Škoda Octavia. Jedno z najpredávanejších áut svojho segmentu je na našich cestách pomerne častým javom. Automobil, ktorý patrí medzi obľúbené rodinné vozy sa už dlhé roky drží na popredných miestach v rebríčkoch predajov. Mne sa teraz dostal do ruky testovací model s motorom 1,5 TSI vo výbave Style. Je skutočne tak dobré ako hovoria všetky ohlasy? Možno hej a možno nie.

Jedná sa o vcelku kontroverzné auto. Po jeho predstavení sa na internete objavili rôzne názory, ktoré si robili žarty z jeho predného výzoru. Vlna kritiky už našťastie utíchla a preto sa ani ja v recenzii nebudem zameriavať na dizajn. Skúsim čo najlepšie priblížiť to, ako som sa počas šoférovania Octavie vo farbe Blue Denim cítil.

Už od prvého momentu nasadnutia do auta som mal pocit, že Škoda sa snaží ísť s dobou. Snaží sa však do takej miery, že interiér stále nie je pretechnizovaný a orientácia v ňom je dostatočne jednoduchá. Samozrejme, že to nie je „na škodu“. Na druhú stranu je už cítiť, že jeho koncept je nejaký ten mesiac starý. Za mňa ako človeka, ktorý má rád ostré línie a „nemecký chlad“ je to dobré. Čo mi ale naozaj prekážalo ihneď od prvých kilometrov, bola pre mňa trošku zarážajúca vec. Vieme, že Octavia nepatrí práve k najlacnejším autám na našom trhu. Preto bolo celkom prekvapivé, keď na aute, ktoré má za sebou „len“ niečo cez 12 tisíc kilometrov vydávala prístrojová doska veľmi plastové vŕzganie.

O to prekvapivejšie bolo zistenie, že stačí trošku viac zatlačiť na panel prístrojov a vŕzganie zmizne. V mojom prípade natrvalo. Inak hodnotím interiér kladne. Sedadlá boli pohodlné aj na dlhších trasách, rozhľad z auta výborný, použité plasty nevyzerali lacne a občasné rany od podvozku sa dali odpustiť. Máme predsa obuté 18-palcové disky – čiže nič príjemné na naše tankodromové cesty.

Stačí 1,5 TSI?

Cesty – necesty musíme sa popasovať s tým čo máme alebo vlastne nemáme. A s tým sa motor 1,5 TSI s výkonom 110 kW a 7-stupňovým DSG popasoval statočne. Agregát do kabíny v nižších otáčkach takmer nepočuť. Ako prvú vec, ktorú som vždy po naštartovaní urobil, bolo vypnutie pekelného systému Start-Stop. Chápem, že ekológovia a európske predpisy by ma asi hodili do žalára. Podľa môjho názoru tento „užitočný“ výmysel autu skôr škodí ako pomáha. Samozrejme príde k zníženiu spotreby o pár desatín litra, ale počas môjho 45 minútového pobytu v kolóne so zapnutým automatickým vypínaním a zapínaním motora som povedal stačí. Nemohol som neustále počúvať ako sa relatívne kľudný motor vždy roztrasie pri zapnutí len preto aby o kúsok ďalej zase „zdochol“.

Polovičný počet valcov – žiadne vibrácie

Zaujímavosťou motora je chod s polovičným počtom valcov. V prípade, že auto nie je naplno vyťažené, dokáže 1,5-ka jazdiť len na dva zo štyroch valcov. Ako sa vypnuté valce reálne preukážu počas jazdy? Nijako. Automobil síce ukáže na prístrojovom štíte, že je v režime ECO, ktorý daný chod symbolizuje, no reálne podľa zvuku motora to vodič nezistí. Taktiež sa z motoru pri tomto režime neozývajú žiadne nechcené pazvuky a auto netrpí žiadnymi vibráciami. Za mňa musím povedať, že Volkswagenu sa motor s týmito schopnosťami naozaj podaril. Polovičný počet aktívnych valcov sa musí odraziť aj na spotrebe. Ako sa Octavii darilo v tejto disciplíne?

