Marek Rozkoš, slovenský herec, ambasádor značky Leapmotor a fanúšik Formuly 1 trávi za volantom veľa času. V rozhovore hovorí o živote mimo kamier, čare divadla, aute menom Barborka aj o tom, prečo elektromobilitu vníma ako budúcnosť.
Marek Rozkoš patrí k tváram, ktoré diváci poznajú z televíznych seriálov, divadelných dosiek aj tanečnej šou Let’s Dance. Keď však zhasnú svetlá, najradšej sa vracia k obyčajnému rodinnému životu mimo Bratislavy. Ako ambasádor značky Leapmotor dnes jazdí na elektrickom modeli C10, no jeho automobilové spomienky siahajú od rodinného Fordu Focus až po dedovu sivasto-zelenú Škodu 100.
Marek, diváci vás poznajú najmä ako herca. Kto je však Marek Rozkoš vo chvíli, keď zhasnú kamery a zatiahne sa divadelná opona?
Som úplne normálny, obyčajný človek, jeden z milióna, ak sa to tak dá povedať. Snažím sa byť jednoduchý a obyčajný vo svojom prežívaní. Predsa len, veľa hrám na javisku alebo pred kamerou, a práve keď sa zatiahne opona či vypnú kamery, chcem byť prirodzený a autentický. V živote mám viacero rolí a všetky ma bavia – som otec, manžel, muž, kamarát. Mimo hereckého života sa ich snažím žiť čo najúprimnejšie.
Popri televízii zostávate verný divadlu. Čo vám dáva javisko, čo vám kamera nikdy nedokáže ponúknuť?
V prvom rade je to moment tu a teraz. Divadlo sa odohráva v prítomnosti a ten jedinečný okamih sa už nikdy presne nezopakuje. Práve tá organickosť a úplná prítomnosť ma na ňom fascinuje a baví najviac. Dá sa to dosiahnuť aj pred kamerou, no keď sa obraz opakuje desiatykrát, úprimnosť prítomného momentu sa hľadá ťažšie. A pri kamere navyše chýba jedna podstatná vec – divák. V divadle sa spája prežívanie diváka a herca. To je jeho neopakovateľný fenomén.
Popularitu vám výrazne zvýšili televízne seriály aj účasť v Let’s Dance. Zmenilo sa po týchto skúsenostiach niečo vo vašom každodennom živote?
Všetko. Úplne všetko. Keď som začal nakrúcať prvý seriál, už len dochádzanie, keďže žijem mimo Bratislavy, muselo logisticky zapadnúť do nášho rodinného života. Zmenila sa jeho celá organizácia, ale dokázali sme sa prispôsobiť a nájsť spôsob, aby sa nám žilo dobre a aby sme boli čo najviac spolu. Za tie štyri roky som si na cestovanie do Bratislavy zvykol a zatiaľ nemám dôvod sťahovať sa sem, hoci nikdy nehovor nikdy. Tým, že žijem trochu mimo centra diania, môžem pri každom odchode z Bratislavy uniknúť zo sveta pozlátka a šoubiznisu. Doma žijeme úplne obyčajný život obyčajných ľudí a veľmi nám to vyhovuje.
Spomínate si na prvé auto, ku ktorému ste si vytvorili skutočný vzťah?
Samozrejme. Bol to Ford Focus, naše prvé spoločné auto s manželkou. Hneď sme si k nemu vytvorili vzťah a aj lúčenie, keď sme ho odovzdávali, bolo emotívne. V našom automobilovom živote bude mať vždy výrazné miesto. Ešte jedno auto však zásadne vstúpilo do môjho detstva – dedova sivasto-zelená Škoda 100 s okrúhlymi svetlami. So súrodencami, bratrancami a sesternicami sme v nej prežili takmer celé detstvo. Stále sme sa v nej hrali, v lete mala otvorené okná a dedo nás na nej vozil po dedine. Volala sa Barborka. Aj tá je pre mňa veľmi dôležitá.
Aký vodič ste v každodennom živote? Trávite za volantom veľa času?
Myslím si, že som veľmi dobrý vodič, pretože za tie roky, odkedy mám vodičský preukaz, som najazdil naozaj veľa. Obrazne povedané, autom som už niekoľkokrát obišiel zemeguľu. Samozrejme, vodičom som sa musel stať – človek ním nie je automaticky vo chvíli, keď dostane papier. Prišlo to so skúsenosťami, po pár nadávkach za volantom, po tom, čo ma niekoľkokrát vytrúbili, aj po zopár pokutách za parkovanie či rýchlosť. Dnes som veľmi trpezlivý šofér, hoci aj mňa niekedy dokážu vytočiť maličkosti. Keď už chcem stlačiť klaksón, skúsim si predstaviť seba na mieste vodiča predo mnou. Možno je neskúsený, bojazlivý alebo je na tom mieste prvýkrát. Naučil som sa byť empatickým vodičom a ohľaduplnosť je základ, s ktorým vyrážam na cestu.
