Domov News Skutok sa nestal? Vysvetľujeme, čo bude kľúčové v súdnom procese s Dědečkom

Skutok sa nestal? Vysvetľujeme, čo bude kľúčové v súdnom procese s Dědečkom

Je načase rozprúdiť vážnu celospoločenskú diskusiu o zmene trestania opitých vodičov a začať konať. Vysvetľujeme, prečo Dědeček do basy na 20 a viac rokov pravdepodobne nepôjde.

V nedeľu 2. októbra večer bola Bratislava svedkom dopravnej nehody, aká v histórii slovenskej dopravy nemá obdobu. Opitý vodič v centre mesta na Staromestskej ulici vo vysokej rýchlosti nezvládol riadenie a so svojim vozidlom vyletel na zastávku MHD Zochova, na ktorej v tom čase stálo množstvo ľudí. Bilancia nehody je mimoriadne tragická – päť mŕtvych osôb a päť ranených.

Dokáže na túto tragédiu adekvátne reagovať náš právny poriadok?

Po tragickej nehode bolo Dušanovi Dědečkovi vznesené obvinenie za všeobecné ohrozenie. „Na základe doterajšej dôkaznej situácie došlo k zmene právnej kvalifikácie a následne bolo zo strany vyšetrovateľa bratislavskej krajskej kriminálky vznesené obvinenie z trestného činu všeobecného ohrozenia 60-ročnému Dušanovi D. z Bratislavy. V prípade preukázania viny pred súdom, hrozí obvinenému mužovi v zmysle zákona za toto konanie trest odňatia slobody na dvadsať až dvadsaťpäť rokov alebo trest odňatia slobody na doživotie,“ uviedol hovorca policajného zboru Michal Szeiff. V podobnom duchu sa vyjadril aj krajský prokurátor v Bratislave Rastislav Remeta na tlačovom brífingu dňa 5.10.2022. „Dňa 4.10.2022 bolo konkrétnej osobe vznesené obvinenie pre obzvlášť závažný zločin všeobecného ohrozenia podľa § 284 ods. 1 a 4 Trestného zákona. Prišlo k zmene právnej kvalifikácie, ktorá bola pôvodne pri začatí trestného stíhania právne posudzovaná ako prečin usmrtenia podľa § 149 Trestného zákona a ublíženia na zdraví podľa § 156 Trestného zákona.“

Akými paragrafmi sa riešia dopravné nehody s vážnymi následkami?

Táto tragická udalosť určite zameria pozornosť aj na dostatočnosť právnej úpravy prísnosti trestov trestných činov usmrtenia, ublíženia na zdraví a ohrozenia pod vplyvom návykovej látky. Obzvlášť pri podobných činoch, ktoré sú rozsahom svojich následkov mimoriadne tragické.

„Prečiny usmrtenia, ublíženia na zdraví a ohrozenia pod vplyvom návykovej látky obvykle postačujú na právne posúdenie obvyklých dopravných nehôd. V tomto prípade z hľadiska celého skutkového deja, ktorý bol doposiaľ zaznamenaný, ide o rozsiahly následok na životoch a na zdraví, ale aj samotným spôsobom ohrozenia objektu zastávky, na ktorej stálo veľké množstvo ľudí, vyvolalo podľa názoru vyšetrovateľa aj dozorového prokurátora nebezpečenstvo ohrozenia života a zdravia najmenej 7 osôb. Doposiaľ zistené skutočnosti túto právnu kvalifikáciu plne odôvodňujú,“ vysvetlil Remeta, prečo orgány činné v trestnom konaní prekvalifikovali nehodu z prečinu usmrtenia v súbehu s prečinom ublíženia na zdraví na trestný čin všeobecného ohrozenia.

Domnievame sa, že polícia pod tlakom veľkých emócií, ktoré tento skutok oprávnene vyvolal v spoločnosti, hľadala paragraf v Trestnom zákone, ktorý by umožnil Dědečekovi uložiť čo najprísnejší trest. Problémom tohto prípadu je však zastaralý Trestný zákon a dlhodobá prílišná tolerancia zákonodarcov k osobám, ktoré spáchajú trestný čin pod vplyvom alkoholu.

Právnici sa s názorom prokuratúry nestotožňujú

Možno z právneho hľadiska hovoriť o všeobecnom ohrození, alebo pôjde o usmrtenie? Vysvetľujú JUDr. Pavol Kollár, JUDr. Jozef Kleberc a Mgr. Júlia Rusznák z advokátskej kancelárie BK ADVO PARTNERS a AK Kleberc Legal, s.r.o.