Na zhruba 300 kilometrovom okruhu, kde som vystriedal približne 120 kilometrov okresiek, 120 kilometrov diaľnice a zvyšok mesta som sa dostal na spotrebu 6,1 litra na 100 km. To nie je zlá hodnota, nakoľko jazda bola zmesou dynamiky a ekonomiky. K tomu samozrejme musíme pripočítať aj kolesá s vyšším valivým odporom. Preto výsledná spotreba, ktorá je len o 1,1 litra vyššia ako je udávaná výrobcom bola miernym prekvapením. Inak v meste musíte počítať so spotrebou okolo 7-8 litrov v závislosti od premávky a štýlu jazdy. Netreba zabúdať, že motor nie je v pretekárskom aute a preto od neho nemôžete očakávať výkony ako pri 2,0 TSI. Je určený hlavne na mestskú jazdu a občasné výlety mimo panelákovú džungľu. V takom prípade určite nesklame a siahol by som po ňom radšej ako po 1,6 TDI.

DSG nesklamalo

Zo strany prevodovky sa nejedná o žiadne prekvapenie. Od auta nemožno očakávať, že bude trhať asfalt, no prevodovka splní svoju prácu na 100%. Rozbiehanie je možno trochu chladnejšie než by sa na 110 kW auto patrilo, no keď sa motor dostane na svojich prevádzkových +- 2000 otáčok za minútu, viete ho aj trošku popohnať. Tu ale treba počítať s tým, že pri vyšších otáčkach je motor trošku hlučnejší. Nejedná sa ale o nepríjemný zvuk ako je to pri 1,0 TSI, no nie je to ani skladba ktorú Vám zahrá vidlicový osemvalec.

Celková dynamika spojenia motor – prevodovka sa podarila. Auto je s novou pohonnou jednotkou  dostatočne pružné na to, aby ste vedeli aplikovať aj agresívnejšiu jazdu, ale zároveň Vám dopraje aj pohodový štýl zvezenia na chatu prípadne na dovolenku. Prevodovke nemôžem v konečnom dôsledku nič vytknúť a rovnaký názor mám aj na motor. Určite bude zaujímavá aj verzia s mikro-hybridným 48-voltovým pohonom, ktorá sa bude dať využiť aj na plachtenie a samozrejme rovnako aj na vypnutie polovice valcov. Tento agregát sa do Octavie dostane pravdepodobne až v budúcej generácii.

Asistenty, ktoré treba ovládať

Poďme k najzaujímavejšej veci na testovanej škodovke. Tou sú pre mňa osobne asistenčné systémy. Front Assist, Line Assist, adaptívny tempomat a automatické prepínanie diaľkových svetiel urobia aj takto bežné auto zaujímavým. V prípade zapnutia všetkých vyššie uvedených systémov stačí ak budete v aute sedieť. Všetko ostatné je urobené za Vás. Priznám sa, že som si chvíľu musel zvykať na to, že pri zapnutom Line Assist-e Vás Octavia trošku vyučuje. Vyučuje v používaní smeroviek hlavne pri prechádzaní medzi pruhmi na diaľnici. Ak to totiž chcete urobiť bez nej, auto Vám mierne „kopne“ do volantu, čo môže byť pre mnohých nepríjemné a prekvapivé.

Po chvíľke zoznamovania sa, sme si ale začali rozumieť a tak som Octavii dôveroval natoľko, že som mal len ruky opreté o volant. To je potrebné z toho dôvodu, že v prípade, že auto necíti od vodiča žiadnu odozvu, po chvíľke mu to dá vedieť. Spočiatku zvukovým signálom a upozornením na prístrojovom štíte, neskôr aj pribrzdením. Jedna vec však stojí pre inžinierov za zváženie. Určite by bolo dobré, keby Vás auto v prípade, že drží stopu vďaka čiaram na ceste upozorní aj iným spôsobom ako je zmena farby vykreslenia pruhov na prístrojovom štíte na to, že čiaru stratilo. Párkrát sa mi totiž stalo, že som mu veril natoľko, že som si ani neuvedomil, že už nie je aktívny. Preto by napríklad mierny zvukový signál nezaškodil.

