Rusko, ktoré patrí medzi najväčších producentov ropy na svete a dlhé roky patrilo k významným exportérom pohonných látok, sa ocitlo v nezvyčajnej situácii.
V mnohých regiónoch krajiny sa tvoria kilometrové rady pred čerpacími stanicami. Niektoré pumpy zavádzajú limity na tankovanie a vodiči musia hľadať benzín aj niekoľko hodín. V niektorých oblastiach je situácia natoľko vážna, že ľudia prespávajú vo svojich autách alebo prechádzajú desiatky kilometrov k čerpacím staniciam, ktoré ešte neostali bez paliva.
Ide o jeden z najviditeľnejších dôsledkov ukrajinskej stratégie z posledných mesiacov. Kyjev totiž výrazne zintenzívnil útoky na ruskú energetickú infraštruktúru a namiesto jednotlivých skladov palív sa zameriava najmä na rafinérie, ktoré sú pre výrobu benzínu a nafty nenahraditeľné. Cieľom je oslabiť logistiku ruskej armády, zvýšiť ekonomické náklady vojny a zároveň priniesť jej dôsledky aj hlbšie do ruského vnútrozemia.
Situácia však nie je taká jednoznačná, ako ju často prezentujú sociálne siete. Kým niektoré západné médiá hovoria o rozsiahlej palivovej kríze, ruské úrady tvrdia, že ide len o dočasné problémy spôsobené panikou. Realita je podľa dostupných údajov niekde uprostred medzi týmito dvoma pohľadmi.
Produkcia benzínu po útokoch výrazne klesla. Niektoré rafinérie museli úplne zastaviť výrobu
Podľa exkluzívnych informácií agentúry Reuters, ktorá citovala dva zdroje z ruského ropného priemyslu, sa produkcia benzínu v Rusku po sérii ukrajinských útokov prepadla na úroveň približne 65 % bežnej letnej spotreby. Počas leta pritom krajina tradične zaznamenáva najvyšší dopyt po pohonných látkach, keďže rastie individuálna doprava aj objem nákladnej prepravy.
Najväčšie škody utrpeli rafinérie NORSI, Omsk a Saratov, ktoré patria medzi najvýznamnejších producentov benzínu v krajine. Niektoré z nich museli výrobu úplne zastaviť, ďalšie fungujú iba v obmedzenom režime.
Reuters uvádza, že Rusku v súčasnosti chýba približne 40 až 45-tisíc ton benzínu denne, čo predstavuje približne 35 % sezónneho dopytu. Pre porovnanie, ešte počas júna dosahoval deficit približne 25 %, čo ukazuje, že situácia sa v priebehu niekoľkých týždňov citeľne zhoršila.
Ukrajina pritom útočí na rafinérie zámerne. Samotná ropa pre Moskvu nepredstavuje problém, pretože patrí medzi najväčších producentov na svete. Kľúčovým článkom sú však práve rafinérie, ktoré premieňajú surovú ropu na benzín, naftu či letecké palivá. Ich oprava je technicky náročná, často trvá celé mesiace a poškodené technológie nemožno jednoducho nahradiť.
Kremeľ zakazuje export a dováža benzín, ani to však nestačí
Ruská vláda prijala sériu mimoriadnych opatrení, ktorými sa snaží stabilizovať domáci trh. Reuters informuje, že Moskva zakázala vývoz benzínu, nafty aj leteckého paliva, začala využívať štátne zásoby a zároveň výrazne zvýšila dovoz pohonných látok zo zahraničia. Rekordné objemy benzínu smerujú do Ruska z Bieloruska, pričom podľa zdrojov agentúry začali prichádzať aj prvé lodné dodávky z Indie, čo by bolo ešte pred niekoľkými rokmi prakticky nepredstaviteľné.
Podpredseda ruskej vlády Alexander Novak počas televízneho rokovania kabinetu priznal, že situácia na čerpacích staniciach vyvoláva medzi obyvateľmi obavy. Zároveň však tvrdí, že vláda robí všetko pre stabilizáciu trhu.
Práve tento paradox je jedným z najvýraznejších momentov celej krízy. Krajina, ktorá patrí medzi najväčších exportérov ropných produktov na svete, dnes musí časť benzínu dovážať zo zahraničia, pretože domáce rafinérie nedokážu spracovať dostatok surovej ropy.
Moskva ešte funguje, regióny však zažívajú oveľa väčšie problémy
Pohľad na situáciu sa výrazne líši podľa toho, z ktorej časti Ruska prichádzajú správy. Podľa BBC sa rady sa objavujú takmer pri každej čerpacej stanici a ak sa náhodou pred pumpou netvorí kolóna, často to znamená, že benzín už jednoducho nie je k dispozícii. Vodiči pritom hovoria o hodinách strávených čakaním a upozorňujú aj na rast cien.
