Aká je cesta paliva, kým si motoristi natankujú liter benzínu alebo nafty do nádrže? Spoločnosť Shell odkrýva príbeh plný sofistikovaných procesov, prísnych noriem, logistiky a starostlivosti o kvalitu.
Prvá časť cesty prebieha v rafinériách. Postup, ako sa zo surovej ropy vyrábajú základné palivá, sa využíva už viac ako 150 rokov. Nazýva sa atmosférická destilácia: zahriata ropa sa rozdelí na tzv. frakcie podľa teploty varu. Následne sú pripravené frakcie na výrobu plynov, benzínov, leteckého petroleja, nafty a ťažkého zvyšku, ktorý sa ďalej spracováva. Tie sa ďalej čistia alebo chemicky upravujú na finálne produkty ako LPG, automobilový bezolovnatý benzín, letecké palivo, motorová nafta, vykurovacie oleje, asfalty, síru alebo suroviny pre petrochémiu.
Finálne automobilové palivá musia spĺňať európske normy, v prípade benzínu EN 228 a nafty EN 590. V nich je ukrytý recept, čo všetko a koľko musia alebo nesmú obsahovať, postupy, ako s nimi manipulovať, od presného spôsobu odberu vzoriek cez poradie skúšok až po pravidlá, čo robiť, ak výsledok vybočí z povolených odchýlok. Na dosiahnutie požadovanej kvality pomáha aj primárna aditivácia.
Aditivácia
Aditíva v rafinérii sa delia na dva druhy. Základné palivo z rafinérie obsahuje tzv. primárne (výrobné) aditíva, ktoré palivu pomáhajú splniť normu a pripraviť ho napríklad aj na sezónne nároky (napr. nafta na jesenné/zimné/jarné použitie). Tento produkt je pre všetkých odberateľov rovnaký. To však neznamená, že by sme všade čerpali to isté. Práve naopak. Na výstupe z rafinérie, pri plnení cisterny na tzv. výdajnej lávke, niektoré značky pridávajú vlastné, tzv. sekundárne (povýrobné alebo značkové) aditíva.
Všetky palivá sú rovnaké, pretože pochádzajú z jednej rafinérie, je mýtus. Základ väčšiny palív v rámci určitého územia síce môže pochádzať z jednej rafinérie, ale značkoví predajcovia (nemusí to byť pravidlom u všetkých) však v poslednom kroku pridávajú vlastné špeciálne aditíva, ktoré palivá odlišujú, vylepšujú a robia dané palivo jedinečným a špecifickým. Práve v tejto chvíli vznikajú rozdiely medzi jednotlivými značkami.
„Vlastnosti značkových palív Shell vznikajú ako posledný krok, pri nakládke cisterny v termináli na výdajnej lávke. Práve špeciálnymi aditívami, ktoré si Shell vyvíja sám v laboratóriách v Hamburgu, sa tieto palivá stávajú unikátnymi a získavajú svoje výnimočné schopnosti, ako napríklad palivo Shell V-Power 100 %, ktoré odstraňuje usadeniny z kľúčových častí motora a zabraňuje ich ďalšej tvorbe,“ hovorí Markéta Jakoubková, ktorá zodpovedá za kvalitu palív Shell na Slovensku, v Česku a v ďalších štyroch európskych krajinách.
„Ďalej poskytujú ochranu proti korózii a v prípade nafty aj ochranu EGR systému. Špeciálnou aditiváciou prechádzajú aj palivá Shell FuelSave, ktoré pomáhajú udržiavať palivový systém čistý a znižujú spotrebu paliva,“ dodáva. Systém aditivačnej jednotky presne vie, že daný odber je pre konkrétny druh paliva a aké je jeho množstvo. Na základe všetkých informácií dávkuje správne množstvo aditív a čo najpresnejšie zabezpečuje ideálnu teplotu okolo 15 °C priamo pri plnení cisterny tak, aby sa aditívum 100 % prepojilo s palivom a vznikla dokonale homogénna zmes.
Aké aditíva poznáme
Aditíva sú vysoko koncentrované chemické látky, ktoré aj pri veľmi nízkom dávkovaní významne ovplyvnia niektoré parametre paliva.
Primárne (výrobné) aditíva sú chemické zlúčeniny, ktoré sú do paliva pridávané počas výroby v rafinérii za účelom splnenia záväzných akostných noriem pre daný typ paliva.