Adaptívny tempomat – najlepší pomocník

Čo sa týka adaptívneho tempomatu tak ten si u mňa ihneď našiel obľubu. Aj pri spomaľovaní na červenú sa auto snaží stáť čo najmenej a to len preto, aby sa zase mohlo samo rozbehnúť. Tempomat som využíval hlavne na okresných cestách a na diaľnici, kde svoju úlohu plnil dokonale. Uplatnenie si našiel aj v pomalej kolóne, kde dokázal plynule reagovať na takmer všetky situácie. Mám voči nemu ale jednu výhradu. Tá sa týka toho, že ak v dedine idete s tempomatom, ktorý drží rýchlosť auta pred Vami a to sa rozhodne odbočiť, Octavia vždy nepríjemne pribrzdila, ba miestami dokonca až zastavila. Osobne si myslím, že táto vec by sa mala ešte doladiť, nakoľko pribrzdenie bolo niekedy tak silné, že ak by vodič za vami nedával pozor, mohlo by to dopadnúť veľmi zaujímavo.

Ak si teda zoberieme všetky aktivované asistenčné systémy, tak škodovka bola schopná takmer samostatnej jazdy. V prípade, že niekto pred vami pribrzdí a vy nedávate pozor, nemusíte sa báť o svoje zdravie. V prípade, že z nepozornosti omylom vybočujete z pruhu, plynule Vás systém vráti späť. Ak si zabúdate zapnuté diaľkové svetlá, určite Vás aktívne prepínanie medzi nimi a „stretávačkami“ poteší. Jednou vetou. Všetky asistenty dokopy robia z Octavie vcelku bezpečné auto. Samozrejme je tu priestor pre zlepšovanie, ktorý koncern VW čoskoro postupne doplní aj pri segmente, do ktorého „Oktávka“ patrí.

Mnou testované vozidlo malo výbavu Style, ktorá zahŕňa väčšinu vecí, ktoré bežný vodič reálne využije. Okrem toho tu bol aj systém Apple CarPlay, ktorý som si ako znalec Apple ihneď otestoval. Musím povedať – sklamal ma. Na Apple to bolo až príliš neprehľadné a mierne chaotické čo sa ovládania týka. Samozrejme za to Škoda nemôže, je to výhrada voči Apple. Preto radšej odporúčam používať infotainment, ktorý je dostupný v aute. Áno CarPlay je zaujímavým spestrením pre ostatných členov posádky, no z pohľadu vodiča odvádzal pozornosť celkom statočne.

Aká je Octavia vo finále?

Ako moje finálne hodnotenie dávam Octavii 9,2 bodu z 10. Je to hlavne z toho dôvodu, že spracovanie interiéru by mohlo byť o niečo lepšie aby plasty nevŕzgali. Ďalej je tu stále priestor na zlepšenie aktívnych asistentov vodiča. Mierne kontroverzný dizajn z nej robí auto za ktorým sa veľa ľudí stále dokáže otočiť. Ak sa rozhodujete či si Octaviu kúpite určite Vám ju môžem odporučiť. Motor 1,5 TSI nesklamal a do mesta je to ideálna pohonná jednotka. V prípade, že jazdíte dlhšie trasy, ktoré nie vždy sú len v meste obráťte sa na väčšie agregáty ako sú 2,0 TSI respektíve jeho dieselová verzia TDI. Do mesta by som radšej volil možno o niečo menšie kolesá aj keď musím povedať, že zvezenie na 18 palcových diskoch s naladením podvozku aké Octavia má nebolo ani v meste nijak nepohodlné.

Táto prezentácia vyžaduje JavaScript.