„Podľa ust. § 284 ods. 1 písm. a) Trestného zákona o všeobecné ohrozenie ide vtedy, keď páchateľ úmysel vydá ľudí do nebezpečenstva smrti alebo ťažkej ujmy na zdraví alebo cudzí majetok do nebezpečenstva škody veľkého rozsahu tým, že spôsobí požiar alebo povodeň, alebo poruchu, či haváriu prostriedku hromadnej prepravy, alebo škodlivý účinok výbušnín, plynu, elektriny, rádioaktivity alebo iných podobne nebezpečných látok alebo síl, alebo sa dopustí iného podobného nebezpečného konania (všeobecné nebezpečenstvo),“ vysvetľuje skutkovú podstatu trestného činu všeobecného ohrozenia Rusznák.

Pri naplnení skutkovej podstaty každého trestného činu sa pri vyšetrovaní vždy skúma, či boli naplnené 4 znaky skutkovej podstaty trestného činu, a to objekt trestného činu, objektívna stránka trestného činu, subjekt trestného činu a subjektívna stránka trestného činu.

„Pri trestnom čine všeobecného ohrozenia je dôležité vyzdvihnúť práve subjektívnu stránku trestného činu, t.j. zavinenie,“ hovorí Rusznák. „Zavinenie môže byť úmyselné alebo nedbanlivostné. Všeobecné ohrozenie je úmyselný trestný čin, takže trestný zákon vyžaduje úmyselné zavinenie.

Otázka zavinenia

Úmyselné zavinenie môže mať dve podoby – priame a nepriame. „O priamy úmysel ide vtedy, ak páchateľ chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom. O nepriamy úmysel ide vtedy, ak páchateľ vedel, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, a pre prípad, že ho spôsobí, bol s tým uzrozumený,“ pokračuje Rusznák.

Aj nedbanlivostné zavinenie má dve podoby – vedomé a nevedomé. O vedomú nedbanlivosť ide vtedy, keď páchateľ vedel, že môže spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že také porušenie alebo ohrozenie nespôsobí. O nevedomú nedbanlivosť ide vtedy, keď páchateľ nevedel, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, hoci o tom vzhľadom na okolnosti a na svoje osobné pomery vedieť mal a mohol.

Advokáti sa zhodujú, že kľúčovým bodom v súdnom procese bude to, či prokurátor pred súdom preukáže Dědečkovi nepriamy úmysel alebo vedomú nedbanlivosť, nakoľko iné formy zavinenia sa z povahy veci vylučujú. Je len ťažko predstaviteľné, aby orgány činné v trestnom konaní preukázali páchateľovi zavinenie vo forme priameho úmyslu, nakoľko podmienkou naplnenia priameho úmyslu je vôľa vyjadrená slovom „chcel“ k porušeniu záujmu chráneného v Trestnom zákone,“ domnieva sa Kollár.

Vodič nesadne do auta s úmyslom niekoho zabiť, ale…

Postoj prokuratúry vysvetlil Remeta na tlačovom brífingu jednoznačne. „Z hľadiska všetkých doteraz zistených okolností, podľa štýlu jazdy, rýchlosti jazdy, zisteného alkoholu, použitého dopravného prostriedku, ktorý bol v tomto prípade v podstate zbraňou, je potrebné vyvodiť záver, že Trestný zákon pozná nepriamy úmysel. Skutočnosti nasvedčujú tomu, že vodič sa uviedol do stavu určitej zníženej príčetnosti, resp. nespôsobilosti viesť motorové vozidlo vplyvom alkoholu. Následne došlo k nezvládnutiu jazdy motorovým vozidlom. Vodič si minimálne musel byť vedomý, že po požití alkoholu môžu byť jeho rozpoznávacie, ovládacie schopnosti, resp. schopnosť ovládať vozidlo do určitej miery obmedzené. Zo všetkých okolností bol nepriamy úmysel preukázaný. Navyše, pri kvalifikovanej skutkovej podstate stačí pri závažnom následku aj nedbanlivostné konanie.

