stovky ľudí skončili s následkami, ktoré ich budú sprevádzať celý život.
Čísla jasne ukazujú, že bezpečnosť na cestách zostáva jedným z najväčších dopravných problémov krajiny a že varovania, kampane ani vyššie pokuty zatiaľ nepriniesli zásadný zlom. Počet obetí klesol, utrpenia nie. Pokles počtu usmrtených o 35 osôb sprevádzal nárast vážnych zranení, ktoré pribudli v desiatkach prípadov. Výsledkom je viac ľudí, ktorí síce nehody prežili, no z ciest si odniesli vážne zdravotné následky.
Ľudský faktor zostáva hlavným problémom
Významnú úlohu naďalej zohráva ľudský faktor. Štatistiky opakovane potvrdzujú, že chyby vodičov zostávajú dominantnou príčinou väčšiny nehôd, pričom rýchlosť, nepozornosť a nerešpektovanie pravidiel cestnej premávky tvoria základný problémový balík.
Z celkového počtu nehôd bolo 227 smrteľných prípadov, pričom počet obetí na životoch medziročne klesol o 35 osôb. Zároveň však došlo k nárastu počtu ťažko zranených na 843 osôb, čo znamená zvýšenie o 29 prípadov. Počet ľahko zranených dosiahol 4 884, čo predstavuje medziročný pokles o 62 osôb. Alkohol zohral úlohu pri 1 214 nehodách, pričom aj v tomto ukazovateli došlo k miernemu poklesu o 62 prípadov.
Najčastejšou príčinou nehôd zostáva porušenie povinností vodiča, ktoré stálo za 6 020 nehodami, čo predstavuje nárast o 398 prípadov. V tejto kategórii zahynulo 73 ľudí, ťažké zranenia utrpelo 267 osôb a ľahšie poranenia si odnieslo až 1 450 účastníkov premávky. Druhou najvýraznejšou príčinou bola nedovolená rýchlosť, ktorá sa podieľala na 1 201 nehodách, hoci ide o medziročný pokles o 91 prípadov, aj napriek tomu si vyžiadala 49 obetí na životoch a stovky zranených.
Významný podiel majú aj nehody spôsobené nesprávnou jazdou cez križovatku, kde bolo evidovaných 761 prípadov. Tento typ nehôd je často spojený s nedaním prednosti, riskantnými manévrami a podcenením dopravnej situácie.
Najzraniteľnejší účastníci premávky
Z celkových čísel zároveň čoraz výraznejšie vystupujú rizikové skupiny účastníkov cestnej premávky, ktoré patria k najzraniteľnejším. Najhoršie dopadli motocyklisti, ktorí boli účastníkmi 644 dopravných nehôd, čo je medziročný nárast o 33 prípadov. Pri nehodách zahynulo 25 motocyklistov, ťažké zranenia utrpelo 150 osôb a ďalších 435 ľudí sa zranilo ľahšie. Rastúce čísla potvrdzujú, že motocyklistická sezóna zostáva jedným z najrizikovejších období na slovenských cestách.
Vysokú mieru ohrozenia vykazujú aj cyklisti. Polícia eviduje 648 nehôd s účasťou cyklistov, čo predstavuje nárast o 15 prípadov. O život prišlo 12 cyklistov, vážne zranenia utrpelo 98 osôb a ľahšie zranenia si odnieslo až 437 účastníkov nehôd. Rastúci počet cyklistov v mestách a nedostatočná infraštruktúra sa tak čoraz viac premietajú do štatistík nehodovosti.
Samostatnou kapitolou sú používatelia kolobežiek s pomocným motorčekom, kde polícia zaznamenala 119 dopravných nehôd, čo je medziročný nárast o 9 prípadov. Pri týchto nehodách našťastie nikto nezahynul, no 14 osôb utrpelo ťažké zranenia a 84 účastníkov sa zranilo ľahšie.
Osobitnou kapitolou zostávajú chodci, ktorí patria k najzraniteľnejším účastníkom cestnej premávky. V roku 2025 polícia evidovala 1 045 dopravných nehôd s účasťou chodca, čo je medziročný nárast o 73 prípadov. Pri týchto nehodách zahynulo 65 ľudí, 169 osôb utrpelo ťažké zranenia a ďalších 692 účastníkov sa zranilo ľahšie. Alarmujúci je najmä vývoj nehôd, pri ktorých bol chodec zároveň vinníkom. Tých bolo 323, čo predstavuje nárast o 20 prípadov. Najčastejšie išlo o situácie spojené s nepozornosťou, zlým odhadom dopravnej situácie, vstupom do vozovky mimo priechodu alebo pohybom pod vplyvom alkoholu.
Narastajúci problém na cestách
Výrazný vplyv na nehodovosť majú aj omamné a psychotropné látky. V roku 2025 bolo na Slovensku zaznamenaných 110 dopravných nehôd spôsobených vodičmi pod vplyvom drog, čo je o 72 prípadov viac než v predchádzajúcom roku. Nárast evidovali takmer všetky kraje, výnimkou bol iba Banskobystrický kraj.
