Čínski vedci načrtli podobu bojového tanku budúcnosti. Vozidlo s hmotnosťou 60 ton by mohlo dostať jadrový reaktor, elektromagnetické delo, tzv. railgun a dokonca aj elektrický systém určený na ochranu pred zásahmi. Ak sa myšlienka niekedy dostane do praxe, projektil z dela by mohol letieť rýchlosťou približne 12 600 km/h.
Nejde však o návrh tanku, ktorý by sa už pripravoval do výroby. Štúdia opisuje postupný vývoj, pri ktorom by sa najskôr testovala elektrická výzbroj na vozidlách s dieselovým pohonom a až v poslednej fáze, plánovanej po roku 2045, by mohol prísť na rad jadrový reaktor. O téme píše auto-motor-und-sport.
Projektil by mohol letieť rýchlosťou 12 600 km/h
Najväčšiu pozornosť v štúdii, pochopiteľne, púta elektromagnetické delo, pretože jeho princíp sa výrazne odlišuje od klasických tankových kanónov. Projektil by nebol poháňaný strelným prachom ani inou chemickou náplňou, ale elektromagnetickou silou vznikajúcou pri prechode elektrického prúdu medzi dvojicou vodivých koľajníc, ktoré ho postupne urýchlia až na mimoriadne vysokú rýchlosť.
V konečnej fáze vývoja výskumníci počítajú s energiou 50 megajoulov, pričom projektil by mal podľa ich výpočtov opúšťať hlaveň rýchlosťou približne 3,5 kilometra za sekundu, čo zodpovedá približne 12 600 km/h. Pre porovnanie, moderné tankové kanóny dostávajú kinetické projektily z hlavne rýchlosťou približne 1,5 až 1,8 kilometra za sekundu.
Ešte zaujímavejší je údaj o dosahu. Railgun by mal teoreticky zasiahnuť cieľ až vo vzdialenosti 450 kilometrov, takže by jeho využitie výrazne presahovalo klasickú predstavu o hlavnom bojovom tanku, ktorý sa stretáva s nepriateľom na relatívne krátku vzdialenosť. Samotní výskumníci preto počítajú s tým, že takéto vozidlo by mohlo plniť aj úlohy, ktoré sa dnes spájajú skôr s delostrelectvom.
Takáto zbraň však potrebuje obrovské množstvo elektrickej energie a zároveň ju musí dostať k railgunu v extrémne krátkom čase. Reaktor preto nemôže jednoducho dodávať elektrinu priamo do dela, keďže jeho výkon je priebežný, zatiaľ čo výstrel vyžaduje veľmi silný impulz a energia sa musí najskôr zhromaždiť v zásobníkoch, medzi ktoré štúdia zaraďuje superkondenzátory, zotrvačníkové systémy, polovodičové batérie či supravodivé úložiská.
Najprv dieselové motory, jadro príde až neskôr
Jadrový reaktor pritom nie je plánovaný ako prvý krok. Čínski výskumníci navrhujú postupný vývoj, pri ktorom by sa technológia najskôr skúšala na vozidlách s klasickými dieselovými motormi a až po zvládnutí elektrického pohonu, energetických zásobníkov a samotnej zbrane by sa pristúpilo k oveľa náročnejšiemu jadrovému zdroju.
Prvá generácia, plánovaná do roku 2035, má využívať dieselový motor s výkonom 1 500 koní, superkondenzátory a zotrvačníkové zásobníky, pričom railgun by v tejto fáze pracoval s energiou 10 megajoulov a jeho vypočítaný dosah by bol do 150 kilometrov. V ďalšej etape medzi rokmi 2035 a 2045 by výkon dieselového motora vzrástol na 2 000 koní, pribudli by polovodičové batérie a supravodivé zásobníky a elektromagnetické delo by už malo pracovať s energiou 20 megajoulov a dosahom do 300 kilometrov.
Až posledná fáza, plánovaná na obdobie po roku 2045, počíta s jadrovým reaktorom s tepelným výkonom 10 megawattov. Výskumníci preň navrhujú chladenie kvapalnou zmesou olova a bizmutu, pričom reaktor spolu s pomocnými zariadeniami by sa podľa ich výpočtov mal zmestiť do priestoru s objemom približne 2 metre kubické a jeho radiačné tienenie by si nemalo vyžiadať viac ako 3 tony.
Elektrina má tank nielen poháňať, ale aj chrániť
K jadrovému pohonu a elektromagnetickému delu sa pridáva ešte jedna technológia, ktorá znie skôr ako predstava zo sci-fi filmu než vybavenie klasického tanku. Štúdia totiž počíta aj s elektromagnetickým pancierovaním pozostávajúcim z vodivých vrstiev, ktoré by pri zásahu projektilom alebo kumulatívnym prúdom vytvorili elektrický impulz schopný narušiť prenikajúci materiál a znížiť jeho účinok.
Práve pri ochranných a energetických systémoch sa však ukazuje, aké náročné by bolo dostať celú koncepciu z výpočtov do reálneho vozidla. Tank by musel zvládnuť otrasy až 30 g, silné vibrácie, náklony a rýchle zmeny zaťaženia, pričom reaktor, chladiaci systém, zásobníky energie, railgun, pancierovanie, elektronika aj posádka by sa museli zmestiť do rovnakého 60-tonového stroja.
Samotný reaktor navyše vytvára teplo nepretržite, takže tank by potreboval výkonný chladiaci systém aj vtedy, keď by práve nevystrelil. Pri zásahu by zase nesmelo dôjsť k poškodeniu chladenia alebo úniku rádioaktívneho materiálu, čo patrí medzi dôvody, pre ktoré odborník oslovený denníkom South China Morning Post spochybňuje praktickosť jadrového reaktora v tanku s posádkou.
Zatiaľ však ide iba o odbornú štúdiu výskumníkov z Inner Mongolia First Machinery Group a Beijing Institute of Technology. Žiadny prototyp, názov konkrétneho vozidla ani potvrdený program čínskej armády známy nie je. Návrh preto zatiaľ ukazuje skôr jednu z možných predstáv o tom, ako by mohli vyzerať obrnené vozidlá po roku 2045, než tank, ktorý by sa v dohľadnom čase objavil na bojisku.
