Niki Lauda: „Po tom nasledoval pre mňa groteskný závod. Veľká cena Kanady v Mosporte. Vozidlá BRM neboli horšie ani lepšie ako inokedy. Z kvalifikácie som mal ôsme miesto. Závod bol odštartovaný za dažďa. Od začiatku som sa prekúsaval dopredu, z pozície na pozíciu. Čo robia, premýšľal som, čo sa deje, prečo všetci idú tak pomaly? Predbiehal som ako boh aj z vonkajšej strany a naraz som bol vo vedení. Niki Lauda po prvý raz  na špici poľa na Veľkej cene. Ale medzi tým som už prišiel na to, že tento zázrak som nespôsobil ja, ani BRM, ale že vďaka patrí pneumatikám Firestone, ktoré boli v daždi omnoho lepšie ako pneumatiky Goodyear.

Sir Frank Williams, majiteľ rovnomenného týmu, sa vyjadril, že výsledok pretekov závisí až na 25% od pneumatík.

Zrod

Trojkolka syna veterinára Johna Boyda Dunlopa pri jazde neznesiteľne škrípala. A John si chcel pospať. Preto začal situáciu riešiť tým, že na kolesá natiahol záhradnú gumenú hadicu. Písal sa rok 1888. Už o necelých sedem rokov bratia Michelinovci pridali hadici vylisovanú pätku a prvá naozajstná pneumatika bola na svete. Veľmi rýchlo si našla cestu od trojkolky cez bicykel, motorku až k automobilu.

Závody áut sú takmer také staré ako sám produkt. Najskôr to bolo súťaženie na diaľku. Neskôr prišli na rad priame duely. Na začiatku minulého storočia sa v pretekoch pneumatiky veľmi neriešili. Výkony boli malé a hlavné bolo prísť do cieľa. Nespoľahlivosť odstraňovali náhradné kolesá, debnička s náradím a náhradnými dielmi, no najmä dobrý automechanik vedľa šoféra.

Vývoj išiel stále dopredu, výkony a rýchlosť tiež. Sicílske pohorie Madonia tvorilo okruh s 800 zákrutami a štrkovým povrchom. Tu sa konali slávne Majstrovstvá sveta športových automobilov známe ako Targa Florio. V rokoch 1931-1932 tu triumfoval Tazio Nuvolari. Pozornosť však upútal štýlom prejazdov zákrut. Kedysi sa tomu hovorilo kontrolovaný šmyk (pravda v medziach výkonu), dnes  asi nepodarený drift. O tom, že sériové obutie nebolo vhodné  ani spoľahlivé, netreba hovoriť. Začal sa prebúdzať aj marketing. Výrobcovia ako Avon , Dunlop či Michelin sa tiež chceli zviesť na vlne slávy s moderným gladiátorom. V daných podmienkach a možnostiach sa rozbehol intenzívny vývoj a výskum. To už sa ale nad Európou začali sťahovať búrkové mraky. Vypukla druhá svetová vojna. Utrpenie pre milióny obyčajných ľudí, zároveň požehnanie pre veľkopriemyselníkov. Obrovské zisky predsa len priniesli aj pozitíva. Fantastický rozvoj techniky a nových technológií. Týkalo sa to aj vývoja pneumatík. Desaťtisíce vzletov a pristátí  pri vysokých rýchlostiach a veľkom zaťažení – to bol najlepší test pre každú novinku. Diagonálna konštrukcia sa výrazne zlepšila .Zvýšila sa bočná tuhosť, uvarili sa nové odolnejšie zmesi. V dusných vojnových časoch mali ľudia iné starosti ako pretekanie. No už rok po skončení vojny medzinárodná automobilová federácia vypisuje šampionát Formuly A,  o rok premenovanej na Formulu 1 a podtriedy F2 a F3. Podmienky pre vznik formulového športu boli ideálne. Plno zostrelených lietadiel – zdroj trubiek na šasi, inšpirovanie sa zvyškami leteckej techniky a množstvo opustených letísk s pomerne kvalitnými dráhami.

