Domov News Neuveríte, ktoré auto je najekologickejšie. Nová analýza životného cyklu automobilov prišla so...

Neuveríte, ktoré auto je najekologickejšie. Nová analýza životného cyklu automobilov prišla so zaujímavými výsledkami.

Škoda Octavia Combi

Česká spotrebiteľská organizácia dTest vykonala porovnanie celkovej ekologickej náročnosti 61 populárnych automobilov všetkých typov pohonov počas celej ich životnosti. Výsledok prekvapí.

Doteraz sa pri sledovaní ekologickej stopy áut porovnávala iba ich energetická účinnosť a splodiny vyprodukované počas prevádzky. To bolo z pohľadu informovania motoristov o skutočnom dopade na životné prostredie málo dostatočné. Iniciatíva Green NCAP, ktorá sa zameriava na ekologické skúšky automobilov v rámci medzinárodného projektu financovaného jednotlivými európskymi krajinami a tiež spotrebiteľskými organizáciami vrátane organizácie dTest, vytvorila metódu analýzy životného cyklu (LCA). Vďaka nej je teraz možné porovnávať skutočnú ekologickú stopu áut rôznych druhov pohonov.

Ekologické elektromobily? Pche!

„Žiadne auto na ceste nespadlo z neba. Treba brať do úvahy každý krok, ktorým automobil prechádza počas celého svojho životného cyklu. Od ťažby a spracovania surovín až po zošrotovanie,“ povedala šéfredaktorka časopisu dTest Hana Hoffmannová. Ako príklad uviedla elektrický Fiat 500, ktorý síce počas jazdy neprodukuje žiadne emisie, no výroba tohto malého vozidla a produkcia elektriny, ktorú na pohon spotrebuje počas svojho životného cyklu, zaťaží ovzdušie 31 tonami ekvivalentu CO2. To je 24-krát viac, ako váži samotný automobil. Napríklad dvojtonový naftový Land Rover Discovery Sport predstavuje záťaž viac ako 70 ton ekvivalentu CO2.

Aká je metodika analýzy LCA?

Analýza LCA do vplyvu na životné prostredie započítava celkové emisie skleníkových plynov a spotrebu primárnych (energetických) zdrojov. Teda nielen ťažbu surovín, z ktorých sa vozidlá vyrábajú, alebo ktoré sú potrebné na výrobu paliva či energie, ale aj ďalšie faktory, ktoré sa podpisujú pod ekologickú stopu. Veľmi významným prvkom v dopade na životné prostredie je hmotnosť vozidla, ktorá môže mať dokonca väčší vplyv ako typ pohonu. Rozmernejšie elektromobily môžu počas svojej existencie v niektorých prípadoch spotrebovať viac energie ako autá s konvenčným spôsobom pohonu. Z výsledkov je zrejmé, že výroba a dodávka ropných produktov v porovnaní s výrobou elektriny produkuje síce menší objem skleníkových plynov, no spaľovacie motory sú znevýhodnené stále pomerne vysokými emisiami vytváranými počas prevádzky. Celkovú produkciu skleníkových plynov pri elektromobiloch negatívne ovplyvňuje náročná výroba batérie a rôznych elektronických komponentov, ale veľkým benefitom je možnosť neskoršej recyklácie elektronických súčiastok.

Úlohu tiež zohráva skutočnosť, v akých podmienkach sa vozidlo používa a aké sú zdroje energie v tomto prostredí. Hypotetický príklad: životný cyklus Volkswagenu ID.3 vyrobeného a prevádzkovaného vo Švédsku, kde je vysoká podpora obnoviteľných zdrojov, by predstavovala produkciu zhruba 25 ton CO2. Naopak, ak by jazdil v Poľsku, ktoré pri výrobe elektrickej energie stále vsádza na fosílne palivá, je záťaž ovzdušia pri tomto elektromobile viac ako 60 ton CO2.

Do úvahy sa počíta aj vyššia spotreba v zime

Zatiaľ čo existujúce analýzy životných cyklov počítali iba so spotrebou oficiálne deklarovanou automobilkami, táto analýza životného cyklu vie rozlíšiť najlepšie, najhoršie a priemerné emisie. Skúšky zohľadňujú aj rozdiely v správaní sa vodičov či odlišné podmienky na európskych cestách. Pokles vonkajšej teploty na mínus 7 stupňov pre niektoré elektromobily napríklad znamená dvakrát väčšiu spotrebu energie. Ešte väčší rozdiel medzi najlepšou a najhoršou dosiahnuteľnou celoživotnou produkciou emisií, je možné zaznamenať pri plug-in hybridoch. Pri niektorých modeloch môže byť rozdiel v celkovom súčte emisií až dvojnásobný v závislosti od poveternostných podmienok a dobíjania batérie.

Kto vyhral?

„Najväčší podiel na využitej energii má samotná prevádzka, a to bez ohľadu na spôsob pohonu. Výroba automobilov v porovnaní s tým vyjde zhruba na tinu. Dá sa preto očakávať zvyšujúci sa tlak na čo najnižšiu spotrebu paliva či elektriny,“ uzavrela Hana Hoffmannová. Z porovnania spotreby primárnych zdrojov najlepšie dopadla Škoda Octavia Combi. Od výroby cez prevádzku až po likvidáciu, si však napriek tomu vyžiada 164 MWh, čo zodpovedá ročnej spotrebe 55 priemerných európskych domácností. Aj tie najšetrnejšie autá tak predstavujú značnú energetickú záťaž.

Pre kompletné výsledky testu si stiahnite súbor vo formáte PDF TU.

Páčil sa vám tento článok?

Priemerné hodnotenie 5 / 5. Počet hodnotení 1

Ohodnotte tento článok!

Ďakujeme

Sledujte nás na Facebooku!

Mrzí nás že ste neboli spokojný...

Pomôžte nám zlepšiť sa!

Napíšte nám čo by sme mali zlepšiť!