Niektorí obyvatelia však zároveň priznávajú, že situáciu nevnímajú ako katastrofu. V rozhovoroch pre BBC zaznievajú názory, že problémy sú dôsledkom vojny aj ukrajinských útokov, no Rusko ich podľa nich dokáže zvládnuť reorganizáciou distribúcie palív.
Úplne odlišný obraz však prináša Deutsche Welle z regiónov mimo hlavného mesta. Podľa reportáže nemeckej televízie vodiči v Zabajkalskom kraji čakajú na benzín až 36 hodín, pričom niektorým počas čakania dôjde palivo priamo v kolóne. V Gelendžiku žena pre médiá opísala, že sa tri dni pokúšala natankovať svoje auto a jednu noc dokonca prespala na parkovisku pri čerpacej stanici.
Okrem toho niektoré autobusové spoločnosti obmedzujú prevádzku, taxikári odmietajú dlhšie jazdy, rastú ceny prepravy a farmári upozorňujú, že problémy s palivom môžu skomplikovať žatvu.
Zaujímavým javom je rastúci záujem o alternatívne spôsoby dopravy. Podľa DW sa v niektorých regiónoch zvýšil predaj bicyklov o viac ako 100 percent a miestni chovatelia hlásia vyšší dopyt po pracovných koňoch, ktoré farmári opäť začínajú využívať pri bežných prácach.
Panika situáciu ešte zhoršuje. Limity na tankovanie pribúdajú po celej krajine
Nedostatok benzínu nie je spôsobený iba poškodenými rafinériami. Podľa dostupných informácií začali ľudia po prvých správach o výpadkoch tankovať plné nádrže bez ohľadu na to, koľko paliva skutočne potrebovali. Situácia tak mierne pripomína pandémiu COVID-19, keď spotrebitelia vo veľkom vykupovali základné potraviny či hygienické potreby.
Aj preto viaceré siete čerpacích staníc zaviedli limity na jedno tankovanie, ktoré sa pohybujú najčastejšie medzi 20 až 30 litrami. Niektoré zároveň zakázali plnenie kanistrov, aby zabránili vytváraniu súkromných zásob alebo ďalšiemu predaju benzínu.
Podobný obraz prinášajú aj skúsenosti samotných Rusov na diskusnom fóre Reddit. Viacerí používatelia z Moskvy aj ďalších regiónov opisujú, že situácia sa výrazne líši podľa lokality. Kým niektoré čerpacie stanice fungujú relatívne normálne, iné ostávajú bez benzínu alebo zavádzajú limity na tankovanie. Mnohí diskutujúci zároveň upozorňujú, že veľkú časť problémov spôsobilo práve panické správanie vodičov a priekupníci, ktorí sa snažili vytvárať zásoby.
Objavujú sa aj názory, že menšie siete čerpacích staníc majú väčšie problémy ako spoločnosti vlastniace vlastné rafinérie, napríklad Rosnefť, Gazprom Neft či Lukoil, čo zároveň vysvetľuje, prečo sa situácia môže meniť doslova z ulice na ulicu.
Môže nedostatok benzínu zmeniť priebeh konfliktu?
Ukrajinská kampaň proti ruským rafinériám patrí medzi najúspešnejšie operácie zamerané na ekonomickú infraštruktúru od začiatku vojny. Na rozdiel od útokov na jednotlivé sklady palív majú zásahy rafinérií dlhodobý efekt, pretože ich opravy sú technologicky náročné a často si vyžadujú zariadenia dovážané zo zahraničia.
To však neznamená, že Rusku bezprostredne hrozí kolaps. Krajina stále disponuje rozsiahlymi zásobami ropy, môže presúvať palivá medzi regiónmi, zvyšovať dovoz zo zahraničia a postupne obnovovať poškodené výrobné kapacity. Aj preto viacerí analytici upozorňujú, že súčasná situácia pravdepodobne neovplyvní samotný priebeh konfliktu v krátkodobom horizonte.
Napriek tomu ide o významný úspech Ukrajiny. Prvýkrát od začiatku invázie totiž dôsledky bojov vo veľkej miere pociťujú aj bežní obyvatelia Ruska. Dlhé rady na čerpacích staniciach, obmedzenia tankovania či neistota okolo dostupnosti palív ukazujú, že agresia Ruska už nezasahuje iba frontovú líniu, ale čoraz výraznejšie ovplyvňuje aj každodenný život miliónov Rusov.
Najbližšie týždne rozhodnú o tom, či sa Moskve podarí obnoviť výrobu v poškodených rafinériách a stabilizovať dodávky. Ak však budú ukrajinské útoky pokračovať rovnakou intenzitou, tlak na ruský palivový trh aj ekonomiku môže ďalej narastať. V takom prípade sa z dočasných logistických problémov môže stať jedna z najvážnejších vnútorných hospodárskych výziev, akým Rusko od začiatku vojny čelilo.