Mladosť

Povojnové vozidla F1 vychádzali z  30-tych rokov. Klasické usporiadanie: motor vpredu a pohon zadných kolies. Pneumatiky boli komerčné. Disky v záujme odľahčenia tvoril výplet. Autá však jazdili rýchlejšie, navyše väčšinou po betónových dráhach bývalých letísk. Nečudo, že opotrebovanie pneumatík bolo veľké. Zrodila sa prvá prezúvacia taktika: ísť na plný plyn a meniť niekoľkokrát kolesá (v týchto časoch to predstavovalo niekoľko desiatok minút), alebo prikázať jazdcovi, aby išiel pomalšie a šetril gumy. Pneumatiky boli v tom čase vysoké, úzke a v rámci znižovania hmotnosti boli na vypletanom disku. Bolo to na úkor jazdných vlastností, ale rýchlosť stúpala. Vtedy sa bral do úvahy iba valivý odpor.

Prelom

V šesťdesiatych rokoch prichádza konštrukčná revolúcia. Motor monopostov sa sťahuje dozadu. Predné pneumatiky sú zaťažované veľmi málo a celá ťarcha spočíva na zadných gumách. Zadná náprava bola zrazu preťažená a pneumatiky sa mali vysporiadať s preťažením a prenosom čo najväčšej sily. Toto bola výzva pre výrobcov. Systémom pokus – omyl vyšla z tejto situácie pneumatika s nylonovým kordom ako jediné možné riešenie. Ľudovo povedané na svet sa dostala prvá špeciálna pneumatika len pre závodné autá. Zmes už bola prepracovanejšia, pridávalo sa viac ropných extraktov, aby  bola priľnavosť k dráhe čo najväčšia. Vzniká prvý pionier  takzvanej mäkkej gumy. V tomto období Dunlop vyvinul prvé obutie do vody. Mokrá pneumatika s drážkovaním na čo najväčší odvod vody spod kolesa. No netrvalo dlho a šancu priživiť sa na motoršporte  využili aj ostatní výrobcova. Svet rýchlostných okruhových pretekov zaplavili mená ako Firestone, Goodyear, Avon, Bridgestone, Michelin či Pirelli. Tak pekne po slovensky – každý chvíľku ťahal pílku. Zdalo sa, že problémy závodných pneumatík  sú na dlhší čas vyriešené.

Dospelosť

Celý motoristický svet sa zrazu javil ako Status Quo. Pán Colin Chapman si myslel niečo iné. Prečo sú jeho Lotusy limitované v zákrutách malou trakciou? Výkonu bolo na rozdávanie, len sa nedal využiť. Chapmanovi sa niečo prisnilo a ráno pripevnil na jeden z jeho strojov zadné prítlačné krídlo. Konkurencia mala z toho nekonečnú zábavu. Ale tá trvala iba do času, keď sa začali jazdiť kolá na časy. Krídlo síce spomaľovalo Lotus na rovinkách, ale v zákrutách predvádzali jazdci psie kusy a všetkých predbiehali. Nastala veľkolepá éra aerodynamiky. Písal sa rok 1968. Formulové vozidlá zrazu nabrali iné kontúry a celé úsilie sa sústredilo na čo najväčší aerodynamický prítlak. A vyvstali problémy. Pneumatiky úspešné predtým mali zrazu problémy s jazdnými vlastnosťami. Nastala už aj malá počítačová éra. Na tréningoch a krátkych testoch boli dobré. Pri dlhšom zaťažení sa však začali správať ako primadony. Kým si niekto uvedomil účinky aerodynamického prítlaku, prebehol určitý čas. V jednoduchom zhrnutí to vyzeralo takto: Bolo treba vyvinúť pneumatiku vysokorýchlostnú, s veľkou výkonnosťou a zaťažením ako na stredný nákladný automobil. Aerodynamické prvky  spôsobili na obutie prítlak , ako keby formula mala viac ako dvojnásobnú hmotnosť. Začalo sa čarovať s obtekaním vzduchu, zavesením a celými podvozkovými prvkami (tlmiče pružiny).

