Škoda Kodiaq je pre mnohé slovenské rodiny priestranným, spoľahlivým a univerzálnym SUV, ktoré si v čase drží vysokú zostatkovú hodnotu. Druhá generácia na rozdiel od tej prvej ponúka aj špecifikáciu s plug-in hybridným pohonom, na ktorý dostávame často veľa otázok, či je v skutočnosti naozaj taký flexibilný, že sa oplatí viac ako TDI. Zobrali sme preto Kodiaq PHEV s nájazdom 40 000 novinárskych kilometrov na mesačný test, aby sme čiastočne zodpovedali tieto otázky.
S Kodiaqom sme absolvovali rodinné výlety, cyklovýlety, nákupy aj dovolenku v Taliansku a zisťovali sme, či má plug-in hybridný pohon v takomto veľkom SUV zmysel. Krátka odpoveď? Má, hoci Škoda Kodiaq PHEV nie je úplne bez chybičky, má viacero funkcií, ktoré stoja za pozornosť.
Kodiaq je presne ten typ auta, po ktorom siahnete, ak máte rodinu. Hneď na úvod treba pochváliť gumené ochrany hrán dverí. Možno si to väčšina ľudí ani nevšimne, ale je to veľmi praktická vec. Ak napríklad dieťa bez rozmýšľania otvorí dvere na parkovisku, alebo sa aj vám nešťastnou náhodou podarí otvoriť dvere prudšie, výrazne tým znižujete riziko, že poškodíte susedné vozidlo. Váš lak to síce neochráni, ale je to zo strany Škody aspoň malý prejav ohľaduplnosti k ostatným. Ak by tento prvok mali všetky autá, parkoviská by určite vyzerali inak.
Praktické prvky, ktoré oceníte
Veľmi príjemné je aj široké otvorenie zadných dverí. Hoci sa neotvárajú úplne do pravého uhla ako napríklad pri Honde CR-V, sú masívne a otvor je dostatočne veľký na manipuláciu s detskou sedačkou. Z praktického hľadiska sme taktiež ocenili integrované sieťky na zadných oknách a čo je veľká výhoda Škody v porovnaní s konkurenčnými rodinnými vozidlami, tak úchyty ISOFIX sa nachádzajú aj vpredu na sedadle spolujazdca. V tak veľkom aute, akým Kodiaq je, totiž z pozície vodiča na zadné sedadlo ani nedočiahnete.
Naopak, čo nám príde trochu prehnané a zbytočné, sú športové sedadlá. Ich masívna šírka zbytočne berie výhľad vzad a ani z hľadiska naladenia podvozka si nedokážu obhájiť svoje opodstatnenie. Asi by sme sa preto radšej vyhli verzii Sportline a zvolili konzervatívnejšie riešenie s klasickými sedadlami, ktoré nemajú až tak výrazné bočné vedenie a majú nastaviteľnú opierku hlavy.
Predchádzajúca generácia Kodiaqu mala problém s vŕzganím interiéru, najmä pri madlách dverí a na palubnej doske. Nová generácia je na tom citeľne lepšie. Spracovanie pôsobí sofistikovanejšie, materiály kvalitnejšie a celkovo auto nepôsobí lacno ani po 40 000 km. Napriek tomu sa sem-tam nejaký pazvuk predsa len ozval. Najmä počas horúcich letných dní, keď sa plast rozpáli a pri prejazde nerovností sa prebudí. Nie je to nič dramatické a množstvo prémiových značiek má v tomto ohľade väčšie problémy.
Drobnosti, ktoré potešia
Počas mesiaca používania sme si obľúbili multifunkčné otočné ovládače Smart Dials. Prostredníctvom nich sa ovláda klimatizácia, nastavuje jazdný režim a volia ďalšie funkcie, ktoré si môžete konfigurovať tak, aby ste mali k dispozícii tie veci, ktoré najčastejšie používate. Počas horúceho letného počasia sme si nevedeli vynachváliť ani ventilované predné sedadlá. Aj ďalší detail sa ukázal ako prekvapivo návykový. Malý hranolček na čistenie obrazovky si síce viete zaobstarať do každého auta za pár centov, ale tu má svoj špeciálny odkladací priestor, ktorý je stále na očiach, takže pred jazdou, po jazde alebo počas státia na križovatke sa vašou novou rutinou môže stať čistenie dotykovej obrazovky od odtlačkov prstov.
Plusom sú aj dve bezdrôtové nabíjačky na mobilné telefóny, ktoré dokážu nabíjať súčasne. Zámer dizajnérov čo sa týka držiakov na poháre v stredovom tuneli sme úplne nepochopili. Koncepčne vyzerajú fajn, majú netradičné rozloženie, aby bolo do nich možné uložiť až údajne 4 fľaše, ale v praxi sme si fľašu radšej ukladali do výplní dverí. Zaujímavým detailom vzadu je detská poistka, ktorá sa dá nastaviť zvlášť pre pravú a ľavú stranu, a to aj pre dvere, aj pre okná. Praktické v situácii, keď máte na jednej strane dieťa a na druhej dospelého alebo tínedžera. Takéto riešenie sme videli zatiaľ prakticky len vo vozidlách od koncernu Volkswagen.
Batožinový priestor
Vzadu má Kodiaq posuvné aj polohovateľné sedadlá. Úprimne, posúvanie sedadiel sme reálne využili raz, keď sme potrebovali o niekoľko centimetrov zväčšiť kufor bez sklápania sedadiel. Je to praktické v tom, že môžete previezť väčšie predmety a na sedadlo si stále môže niekto sadnúť. Aj polohovanie operadiel je super, každý si nájde svoju pozíciu aj na dlhšiu cestu. Kufor je veľký aj v plug-in hybridnej verzii. Rozdiel oproti klasickému Kodiaqu je najmä v dvojitom dne, pretože tu ho nemáte úplne plnohodnotné, no po bokoch zostali priehradky na uloženie menších vecí. Na jednu stranu napríklad vložíte sadu na dofukovanie pneumatík a druhú uložíte nabíjací kábel. Do kufra sa napríklad zmestí celý detský cyklovozík bez toho, aby ste museli demontovať kolesá, stačí ho len polohovať na bok.
Za ďalšiu veľkú konkurenčnú výhodu považujeme elektricky ovládané ťažné zariadenie. Napríklad vozidlá z koncernu Stellantis takéto riešenie vôbec neponúkajú. Tu na Kodiaqu síce nie je plne elektrické, pretože tlačidlom ho len uvoľníte a potom ho ešte treba ručne zafixovať, ale úplne to stačí. Dôležité je, že keď ho nepotrebujete, guľa nikde nešpatí zadok auta.
Čo sa týka sedemmiestnej verzie, tej by sme sa skôr vyhli. Nastupovanie do tretieho radu je krkolomné a skôr na núdzové použitie. Ak niekto nechce jazdiť na dodávkach, sedemmiestne SUV môže dávať zmysel, ale radšej by sme sa pozreli po 6-miestnych konfiguráciách iných značiek.
POKRAČOVANIE NA ĎALŠEJ STRANE