Čo rozhoduje o tom, či sa v aute cítite dobre?
Za volantom trávim strašne veľa času, preto musí byť auto v prvom rade pohodlné. Potrpím si na výbavu, ale nie preto, aby som sa ukazoval. Ide mi o komfort pri jazde, fyzický, teda kvalitné sedadlá a materiály, aj technický. Dobrý softvér a technológie dokážu veľa vecí uľahčiť. Som nadšenec do áut a na autá si potrpím.
Keď si vyberáte auto, má u vás väčšiu váhu dizajn, komfort, technológie, praktickosť alebo jazdné vlastnosti?
Samozrejme, všetko. Mám rád pekné aj rýchle autá a veľmi ma fascinujú technológie, ktoré do nich každý rok prichádzajú. Som veľký fanúšik Formuly 1 a vidím, ako sa technológie, ktoré sú v nej priekopnícke, s odstupom času objavujú v bežnej premávke. To, čo bolo kedysi nadštandardom, sa postupne stáva štandardnou výbavou. Dôležitá je však aj praktickosť. Okrem Leapmotoru máme v rodine aj Toyotu Yaris, ktorú sme si vybrali práve z praktických dôvodov. Ja aj manželka trávime veľa času v meste, aj kvôli deťom, a lepšie auto tejto veľkosti si tam neviem predstaviť. Samozrejme, záleží mi aj na tom, ako sa auto správa na ceste a v zákrutách.
Existuje auto, ktoré ste obdivovali už ako chlapec a dodnes by ste ho chceli mať v garáži?
Keďže som veľký fanúšik Formuly 1 a tímu McLaren, odjakživa sa mi páčil legendárny superšport McLaren F1. Ten by som určite chcel mať v garáži. A pokojne aj niektorého z jeho novších pokračovateľov, napríklad McLaren P1 alebo W1. Niektorý z týchto McLarenov by ma rozhodne potešil.
Dnes jazdíte na modeli Leapmotor C10. Aké auto ste používali predtým a aký veľký prechod pre vás C10 predstavoval?
Až taký veľký prechod to nebol. Druhé auto, ktoré máme doma a ku ktorému pribudla C10, je Toyota RAV4. Veľkostne sú si teda dosť podobné. Výraznejšie rozdiely vnímam najmä po technologickej stránke, Leapmotor je podstatne vyspelejší.
Považovali ste sa za fanúšika elektromobility už pred touto spoluprácou, alebo vás presvedčila až osobná skúsenosť?
Odkedy sa v spoločnosti začalo čoraz viac hovoriť o klimatických zmenách a klimatickej kríze, tieto témy vnímam veľmi intenzívne. Vždy som mal vzťah k prírode a stal som sa podporovateľom zelených tém. Aj preto sme sa pred pár rokmi rozhodli pre hybrid, aspoň takto sme chceli aspoň trochu pomôcť planéte. Teraz mám elektrický Leapmotor C10, no k elektromobilu by som skôr či neskôr smeroval aj sám. Elektromobilitu podporujem a považujem ju za našu budúcnosť. Navyše verím, že nám ako spoločnosti prinesie aj množstvo technologických benefitov.
Vaša práca aj cestovanie si vyžadujú veľa energie. Kde ju najlepšie dobíjate vy?
Doma a pri športe. Pri pohybovej aktivite síce fyzickú energiu vydávam, no psychická energia, ktorá sa mi po športe vráti, mi dodáva mnohonásobne viac síl. Rovnako to mám pri čase strávenom s rodinou. Je to zvláštny druh rekuperácie, ak zostaneme pri elektromobilovom slovníku.
Máte miesto, na ktoré si rád zájdete autom len preto, aby ste si vyčistili hlavu?
Mám. Trochu ho prezradím, je nad Sielnicou neďaleko Zvolena, na kopčeku pri úpätí lesa. Zastanem pod stromom, sklopím zadné sedadlá, otvorím kufor a len si ľahnem. Predo mnou sa rozprestiera scenéria Nízkych Tatier a Veľkej Fatry. Chodím si tam vyčistiť hlavu, ale aj pracovať, pretože je tam pokoj a ticho. Keď si chcem oddýchnuť, stačí zdvihnúť oči od knihy, počítača alebo scenára, pozrieť sa na krajinu predo mnou a nič viac mi netreba.
Keby ste mohli nasadnúť do auta a bez povinností vyraziť kamkoľvek, kam by viedla vaša cesta a koho by ste vzali so sebou?
Vybral by som sa s rodinou na roadtrip do Nórska, cez pobaltské krajiny, Fínsko a Švédsko. Cestu by som naplánoval tak, aby sme videli čo najviac prírodných úkazov: jazerá, more, kopce, úžiny či doliny. Až by sme napokon dorazili do mojej vysnívanej destinácie, ktorú raz určite chcem navštíviť, k nórskym fjordom.