 

Niki Lauda: „Mystérium roka. Automobily sa zbláznili. Nie iba u nás sa automobily zbláznili. Fenomén zle sediacich áut bol ťažko vysvetliteľný, nakoľko sme mali dva roky prevahu. Problémy sa dali pripísať novému vývoju pneumatík. Po ústupe Firestone a pred nástupom Michelinu žil náš šport s monopolom Goodyearu. Konštruktéri museli prispôsobiť svoje vozy pneumatikám. Vývoj sme hnali zlým smerom a riešenie nám unikalo. Bol to klasický prípad nepochopenia situácie. Išlo o toto: Pri vjazde do zákruty auto na pohyb volantu nereagovalo. Bolo podtáčavé. Potom ale pri rovnakom otočení volantu sa stalo auto silne pretáčavé. Bolo jasné, že takto sa nedá jazdiť plynulo a rýchlo. A časy boli zlé. Nedotáčavosť vyvolával, ako sme sa domnievali, malý prítlak na prednú osu. Stále sme iba zvyšovali prítlak. Až v Dione sme prišli na to, že sme išli zlým smerom. Úzke rozpätie optimálnej priľnavosti závodných pneumatík sme už prekročili. Optimálny výkon pneumatík je možný iba vtedy,  ak postranné steny pneumatík pracujú, aby sa zvnútra rovnomerne prehriala textilná kostra. Dnes to znie jednoducho, ale rozpoznať vtedy o čo ide bolo na zbláznenie ťažké.

Toľko teda o správaní pneumatík v zlatom veku F1. 

 

Kybervek

Nech to znie akokoľvek komicky, problém Formuly 1 a výrobcov pneumatík sa vôbec nezmenil. Iste, pribudli nové výzvy. Masívny nástup fúkaných (turbo) motorov, systém Kers či motorgenerátor. Obrovský nárast krútiaceho momentu a ako ho preniesť na dráhu. Nič sa nezmenilo ani v tom, že konštruktéri monopostov sa musia prispôsobovať Pirelli. Vývoj výkonnejších pneumatík sa nezastavil. Vedú najnovšie polyesterové zmesi, ale výskumníci experimentujú s kompozitovými materiálmi. Iba tak na okraj, najlepšia kaučuková zmes sa dnes mieša s asi 200 zložkami jednotlivých substancii. Ďalších 15 – 20 sa drží v tajnosti. Z tohto koktailu vznikajú špeciálne pneumatiky v oficiálnom označení: mäkké (je jedno, aký majú prívlastok – extra, ultra, super) alebo tvrdé. Aj to je zavádzajúce,  tie najtvrdšie by na vašom aute vydržali pár sto kilometrov. O tom, aká je toto alchýmia, uvediem iba príklad McLarenu (v týchto časoch nie veľmi špičkový tým): Na boxovej stene stojí inžinier s asistentom, ktorý má na starostí pneumatiky. Sledujú teploty, tlaky, vybrzdené plôšky. To je iba prvá časť pohľadu. Údaje prostredníctvom telemetrie putujú do Volkingu, kde radí celý tím učených hláv. Kedy jazdec dosahuje iba vyrovnané časy (vtedy je už neskoro)  a v ktorom okamihu prezuť najvhodnejšiu sadu..Pneumatiky odskúšané na tratiach Formuly 1 dnes využívame bežne. Takzvané Steel kordy má v ponuke každý seriózny výrobca a väčšina motoristov má tento typ pneumatiky na disku. Určite sa zásluhou Formuly 1 dočkáme aj  novších lepších pneumatík.

Na záver prikladám klebetu, ktorá sa doteraz rozpráva v boxoch formuly: “Za zlatej éry sa Colin Chapman aj s Ronniem Petrersonom vracali z Francúzska do Anglicka. Nech je to akokoľvek nepravdepodobné,  išli Jaguárom s nákladným prívesným vozíkom. Na ňom mali dve sady slickov a jednu sadu mokrých gúm. Colník chcel od nich clo za mokré pneumatiky. 4 krát 5 libier. O slickoch sa vyjadril, že za tie ojazdené clo platiť nemusia…”

Páčil sa vám tento článok?

Priemerné hodnotenie 0 / 5. Počet hodnotení 0

Ohodnotte tento článok!

Ďakujeme

Sledujte nás na Facebooku!

Mrzí nás že ste neboli spokojný...

Pomôžte nám zlepšiť sa!

Napíšte nám čo by sme mali zlepšiť!