TEST Mitsubishi Space Star 1.2 MIVEC MT, so šialeným bodykitom. Jazdí tak ako vyzerá?

Malé hravé auto. Aj takto by sa dal charakterizovať Mitsubishi Space Star. Koho by však napadlo dať na toto auto šialený bodykit?

Pri zrodení modelu Space Star bol cieľ jasný. Spraviť jednoduché auto s jednoduchým motorom určeným do mesta za čo najlepšie peniaze. Trend je žiaľ neúprosný a namiesto malých áut sa v meste promenádujú veľké ošarpané SUV. Mitsubishi Space Star sa však rozhodol ísť vlastnou cestou. V redakcii sme však už toto mestské autíčko mali, no s automatickou prevodovkou. Tentoraz si pre nás Japonci však prichystali niečo extravagantnejšie.

Zastúpenie Mitsubishi si pre nás každý rok prichystá niečo zaujímavé. Určite aj vám tkvie v pamäti upravený pickup L200 Mountain Sherpa. Pri takomto aute dáva každá úprava reálny zmysel. Čo sa preháňalo hlavou pri úprave malého Space Star, to naozaj neviem.

Menej je niekedy viac

Pokiaľ vás auto oslovilo hneď, ako ste ho uvideli na fotke, v cenníku ho ani nehľadajte. Nejde o žiadne skladové auto, no skôr o pojazdnú výstavnú skrinku príslušenstva, ktorou japonská automobilka disponuje. Samozrejme, všetko je vecou vkusu a takéto Need For Speed Underground auto vôbec nemusíte nakonfigurovať. Ako hovorí staré známe porekadlo, menej je niekedy viac.

Základom tohto výstrelku bol podobný Space Star ako sme už mali. Nie však v tak vysokej výbave. Tu išlo o strednú výbavu, atmosférický trojvalec 1,2 MIVEC a päťstupňovú manuálnu prevodovku s celkovou hmotnosťou 875 kg! Na prvý pohľad upúta masívny bodykit s predným splitterom, kde je integrované denné svietenie. Bez tejto dekorácie sa dokáže človek zaobísť, nakoľko to znižuje svetlú výšku auta a pri každej nerovnosti (ktorých máme požehnane) chytáte spodok tejto fajnotky.

Zadná strana je vyšperkovaná štvoricou výfukov. Tie sú azda najfejkovejšie aké som kedy videl. Nemajú žiadnu funkciu a sú tam doslova iba prilepené a dotvárajú vizuál auta. Výfukové plyny vypúšťa piata, reálna koncovka pod týmto nárazníkom. Medzi týmito koncovkami sa nachádza štvrté brzdové svetlo do tmy. Tretie brzdové svetlo je ako pri klasickom modely v zadnom krídle. Vzhľad je doplnený o 16“ kolesá, ktoré na tomto aute s týmto bodykitom vyzerali akosi smiešne. No účel svätil prostriedky. Ak však môžem poradiť – a uvažujete o Space Star, tomuto bodykitu sa vyhnite.

Strohosť

Mitsubishi to s jednoduchosťou myslí naozaj vážne. Čo sa týka interiéru, nečakajte žiadne dotykové displeje, predsa len sa jedná o jednoduché auto. Pred vodičom je štandardný otáčkomer s rýchlomerom a maličký displej palubného počítača. Ja osobne mám rád práve takéto „staršie“ kokpity, kde nie sú displeje kade tade, no je fakt náročné prehodiť ovládanie palubáku na volant? Musí tam byť tá tyčka?

Je to škoda, lebo volant disponuje pár miestami, kde by sa práve takýto gombík hodil. Z pohodlia jazdy viete nastaviť aj tempomat. S dištančným nerátajte, je tu iba klasický. Dotykové rádio? S tým sa rozlúčte. Ovládanie klímy? Ani nedúfajte. Všetko však má svoje predurčené miesto v stredovej konzole. Na druhú stranu, je tu všetko po ruke a po pár hmatoch viete, kde sa čo nachádza.

Nešťastným riešením je posadenie tlačidiel slúžiacich na výhrev. Tie sa nachádzajú pod touto stredovou konzolou. Výhrev ako taký je naozaj bleskurýchly, čiže „pod riťou“ vám vie horieť do minúty. Absencia parkovacích senzorov v takomto aute nie je ničím nová, zmestíte sa s ním naozaj všade. Osobne si však myslím, že keby sa pánom inžinierom chcelo, tak tie senzory by tam vedeli dať. Predsalen, je to už nejakým štandardom.

Ihneď zohriaty

Pod kapotou Mitsubishi Space Star nájdete jeden jediný motor. Nachádza sa tu atmosférický trojvalec s objemom 1,2-litra. Je tu však možnosť voľby prevodovky a to medzi päťstupňovou manuálnou a automatickou CVT prevodovkou. Na budíku chýba ukazovateľ teploty chladiacej kvapaliny. Je tu však kontrolka, ktorá signalizuje o studenom motore. Reálne, táto kontrolka v zimných mesiacoch dokáže zhasnúť po necelých 5 kilometroch. Čo svedčí o veľmi dobrom obehu kvapalín a zahriatiu.

V jednoduchosti je krása, servisný interval je predpísaný na 20 tisíc kilometrov alebo raz ročne. Pokiaľ zvažujete kúpu takéhoto auta, vedzte, že ak najazdíte polovicu z toho, tak budete radi. Naozaj sa tu jedná o veľmi jednoduchý motor, ktorý si nepýta veľa peňazí a dokáže najazdiť kvantum kilometrov, nakoľko tu nie je žiadne turbo, či filter pevných častíc.

Jazda

Pokiaľ vyjmeme exteriér vozidla, za ktorým sa naozaj každý otáčal, Space Star s 1,2-litrovým motorom vie byť aj svižným autom. V zákrutách sa snaží ustáť všetko, čo mu príde do cesty a nezaostáva ani v spotrebe. Treba zobrať do úvahy, že je to naozaj holý surový atmosférický motor. Priemerná spotreba v meste sa hýbala okolo 5,8 litra, na diaľnici si dokázal cucnúť viac než 6,0-litra, no kombinovaná spotreba sa ustálila na 5,6-litra. Motor taktiež nemá problém vytočiť až do 7.000 ot./min. a viete s ním naozaj pekne pracovať.

Sumár

Rýchlo a zbesilo Mitsubishi edition je naozaj zaujímavým zjavom. Auto upúta každého a ako auto do mesta s jednoduchým motorom sa radí medzi posledných mohykánov svojej éry. Treba samozrejme zobrať do úvahy, koľko takéto auto stojí a čo všetko za danú cenu viete dostať. Základná výbava sa dá kúpiť pod 10.000 €, čo je v dnešnej dobe viac ako zázračné.

Aj keď auto pôsobí tak, že máte pod kapotou aspoň šesťvalec, uskromniť sa budete musieť len s polovicou. Pocit agresívneho dravca dodá možno sound booster, ktorý nie je až takou výhrou, ako to možno vyznie. Azda jediným odporúčaním, či kúpiť Space Star je to, že áno, kúpiť, alebo bez šialeného bodykitu.