Samostatnou štatistickou kategóriou v širšom kontexte cestnej premávky zostáva aj alkohol. Polícia zaznamenala v roku 2025 celkovo 16 080 prípadov alkoholu a návykových látok u účastníkov cestnej premávky, čo je mierny pokles oproti roku 2024, keď bolo evidovaných 17 016 prípadov. Napriek poklesu ide stále o desaťtisíce prípadov ročne, ktoré výrazne zvyšujú riziko nehôd a tragických následkov.
Kedy sa havaruje najviac
Zaujímavý pohľad prináša aj časová analýza nehôd. Najrizikovejším obdobím počas dňa zostáva interval medzi 12:00 a 16:00 hodinou, kedy došlo k 2 655 nehodám. Vysoké hodnoty vykazuje aj popoludňajšia špička medzi 16:00 a 20:00 hodinou, kde polícia evidovala 2 426 nehôd. Menej nehôd síce vzniká v nočných hodinách, no práve tie sú často spojené s vyššou mierou alkoholu a závažnejšími následkami.
Z pohľadu dní v týždni je najkritickejším dňom piatok, počas ktorého došlo k 1 954 dopravným nehodám. Nasleduje štvrtok (1 739) a pondelok (1 776). Naopak, najmenej nehôd polícia zaznamenala v nedeľu (1 285), čo však neznamená nižšie riziko závažných následkov, keďže víkendové nehody sú často spojené s alkoholom a rýchlou jazdou.
Východ dominuje, západ má nižšie čísla
Regionálny pohľad zároveň ukazuje výrazné rozdiely medzi jednotlivými časťami Slovenska. Najviac dopravných nehôd eviduje Prešovský kraj (2 254), nasledovaný Košickým krajom (1 852) a Žilinským krajom (1 684). Na opačnom konci rebríčka sa nachádzajú Trenčiansky kraj (658) a Trnavský kraj (1 210).
Pri pohľade na okresy vynikajú najviac zaťažené dopravné uzly. Najviac nehôd zaznamenal okres Košice (703). Najvyšší počet obetí na životoch hlási okres Žilina a Dunajská Streda, zhodne po 12 usmrtených. Najviac ťažko zranených eviduje okres Košice-okolie (56) a najviac ľahko zranených opäť okres Košice (298).
Disciplinárny problém vodičov pretrváva
Za veľkou časťou nehôd nestojí technika ani počasie, ale opakujúce sa porušovanie pravidiel. Medzi najčastejšie priestupky v roku 2025 patrilo používanie mobilného telefónu za volantom, kde polícia evidovala 22 496 porušení, čo je len mierny pokles oproti roku 2024, keď ich bolo 24 499. Napriek kampaniam a pokutám zostáva mobil v ruke vodiča jedným z najrozšírenejších rizík, ktoré priamo znižuje pozornosť a reakčný čas.
Rekordné rýchlosti a extrémy
Ešte výraznejší problém predstavuje prekračovanie rýchlosti. V roku 2025 bolo zaznamenaných až 223 906 prípadov porušenia rýchlostných limitov. Hoci ide o pokles oproti roku 2024, keď polícia evidovala 235 517 prípadov, rýchlosť zostáva jednou z hlavných príčin najťažších nehôd. Práve pri rýchlostných incidentoch sú následky často fatálne alebo spojené s vážnymi zraneniami.
Extrémne správanie vodičov sa v roku 2025 neobjavovalo len v štatistikách, ale aj v konkrétnych prípadoch, ktoré vyrážali dych aj skúseným policajtom. Radarové záznamy zachytili viacero rekordných prekročení rýchlosti, ktoré ďaleko prekračujú hranicu bežného porušenia predpisov.
Na ceste I/1 v smere na Banskú Bystricu polícia namerala vozidlu rýchlosť 232 km/h, čo znamená pohyb rýchlosťou približne 64 metrov za sekundu. Ešte predtým zaznamenali extrém aj pri Brzotíne, kde vodič preletel úsekom rýchlosťou 191 km/h, teda viac než 53 metrov za sekundu. Absolútnym vrcholom bol však prípad z diaľnice R7, kde radar ukázal až 226 km/h, čo zodpovedá rýchlosti takmer 63 metrov za sekundu.
Tieto čísla názorne ukazujú, že časť vodičov nevníma rýchlostné limity ako bezpečnostné opatrenie, ale ako odporúčanie, ktoré sa dá ignorovať. Pri takýchto hodnotách už nejde len o pokutu či stratu vodičského preukazu, ale o reálne ohrozenie života ostatných účastníkov premávky. Stačí jedna nečakaná prekážka, chyba alebo zmena situácie a následky sú prakticky neodvrátiteľné.
Malá cena útechy
Z pohľadu dlhodobého vývoja však rok 2025 priniesol aj jeden pozitívny moment. Počet obetí na životoch dosiahol 227 usmrtených, čo predstavuje najnižšiu hodnotu za posledné roky v rámci štatistiky úmrtí do 30 dní od dopravnej nehody. Hoci pokles naznačuje zlepšenie v oblasti pasívnej bezpečnosti vozidiel, rýchlejšej zdravotnej pomoci a efektívnejších zásahov záchranných zložiek, žiaľ neznamená, že by sa situácia na cestách zásadne zlepšila, keďže celkový počet nehôd aj vážnych zranení naďalej rastie.
