Domov Doprava NKÚ: inštitút objektívnej zodpovednosti sa využíva málo

NKÚ: inštitút objektívnej zodpovednosti sa využíva málo

Zavedenie inštitútu objektívnej zodpovednosti v podmienkach Slovenskej republiky neprinieslo očakávané zvýšenie bezpečnosti účastníkov cestnej premávky. V súčasnosti využívaný systém nie je efektívny a ani po jedenástich rokoch nie je plne automatizovaný, čo má za dôsledok jeho nedostatočnú účinnosť, píše v najnovšej správe Národný kontrolný úrad.

Systém nepracuje autonómne a každý prípad si vyžaduje asistenciu niekoľkých fyzických osôb. V princípe dnes funguje tak, ako sa nastavoval už pred jedným desaťročím a nič zásadnejšie sa neudialo ani pri jeho digitalizácií či rozširovaní o najčastejšie dopravné priestupky, alebo aktívne zapojenie iných inštitúcií do operatívneho riešenia priestupkov,“ priblížil súčasný stav podpredseda Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR Jaroslav Ivančo.

Inštitút objektívnej zodpovednosti v cestnej premávke má v prvom rade slúžiť ako nástroj prevencie a nie na represiu alebo zvyšovanie príjmov verejných rozpočtov.​​​​​​​ Národní kontrolóri vyzdvihli využitie objektívnej zodpovednosti pri systéme parkovania PAAS v Bratislave, kde sa spomedzi všetkých krajských miest využívala najčastejšie. Podľa správy v roku 2022 a v prvom polroku 2023 vydala bratislavská samospráva viac ako 46-tisíc pokút v celkovej sume 1,71 milióna eur.

Aj Národný kontrolný úrad vyzýva parlament, aby upravil právne normy tak, aby sa rozšírili kompetencie samosprávy a mestských polícií. Tie by tak mohli tiež využívať inštitút objektívnej zodpovednosti nielen pri porušovaní pravidiel parkovania, ale taktiež pri meraní rýchlosti stacionárnymi radarmi alebo pri monitorovaní značky Stoj! či jazde na červenú na semafore.

Prílišná byrokracia aj priestor na korupciu

Podstatou inštitútu objektívnej zodpovednosti je zabezpečiť dohľad nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky tak, aby prípadné porušenie pravidiel bolo posudzované bez zásahu príslušníka policajného zboru. V praxi to znamená, že polícia, napríklad pri prekročení maximálnej povolenej rýchlosti, nemusí vodiča zastaviť. Stačí, že porušenie pravidiel bude nasnímané certifikovaným zariadením a bezprostredne sa odošle do systému, ktorý identifikuje majiteľa vozidla a automaticky zasiela pokutu za porušenie dopravných predpisov.

Národní kontrolóri však v systéme vidia značné rezervy, keďže je len v minimálnej miere automatizovaný a procesy nie sú plne digitalizované. „Princíp objektívnej zodpovednosti môže byť účinný len vtedy, ak jednotlivé procesy budú plne automatizované a vďaka moderným informačným systémom a digitálnym technológiám bude fungovať bez potreby zapájať do jednotlivých krokov fyzické osoby, policajtov či pracovníkov polície. Tento systém musí fungovať nezávisle a nepretržite 24 hodín denne a 365 dní v roku,“ vysvetľuje Ivančo. Podľa zistení z kontroly policajný zbor využíva objektívnu zodpovednosť v obmedzenej miere a nemá ani jasne nastavené stratégie a pravidlá dohľadu nad bezpečnosťou cestnej premávky.

NKÚ ďalej upozorňuje na skutočnosť, že zavedením objektívnej zodpovednosti sa významným spôsobom neskrátila doba medzi dopravným priestupkom a doručením pokuty. Problémom je administratívna byrokracia, keďže do procesu spracovania dokumentácie sa zapája viac príslušníkov policajného zboru či zamestnancov správnych inštitúcií. To, pochopiteľne, znižuje efektivitu celého systému a zvyšuje riziká prípadnej korupcie. Dokumentácia o udelení pokuty sa totiž spracováva manuálne.

Za susednými krajinami zaostávame

Kontrolóri pripomínajú, že okolité krajiny začali s nasadzovaním tohto systému približne v rovnakom čase ako Slovensko. V porovnaní so susednými štátmi však zaostávame v oblasti automatizácie. Podľa dostupných informácií práve vďaka plnej automatizácii procesov v rámci systému objektívnej zodpovednosti došlo v týchto krajinách k významnému poklesu dopravných nehôd s následkom smrti, ako aj k zefektívneniu riešenia priestupkov spôsobených účastníkmi cestnej premávky.

Na Slovensku však systém nie je autonómny a ani plne automatizovaný, národní kontrolóri preto upozorňujú, že prípadné porovnanie jeho účinnosti so zahraničím by nebolo objektívne. Inštitút objektívnej zodpovednosti v slovenských podmienkach tak doteraz významne a preukazne neprispel k zníženiu dopravnej nehodovosti. Dôvodom môže byť nielen nízka miera jeho využívania, ale aj absencia jeho modernizácie s využitím moderných informačných systémov a digitalizácie procesov.

Príkladom digitalizácie môžu byť napríklad postupy mestských polícií v prípade kontroly parkovania. Mestskí policajti pri kontrolách cez objektívnu zodpovednosť využívajú okrem smartfónov a tabletov pripojených do interných informačných systémov aj bezpečnostné kamery. Taktiež skenovacie autá, ktoré automaticky rozpoznávajú evidenčné čísla a párujú ich s majiteľom vozidla. Krajské mestá však majú v rámci inštitútu objektívnej zodpovednosti obmedzené kompetencie. Zatiaľ preto nie je v ich moci výraznejšie prispieť k naplneniu počiatočných očakávaní, podľa ktorých malo zavedenie objektívnej zodpovednosti zvýšiť bezpečnosť cestnej premávky na Slovensku.

Páčil sa vám tento článok?

Priemerné hodnotenie 0 / 5. Počet hodnotení 0

Ohodnotte tento článok!

Ďakujeme

Sledujte nás na Facebooku!

Mrzí nás že ste neboli spokojný...

Pomôžte nám zlepšiť sa!

Napíšte nám čo by sme mali zlepšiť!

ZDROJNárodný kontrolný úrad
Predchádzajúci článokLuxusná Škoda pre všetkých. V Prahe začnú jazdiť nové električky
Nasledujúci článokMazda vzkriesila športovú divíziu, aké sú plány Spirit Racing?

LEAVE A REPLY

Please enter your comment!
Please enter your name here