Slovensko sa v decembri 2025 po rokoch odkladov konečne dočkalo sprejazdnenia tunela Višňové, ktorý je najdlhším cestným tunelom v krajine a zároveň jedným z kľúčových úsekov diaľnice D1.
Projekt, ktorého prípravné práce sa rozbehli ešte koncom 90. rokov, sa do prevádzky dostal až po viac než štvrťstoročí. Pre motoristov ide o výraznú úľavu na chronicky preťaženom úseku pod Strečnom a o zásah do dopravnej reality severného Slovenska, ktorý sa roky považoval skôr za sľub než za reálny termín. Tunel Višňové však z odborného hľadiska presahuje rámec dopravnej stavby a funguje ako názorný príklad dlhodobých systémových zlyhaní, ktoré sprevádzajú realizáciu veľkých infraštruktúrnych projektov na Slovensku. Z technického hľadiska pritom nejde o projekt, ktorý by sa razením v masíve Malej Fatry výrazne odlišoval od bežnej európskej praxe. Práve kontrast medzi relatívne zvládnuteľnou technickou náročnosťou a extrémne dlhým časom realizácie z neho urobil symbol neefektívneho riadenia verejných stavieb. Výsledné meškania a nárast nákladov tak nevyplynuli z geológie ani použitých technológií, ale najmä z organizačných, politických a systémových zlyhaní.
Päť rokov v extrémnych podmienkach
Práve v tomto kontexte pôsobí otvorenie najdlhšieho diaľničného tunela na svete v Číne ako výrazný kontrast. Kým na Slovensku sa projekt podobného významu realizoval s výraznými prestojmi a opakovanými zmenami koncepcie, v autonómnej oblasti Sin-ťiang sa podarilo v priebehu piatich rokov dokončiť tunel s dĺžkou 22,13 km, ktorý je navyše vedený vo výške takmer 3 000 metrov nad morom v prostredí extrémnych klimatických a geologických podmienok, informuje Interesting Engineering.
Ako píše news.cn, tunel Tianshan Shengli, ktorý je súčasťou diaľnice spájajúcej mestá Urumqi a Yuli, dnes drží titul najdlhšieho diaľničného tunela na svete. Ide o kľúčový úsek rýchlostnej komunikácie G0711 Urumqi–Yuli, ktorá prepája severnú a južnú časť autonómnej oblasti Sin-ťiang a bola do prevádzky uvedená spolu s tunelom. Jeho výstavba prebiehala v prostredí s teplotami klesajúcimi pod mínus 40 stupňov Celzia a v riedkom vysokohorskom vzduchu, čo si vyžiadalo zásadne odlišný prístup k organizácii výstavby aj k samotným technologickým postupom. Napriek tomu bol projekt dokončený v časovom horizonte, ktorý by v podmienkach Slovenska pôsobil skôr ako optimistický odhad než ako reálny plán.
Výstavba sa začala v apríli 2020 a napriek náročným podmienkam bola dokončená v priebehu piatich rokov. Kľúčom k dodržaniu termínu bola zmena samotnej filozofie razenia tunela. Namiesto jedného hlbokého hlavného tunela zvolili projektanti systém troch paralelných tunelov doplnených o vertikálne prístupové šachty. Tento prístup umožnil súbežnú prácu na viacerých úsekoch, presnejší geologický prieskum a zároveň výrazne zvýšil bezpečnosť počas výstavby. Trasa tunela v najhlbších úsekoch dosahuje nadložie viac než 1 100 metrov a prechádza celkovo 16 geologickými zlomovými pásmami.
Dva bočné tunely slúžili ako prieskumné a servisné koridory, ktoré poskytovali priebežné informácie o geologických podmienkach ešte pred samotným hlavným razením. Zároveň umožnili efektívnejšiu dopravu materiálu, techniky a pracovníkov priamo do hĺbky masívu. V prípade mimoriadnych udalostí sú tieto tunely využiteľné ako evakuačné trasy a technické zázemie pre ventiláciu a bezpečnostné systémy.
Významnú úlohu zohrali aj vertikálne šachty, ktoré spájajú povrch s tunelovým systémom. Najhlbšie z nich dosahujú hĺbku približne 700 metrov, čím vznikol nový svetový rekord v kategórii diaľničných tunelov. Šachty umožnili otvoriť viaceré pracovné fronty naraz a eliminovať časové straty, ktoré by inak vznikali pri razení výhradne z oboch koncových portálov.
Strategická tepna medzi Čínou a strednou Áziou
Z hľadiska dopravy a ekonomiky má tunel zásadný význam pre celý región Sin-ťiang, ktorý sa nachádza na križovatke čínskych vnútrozemských trás a koridorov smerujúcich do strednej Ázie. Oblasť susedí s viacerými krajinami vrátane Kazachstanu, Kirgizska a Tadžikistanu a zohráva dôležitú úlohu v prepojení vnútroštátnych a medzinárodných dopravných tokov.
Sprejazdnenie tunela skrátilo pôvodne niekoľkohodinovú horskú trasu cez centrálne pohorie Ťan-šan na približne 20 minút jazdy. Nové spojenie má podporiť rýchlejší presun energetických surovín a priemyselnej produkcie smerom na sever krajiny, zatiaľ čo poľnohospodárske produkty z južných oblastí získavajú efektívnejší prístup na hlavné trhy. Celá rýchlostná komunikácia Urumqi–Yuli má dĺžku približne 325 kilometrov a jej výstavba si vyžiadala investície v objeme takmer 47 miliárd jüanov (zhruba 6,5 miliardy eur).
Hoci rozsah projektu nedosahuje rozmery najväčších čínskych vodohospodárskych alebo energetických stavieb, z technického hľadiska ide o významný míľnik v oblasti cestného tunelovania. Tianshan Shengli Tunnel spája rekordnú dĺžku, vysokohorské prostredie a extrémne klimatické podmienky do jedného funkčného celku, ktorý posúva hranice súčasných možností infraštruktúrneho inžinierstva.
