Prototyp má za sebou takmer 50 nalietaných hodín, no až teraz sa mu podarilo pristátie na medzinárodnom letisku.
AirCar absolvoval približne 80-kilometrový presun z letiska v Nitre na medzinárodné letisko Milana Rastislava Štefánika v Bratislave cestnou rýchlosťou 170 km/h. Informoval o tom Štefan Klein, konštruktér a vedúci projektu. Let trval okolo 25 minút a podľa slov konštruktéra „mašinka šliapala úplne skvele.“
AirCar však nie je určený pre využívanie v strednej Európe, či na Slovensku. Samotný Klein už počas konštruovania očakával najväčší záujem z krajín, kde nie je dostatočná cestná sieť a zároveň sú niektorí nútení presúvať sa vo väčších vzdialenostiach. Na Štefana Kleina si určite spomeniete, nakoľko bol aj pri vývoji prvého slovenského lietajúceho auta, tzv. AeroMobilu. Tu išlo o premenu z bežného auta na lietadlo v priebehu necelých troch minút.
Pri projekte AirCar je to však iná pesnička. Krídla sa nerozkladajú horizontálne nad strojom, ale najskôr sa zmenšia sklopením a následne sa vertikálne zasunú do centrálneho telesa vozidla. Tým pádom je koncept menší a získava viac využiteľného priestoru. K prerodu z auta na lietadlo stačí stlačiť jedno tlačidlo.
Palivová nádrž vydrží na 1.000 kilometrov doletu a spotreba za hodinu je okolo 18 litrov. DO úvahy pripadajú aj ďalšie verzie, ako dvojmotorový AirCar, či štvormiestny. Veľkou výhodou AirCaru je to, že sa zmestí aj na bežné parkovacie miesto. Hmotnosť je okolo 1,1 tony, pričom vzniesť vie ďalších 200 kilogramov. O pohon sa stará motor od nemeckého výrobcu BMW s objemom 1,6 litra a výkonom 103 kW / 140 koní. Maximálna rýchlosť letu je 200 km/h.
Prvý raz sa AirCar do nebies vzniesol v minulom roku 3.novembra na letisku v Piešťanoch po štyroch rokov konštrukčných nápadov. Do kokpitu zasadol sám konštruktér, Štefan Klein. Do 2016 jeho meno rezonovalo prevažne s konceptom AeroMobilu, no potom odišiel a založil vlastnú firmu s názvon KleinVision. Kedy zas AirCar uvidíme na oblohe ešte nie je jasné. Prvotina najskôr musí odlietať 50 hodín a potom sa Klein pustí do postavenia druhého prototypu. Tne by mal byť výkonnejší a rýchlejší a taktiež bude pripravený k medzinárodnému certifikátu Európskou agentúrou pre bezpečnosť letectva.
