Test Honda Jazz 1,3 VTEC Elegance – kde je kráľom priestor

Honda Jazz nebola nikdy modelkou, jej arénou boli iné prednosti. Poznáte priestrannejšie a variabilnejšie auto tejto veľkosti? Ja o takom neviem.

Autá s multitalentom neexistujú. Tu a tam sa nás o tom síce snaží presvedčiť šikovný marketing automobiliek, no keď si tie autá nielen pozriete, no začnete ich aj každodenne používať zistíte, že zázrak sa opäť nekoná. Prečo? Lebo nemôže. Protichodné požiadavky klientov skrátka nie sú kompatibilné. A tak, keď Honda začala pracovať na prvej generácii modelu Jazz, sa na snahu postaviť auto s multitalentom nezamerala. Čas ukázal, že to zákazníci neocenili. Predaj auta rekordy netrhal, no kto si ho kúpil, bol zjavne spokojný. Skúste kúpiť jazdenú Hondu Jazz. Takmer nemožné. Prečo?

Pragmatik

Interiér je zostavený  s cieľom ponúknuť čo najviac úžitku. Prístrojová doska je tvarovo kompaktná, po omladení dostala veľký dotykový displej a nový panel klimatizácie. Je dotykový, jeho obsluha je však stále podstatne lepšia, ako keby automobilka nastavovanie klimatizácie schovala do displeja multimediálneho systému. Inak je všetky ovládacie a informatívne prvky navrhnuté podľa konzervatívneho štandardu, poteší aj dostatok odkladacích priečinkov. Dobrým nápadom je držiak na nápoje naľavo od volantu. Uložiť si sem môžete nielen fľašu ale v zaklopenom stave napríklad aj mobilný telefón. Predné sedadlá majú dostatočne tuhú výplň, pohodlne sa v nich budete cítiť aj na dlhých cestách. Posed za volantom je v poriadku, sedí sa vzpriamenejšie, výhľad z vozidla je výborný. Táto disciplína je veľmi dôležitá predovšetkým v meste. Charakteru auta zodpovedá aj zostava použitých materiálov. Nie sú najfajnovejšie, no sú dobré na údržbu. Výhrady sme nemali ani ku kvalite dielenského vypracovania.  Ani na veľmi zlých cestách nič nerezonovalo. Čo by som kabíne doprial navyše? Lepšie odhlučnenie by na škodu nebolo.

Súčasť DNA

Poďme si sadnúť na zadné sedadlá, lebo tie sú v prípade Hondy Jazz kľúčové. Vzhľadom k rozmerom karosérie a rázvoru je miesta na zadných sedadlách podstatne viac, než by ste očakávali. Centimetre vám nebudú chýbať pred kolenami ani nad hlavou. Na zadné sedadlá sa pohodlne nastupuje, vyššie ukotvené sedáky si budete pochvaľovať napríklad pri nakladaní a zapínaní detí do detských sedačiek. Čaro sedadiel sa ale ukrýva hlavne v manipulácii s nimi. Sedáky možno vyklopiť a v tejto polohe aj zafixovať, čím vznikne zaujímavý prepravný priestor za prednými sedadlami. Druhou možnosťou je ich sklopiť do podlahy. Vďaka premyslenej konštrukcii súčasne so sklápaním operadla klesá aj sedák. A tak získate rovnú plochu a more miesta na prevoz veľkých predmetov. Poznám majiteľa auta prvej generácie. Aj po rokoch je mechanizmus vyklápania sedadiel plne funkčný a pevný, žiadne pazvuky nevydáva ani pri prejazde veľkých nerovností.

Tvrdší, istejší

Naladenie podvozka automobilov tejto kategórie je vždy kompromis. Vyššia karoséria velí mäkšiu alternatívu, no meno automobilky, ktorá sa zameriava na dobré jazdné vlastnosti a zábavu za volantom, presný opak. V prípade modelu Jazz sa Honda vydala skôr športovejšou cestou. Na kvalitných cestách to necítiť, na horších už komfort trocha trpí, zvlášť na zadných sedadlách. Nie je to žiadny extrém, chrániče medzi zúbky deťom dávať nemusíte. Osobne si navyše myslím, že po tomto aute siahnu skôr mladé rodiny alebo manželia s odrastenými deťmi a oni sa naháňať po zaplátaných cestách isto nebudú.

Pod prednou kapotou mala Honda Jazz motorovú klasiku. Benzínový štvorvalec bez turba. Poviete si, že to bude lenivé a smädné. Omyl. Motor spolupracuje s veľmi dobrým šesťstupňovým manuálom. Ak motoru doprajete otáčky, citeľne ožije a chuť na športovejšiu jazdu je zjavná. Ja mám charakteristiku atmosférických motorov rád, za plynom idú kontinuálne, v každom spektre otáčok viete, čo môžete od motora očakávať. Vo vyšších otáčkach sa motor logicky prejavuje nielen ochotou zrýchľovať, ale aj zvukovou kulisou. Zvukový podmaz k športovejšej jazde ale podľa mňa patrí. Toto podvedomé spojenie som si nedávno uvedomil počas jazdy v elektromobile. Auto išlo ako divé, no v kabíne bolo úplne ticho. Ja neviem, nie je to umelé?

Za málo

Poďme k spotrebe, lebo tá je pre zákazníkov tohto auta určite veľmi dôležitá. Ak čakáte, že je atmosférický motor smädný, mýlite sa. Hoci sme mu počas týždňového testu nedali príliš vydýchnuť, test sme ukončili s priemerom 5,5 litra benzínu na 100 kilometrov. Väčšinu kilometrov sme absolvovali na diaľnici a okresných cestách, na mesto zostalo len približne 10 percent. Prax ukázala, že ak budete jazdiť na povolených rýchlostných limitoch na okresných cestách, dosiahnuť priemer pod úrovňou piatich litrov nie je z ríše snov. Na diaľnici rátajte skôr so siedmimi, tu sa samozrejme prejavuje výška karosérie aj odstupňovanie prevodovky.

Pre koho

Honda Jazz, ktorá už pár dní pozná svojho nástupcu, nie je autom pre každého. Ak kupujete auto na efekt a reprezentáciu, neosloví vás. Posúvanie názoru nastane až vtedy, keď sa vyberiete na testovaciu jazdu. Vyskúšate si výhľad z vozidla, skúsite zaparkovať pozdĺžne aj priečne. Po tomto teste začnú vaše preferencie dostávať prvé trhliny. No a potom skúsite do auta niečo naložiť. Tu už sa na Jazz nebude chytať žiadny fešácky crossover, ani klasické malé auto. Keď to zhrniem. Honda Jazz je auto pre pragmatika, ktorý potrebuje na sedadlá pohodlne nastupovať, občas niečo veľké previezť, po deťoch auto rýchlo upratať a nemá chuť tykať si s technikom v servise. Ak je niečo okrem pragmatickosti a priestoru tomuto autu vlastné, tak je to spoľahlivosť. A to nie je práve málo.

Je tu nová Honda Jazz. Predávať sa bude len ako Hybrid!