Sekundárne (povýrobné alebo tiež „značkové“) aditíva sú obvykle tzv. aditivačné balíčky, ktoré sú do paliva pridávané počas výdaja paliva v rafinérii pre konkrétnu firmu, ktorá tým vylepší presne zacielené parametre paliva a vytvorí tak svoj produkt so špecifickými vlastnosťami. Niektoré prémiové značky, ako napríklad Shell, si tieto balíčky vyvíjajú samy, iné si ich nechávajú navrhnúť od firiem dodávajúcich aditíva. Dávkujú sa vždy zvlášť pri uzavretom plnení cisterny, aby došlo k dokonalému premiešaniu.
„Aftermarket“ aditíva je možné kúpiť na čerpacej stanici alebo v špecializovaných obchodoch. Neposkytujú možnosť dokonalého premiešania a prepojenia s palivom pri optimálnej teplote. Navyše hrozí riziko, že aditív bude v palive príliš veľa a ich účinok môže byť aj úplne opačný.
Logistika
Na Slovensku je iba jedna výrobná rafinéria, z ktorej sa palivá distribuujú do výdajných terminálov sčasti produktovodom alebo nákladnou vlakovou dopravou. Tým sa zabezpečuje optimálne rozmiestnenie zásob po celom území. Palivá sa v termináloch následne plnia do cisterien rozvážajúcich palivá na čerpacie stanice. Tento systém zaručuje, že palivo sa čo najrýchlejšie dostane z terminálu do nádrží vozidiel a nestráca kvalitu. Predajcovia však môžu čerpať palivá aj z rafinérií alebo terminálov v okolitých štátoch, a to najmä v prihraničných oblastiach.
Cisterny, ktoré majú kapacitu 40 000 litrov, následne rozvážajú palivo na čerpacie stanice. „Jedna cisterna môže vďaka rozdeleniu na obvykle päť komôr viezť až päť druhov palív súčasne, pričom každá komora je úplne oddelená a systém zaručuje, že nemôže dôjsť ku kontaminácii. Palivo cestuje v uzavretom systéme, kde sa minimalizuje kontakt s vlhkosťou a vzduchom, čo chráni jeho kvalitu,“ vysvetľuje Markéta Jakoubková. Cisterna má systémy na tzv. bezzvyškové vyprázdňovanie, aby sa vylúčila kontaminácia medzi predchádzajúcim a nasledujúcim prepravovaným palivom. Palivo sa potom voľnou gravitáciou presúva z cisterny do podzemných nádrží na čerpacej stanici.
Skladovanie na čerpacej stanici
Čerpacia stanica síce palivo nevyrába, ale môže svojou činnosťou ovplyvniť jeho kvalitu. Dôkladná starostlivosť a údržba nádrží a palivových ciest na čerpacej stanici zaručuje, že motorista dostane palivo v rovnakej kvalite, s akou opustilo rafinériu. Väčšina čerpacích staníc používa podzemné dvojplášťové nádrže. Tie sú vybavené senzormi, ktoré sledujú hladinu, teplotu, prítomnosť vody a prípadné netesnosti. V prípade problému dostávajú personál stanice aj centrálny dispečing okamžite varovanie. „Kvalita paliva Shell je kontrolovaná aj na samotnej čerpacej stanici pravidelnými odbermi vzoriek priamo z nádrže alebo výdajnej pištole. Priebežná údržba nádrží a výdajných stojanov je kľúčová,“ uvádza Markéta Jakoubková.
Tankovanie
Keď motorista vloží pištoľ do hrdla nádrže, dotýka sa posledného článku dlhého reťazca. Palivo, ktoré natankuje, prešlo desiatkami testov a kontrol od laboratórnych analýz v rafinérii cez aditiváciu a prepravu až po výdajné zariadenie. Celý reťazec podlieha kontrolám štátnych orgánov (napr. colná správa, obchodná inšpekcia, inšpekcia životného prostredia), ale aj individuálnym kontrolám, ktoré si nastavujú vybrané značky, ako napr. program kontroly akosti palív nezávislým akreditovaným laboratóriom.
Moderné výdajné stojany zaisťujú presné dávkovanie a neustálu ochranu proti nečistotám. „Motoristi si možno neuvedomujú, že palivá Shell, ktoré prúdia do ich nádrží, sú výsledkom spolupráce technologického orchestra, v ktorom musí panovať dokonalá súhra, pretože aj malá chyba by mohla znamenať problém, a práve preto je u nás celý proces nastavený s maximálnou precíznosťou,“ uzatvára Markéta Jakoubková zo spoločnosti Shell.
