Zopár názorov na novú ochranu hláv formulových pilotov.
Silueta formulových vozidiel F1 a F2 sa od budúceho roka mierne zmení. Dôvodom sú nové pravidla FIA. Je to bezprostredná reakcia na niekoľko veľmi hlúpych nehôd, z ktorých niektoré boli bohužiaľ aj tragické.

Hugarorinng 2009

Práve prebieha kvalifikácia. Zrazu z monopostu Brawn odlieta zlomená pružina. V bezprostrednej blízkosti sa nachádza vozidlo Felipeho Massu. Kus zlomenej pružiny vymrštenej veľkou rýchlosťou začne poskakovať po trati. Pridáva sa aerodynamika predného krídla a kus kovu zasiahne Felippeho rovno do hlavy. Medzi životom a smrťou brazílskeho vicemajstra stojí iba prilba a neuveriteľný 1 centimeter.  Massa samozrejme po údere nevníma situáciu a relatívne ľahko koliduje s ochrannou bariérou. Stav je veľmi vážny. Letecky je prepravený do najlepšej budapeštianskej nemocnice. Chirurgovia zachraňujú zasiahnutú oblasť čelnej oblasti. Oko sa podarí zachrániť a brazílsky pretekár po viacmesačnom liečení znova zasadne do najrýchlejšieho monopostu planéty.

Suzuka 2014

Preteky sú v plnom prúde. Zrazu Adrian Sutil na Sauberi nezvláda sled zákrut a končí na ochrannej bariére. Závod pokračuje pod žltými vlajkami. Usporiadatelia otvárajú zvodidlá na mieste Sutilovej nehody v dĺžke cca 15 – 20 metrov, aby sa k havarovanému monopostu mohol dostať vyprosťovací traktor. Trvá to však dlho. Jazdci stíhajú aj pod žltou vlajkou prejsť celé kolo. Zákon schválnosti je neúprosný. Presne pred roztvorenými zvodidlami sa roztancuje Marussia Julesa Bianchiho a zakliňuje sa pod traktor okruhových maršalov. Pretekár utrpí devastačné poranenia mozgu a v priebehu pol roka v kóme umiera.

Na asociáciu FIA majú jazdci, ale aj priaznivci motoristického športu neraz ťažké srdce. Na základe nielen týchto incidentov hľadali vedúci činitelia riešenie. Vzniklo mnoho návrhov, no do finálneho posudzovania sa dostali dve varianty.

Prvé riešenie bol plexikryt. Akási zväčšenina toho, čo poznáme z motocyklových pretekov. Samozrejme nevyjadrujem sa odborne, nakoľko táto ochrana bola vyvinutá z technológií, z ktorých by sa nám zakrútila hlava. Má pozoruhodné parametre, čo sa týka tvrdosti a pružnosti. Nie však optiky. Pretekári sa sťažovali na priveľké skreslenia. Najväčším kritikom bol Seb Vettel: „Nedokázal som trafiť brzdné body a ani nájazdy do zákrut neboli optimálne.“ V Tomto duchu sa niesli aj skúsenosti ostatných majstrov volantu F1.

Zostal teda indiferentný systém HALO, ľudovo prezývaný svätožiara. Ochrana hlavy predstavuje akýsi bumerang z kompozitu s nožičkou uprostred. Tento útvar rozdelil jazdcov aj fanúšikov na dve skupiny. Niekto je za a niekto proti. Ale hlavné slovo by mali mať jazdci. A možno aj FIA. Poďme teda na reakcie. Slovo dávam všetkým. Najmä pilotom a funkcionárom starajúcich sa o bezpečnosť automobilového športu.

Carlie Whitting (nejdem uvádzať všetky jeho funkcie v FIA, je to anjel strážny všetkých veľkých cien Formuly1): „HALO je to najlepšie riešenie, na ktoré sme boli schopní prísť.“

Hekies, riaditeľ pre bezpečnosť FIA: „Táto vecička unesie 15-násobok hmotnosti monopostu do 225 km/hod.“

Kimi Raikkonen: „Slúži to najmä nám. Ak to zabráni čo len jedinému zraneniu, má to význam. Veľa sa o tom píše, ale je to nezmysel, pokiaľ nie ste pilot. Obmedzovať nás to snáď nebude, možno si to prestaneme všímať.“

Romain Grosjean: „Je to smutný deň pre Formulu 1. Mám z toho bolesti hlavy.“

Ocon: „Ja nie som literárny typ. Je to najlepšie riešenie.“

Max Verstappen: „Takto by F1 nemala vyzerať. Ale rozhodnutie FIA rešpektujem.“

Kevin Magnussen: „Je to niečo strašné.“

Sergio Pérez: „Nepáči sa mi to, ale je to správna vec.“

Sotto Vandorne: „Je to strašne škaredé, ale je to funkčné.“

Ferdinand Alonso: „Ak je to iba o bezpečnosti, tak to stojí za to.“

Sebastian Vettel: „Vývoj ide dopredu. Chráni to naše životy.“

Lewis Hamilton: „Je to koniec pekných formúl.“

Nedalo mi mi to. Vyjadrenia sú rozporuplné. A tak som otázku ešte rozšíril o zamyslenie, či by tento systém ochrany nemali aplikovať aj nižšie formulové série. O vyjadrenie som požiadal aj európskeho majstra Formuly 3, slovenského pilota Richarda Gondu:

„HALO je prvok, na ktorý si budeme musieť na istú dobu zvyknúť, nepočítam však, že navždy. Bezpečnostné opatrenia sú vždy vítané, no nie som úplne presvedčený, že práve systém HALO je tak veľmi potrebný. Samozrejme cieľ je, aby bol zakomponovaný do väčšiny otvorených monopostov. Vozidlá Formule 1 sa vyvíjajú každý rok v podstate nanovo, no pri ostatných sériách je to štandardne každých 4-5 rokov. Najmä pre vyhnutie sa navyšovaniu už aj tak veľkých prevádzkových nákladov. Vývoj HALO bol veľmi drahý. F2 je súčasťou F1, preto naplánovali uvedenie naraz. Pri ostatných sériách si budeme musieť počkať na generačnú zmenu monopostov a otestovanie tohto systému v praxi. Je pravdou, že v nižších sériách je kolízii podstatne viac, preto by štatisticky mal byť opodstatnený. Pre mňa to nie je najkrajšie, ale ani mi extrémne nevadí. Ak však aspoň raz naozaj zachráni život pretekára, budeme zaň radi.“

Iste, obec fanúšikov motoršportu  je rozdelená. Ale budeme si musieť zvyknúť. HALO je nóvum, takisto ako prvýkrát umiestnený motor vzadu na pretekárskych automobiloch (satanovo dielo, ako to vtedy označovali majstri volantu). Ďalší rozpor zaznamenali krídla Colina Chapmana na jeho Lotusoch. O rozruch sa postaral aj Ken Tyrell so svojím šesťkolesovým monštrom – ten mal aj svoje úspechy, pokiaľ FIA nevyplnila medzeru v pravidlách.

Vývoj ide dopredu, či sa nám to páči alebo nie. Ale ide o jazdcov. Formula 1 je v súčastnosti technologicky ďalej ako lety do vesmíru. Dokazuje to aj príbeh majstrovského Brawnu. Hobby jeho hlavného sponzora Virgin predstavoval práve kozmický výskum. Táto spoločnosť s menšími personálnymi zmenami zaznamenáva značné komerčné úspechy v kozmických aktivitách. Kde sa teda nachádza technológia dnešnej Formuly1?