Čo sa týka nepriameho úmyslu, jeho dokazovanie v prípade dopravných nehôd je veľmi ošemetné. „Z dostupných informácií a z ustálenej judikatúry je takéto odsúdenie páchateľa vylúčené. Je viac než isté, že obvinený vedel, že svojím konaním môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený Trestným zákonom, avšak možno tvrdiť, že s tým bol uzrozumený? Podľa môjho názoru nie,“ vraví Kleberc.

Nepriamy úmysel

Nepriamy úmysel znamená, že páchateľovo konanie smeruje k určitému následku a zároveň si páchateľ uvedomuje, že môže spáchať iný následok. „Takéto tvrdenie by znamenalo, že obvinený si sadol do auta s tým, že ide spáchať určitý trestný čin a je uzrozumený s tým, že popri tom môže spôsobiť smrť aj iným osobám, avšak napriek tejto vedomosti to vykonal. Ak by obvinený vedel, že jeho konanie bude mať takéto následky, je možné sa domnievať, že by si za volant nesadol. Hypoteticky by v tejto situácií mohlo ísť o nepriamy úmysel vtedy, ak by napríklad chcel spôsobiť smrť osobe A na zastávke tak, že ju vozidlom zrazí. Vtedy by si určite zobral do úvahy, že na zastávke budú okrem osoby A aj iný ľudia a môže spôsobiť smrť viacerým, avšak aj napriek tomu tento čin vykoná a spôsobí smrť osobe A, avšak aj osobám B a C, prípadne ďalším. V tomto prípade by išlo a priamy úmysel spôsobiť smrť osobe A a nepriamy úmysel spôsobiť smrť osobám B a C, keďže páchateľ vedel, že môže spôsobiť takýto následok a bol s tým uzrozumený,“ ozrejmuje Kleberc.

Aj podľa literatúry prakticky všetci vodiči, ktorí si sadnú za volant opití, síce pravdepodobne vedia, že pod vplyvom alkoholu môžu spôsobiť nehodu, avšak spoliehajú sa na to, že sa to nestane. Ak sa obvinený spolieha na to, že k následku nepríde, vylučuje to zámer spôsobiť ho a zároveň to naznačuje, že obvinený nesprávne hodnotil možnosť zabrániť vzniku následku a v tom spočíva jeho zodpovednosť za spáchaný trestný čin. [1]

Kvalifikácia skutku sa môže zmeniť

Súčasný stav právneho poriadku na Slovensku tak ako je platný, nasvedčuje tomu, že tento skutok najpravdepodobnejšie podľa zákona spĺňa znaky vedomej nedbanlivosti. „Keďže právna kvalifikácia všeobecného ohrozenia podľa ust. § 284 Trestného zákona vyžaduje úmyselné zavinenie, obvinený nemôže byť súdený za spáchanie tohto trestného činu, ale za usmrtenie v zmysle § 149 Trestného zákona, ktorý je nedbanlivostný trestný čin a vyžaduje, aby páchateľ z nedbanlivosti spôsobil smrť,“ myslí si Rusznák. Keďže Trestný zákon v 5. odseku predmetného trestného činu usmrtenia zohľadňuje situáciu tak, že ak páchateľ spôsobí z nedbanlivosti smrť dvoch alebo viacerých osôb, hrozí mu trest odňatia slobody v rozmedzí 7 až 12 rokov.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa nami oslovení právnici domnievajú, že kvalifikácia spáchaného trestného činu ako všeobecné ohrozenie je zo strany príslušných orgánov nesprávna a obvinený by mal byť stíhaný za trestný čin usmrtenia. Kollár aj Remeta sa však zhodujú v jednom: s predmetnou právnou kvalifikáciou sa môže vysporiadať súd v priebehu súdneho konania a daný skutok prekvalifikovať.

Ako to nakoniec dopadne, uvidíme až po súdnom procese.

[1] (MENCEROVÁ, Ingrid. § 16 [Zavinenie z nedbanlivosti]. In: BURDA, Eduard, ČENTÉŠ, Jozef, KOLESÁR, Juraj, ZÁHORA, Jozef a kol. Trestný zákon I. 1. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2010, ISBN 978-80-7400-324-0.)

Páčil sa vám tento článok?

Priemerné hodnotenie 3.4 / 5. Počet hodnotení 9

Ohodnotte tento článok!

Ďakujeme

Sledujte nás na Facebooku!

Mrzí nás že ste neboli spokojný...

Pomôžte nám zlepšiť sa!

Napíšte nám čo by sme mali zlepšiť!