Spojené štáty sprísňujú pravidlá pre autá a technológie spojené s Čínou. Na prvý pohľad ide o ďalší útok proti čínskym automobilkám, návrh zákona však môže mať oveľa širšie následky. Do problémov sa môže dostať aj Mercedes-Benz, ale aj ďalšie európske značky s čínskym vlastníckym podielom.
Americká snaha udržať čínske automobilky mimo svojho trhu začína mať trochu nečakaný problém. Nové pravidlá totiž nemusia zasiahnuť iba značky ako BYD, Chery či SAIC. Ak sa legislatíva schváli v navrhovanej podobe, problém môže mať aj Mercedes-Benz.
Dôvodom pritom nie je to, že by Mercedes vyrábal čínske autá alebo bol čínskou automobilkou. Ide o vlastnícku štruktúru.
Americký Senátny výbor pre obchod v júli podporil návrh, ktorý má ešte výraznejšie obmedziť vstup čínskych automobiliek na americký trh. Jedno z ustanovení počíta so zákazom predaja pre automobilky, v ktorých majú čínske subjekty viac ako 15-percentný vlastnícky podiel.
A práve tu sa objavuje Mercedes-Benz.
Podľa predsedu výboru Teda Cruza majú čínski investori v Mercedese spolu takmer 20-percentný podiel. Ak by pravidlo zostalo v tejto podobe, nemecká automobilka by sa teoreticky dostala do skupiny spoločností, ktoré by nemohli predávať svoje vozidlá v USA.
Nejde teda o zákaz Mercedesu ako takého. Ide o to, že americká legislatíva by mohla za určitých podmienok považovať vlastnícke prepojenie s čínskymi subjektmi za bezpečnostné riziko.
Mercedes už na návrh reagoval s tým, že podporuje legislatívu zameranú na ochranu americkej národnej bezpečnosti, zároveň však chce, aby nové pravidlá neohrozili jeho pôsobenie v Spojených štátoch. Podľa senátora Bernieho Morena by Mercedes dostal čas na prispôsobenie vlastníckej štruktúry až do roku 2030 a v určitých prípadoch by mohli existovať aj výnimky.
Nejde iba o vlastníkov
Američania pritom neriešia iba to, kto automobilku vlastní. Veľkou témou je aj technológia v samotnom aute. Pravidlá sa týkajú takzvaných connected vehicles, teda vozidiel vybavených technológiami, ktoré umožňujú komunikáciu s vonkajším svetom. Patria sem napríklad Bluetooth, Wi-Fi, mobilné pripojenie a niektoré satelitné komunikačné technológie.
Dôvodom obáv je množstvo dát, ktoré moderné automobily dokážu zhromažďovať. Vozidlo dnes nie je iba dopravný prostriedok, ale v podstate počítač na kolesách, ktorý môže pracovať s informáciami o polohe, pohybe či používaní vozidla.
Washington preto nechce, aby sa k citlivým údajom o amerických vodičoch mohli dostať spoločnosti alebo technológie pod čínskou kontrolou. Práve na základe týchto pravidiel už USA zakročili proti automobilke Polestar. Tá je väčšinovo vlastnená čínskou spoločnosťou Geely Holding a americké úrady jej nepovolili predaj nových vozidiel od modelového roka 2027. Existujúce vozidlá Polestar 3 a Polestar 4 sa môžu v USA dopredať a servis zostáva zachovaný.
Ktoré automobilky môžu mať problém?
Práve vlastnícke štruktúry robia z pripravovaných pravidiel zaujímavú tému. Nie všetky značky s čínskym kapitálom sú totiž v rovnakej situácii.
Mercedes-Benz – čínski investori majú podľa amerických zákonodarcov spolu takmer 20-percentný podiel. Práve Mercedes je preto najvýraznejším príkladom automobilky, ktorá nie je čínska, ale mohla by byť novým pravidlom zasiahnutá. Návrh počíta s prechodným obdobím do roku 2030 a možnými výnimkami.
Polestar – švédska značka je väčšinovo vlastnená čínskym Geely Holdingom. Tu už nejde iba o teoretické riziko. USA jej od modelového roka 2027 nepovolili predaj nových vozidiel na základe pravidiel pre prepojené automobilové technológie.
Volvo Cars – aj Volvo patrí pod čínsky Geely Holding. Situácia je však odlišná od Polestaru. Americké úrady Volvu povolenie predávať vozidlá udelili, hoci automobilka musí naďalej spĺňať požiadavky pravidiel pre prepojené vozidlá.
Lotus – britská značka je súčasťou skupiny Geely a predáva svoje vozidlá aj v USA. Je preto ďalším príkladom značky, pri ktorej bude vlastnícke prepojenie s Čínou dôležité sledovať. Lotus je pritom zaujímavý aj tým, že Geely v poslednom období ešte viac integruje jeho aktivity.
Na opačnej strane stoja priamo čínski výrobcovia, ako BYD, Chery alebo SAIC, ktorých sa americké reštrikcie týkajú priamo. Americký automobilový priemysel navyše tlačí na Kongres, aby pravidlá ešte sprísnil a zabránil čínskym automobilkám využívať prípadné výnimky.
Mercedes môže byť len začiatok
Celá situácia ukazuje, že hranica medzi „európskou“ a „čínskou“ automobilkou už nie je taká jednoduchá ako kedysi. Čínske automobilové skupiny v posledných rokoch výrazne investovali do európskych značiek. Geely vlastní Volvo, Polestar či Lotus a zároveň má podiel v ďalších automobilových projektoch. V prípade Mercedesu zase nejde o čínske prevzatie automobilky, ale o významný podiel čínskych investorov.
Práve preto môže mať pripravovaná americká legislatíva oveľa širší dosah, než by naznačoval jej názov. A ešte jedna dôležitá vec: zákon zatiaľ nie je definitívne schválený. Americkí senátori 24. septembra odložili pokus o jeho urýchlené prijatie a naďalej hľadajú podporu potrebnú na posun návrhu. Aktuálne teda nejde o definitívny zákaz Mercedesu či Volva, ale o legislatívu, ktorá by mohla výrazne zmeniť pravidlá hry pre automobilky s čínskym kapitálom alebo technológiami.
Ak návrh prejde, americký automobilový trh by tak mohol mať pomerne kurióznu situáciu: značka nemusí byť čínska, auto nemusí byť vyrobené v Číne a napriek tomu môže byť problémom čínsky kapitál alebo technológia ukrytá za logom na kapote.
Zdroj: https://www.reuters.com/business/autos-transportation/us-senate-panel-vote-chinese-vehicle-crackdown-bill-2026-07-22/
