TEST Honda Civic Sedan 1,5 VTEC – rodinná limuzína s obrovským priestorom

Japonská legenda v podobe modelu Honda Civic si už niekoľko desiatok rokov získava srdcia svojich majiteľov. Každou modernizáciou zdokonaľuje svoje vlastnosti. Dokáže ale udržať krok s konkurenciou?

Od výroby úplne prvej generácie ubehlo už skoro 50 rokov. V rámci tejto dlhej životnej etapy sa potýkala so zmenami dizajnu aj veľkosti, ktoré nie vždy priniesli povzbudivú kritiku. To však o poslednom modeli vôbec neplatí. Teda uznávam, určite sa nájdu jedinci, ktorým ne-európsky dizajn tejto príšerky jednoducho nesedí, no pre mňa je celá modelová rada lahodným kúskom pre oči.

Určite sa tento „nenápadný“ sedan nemôže porovnávať s extravaganciou športovejšej Type-R, no šedé mimozemské teleso má stále niečo do seba. Keď sa X-faktor zmieša s uhladenou eleganciou a pohodlným vnútrom, Civic navodí pocit auta pre každodenný život. Keď sa naňho zadívate iba letmo, môže sa zdať, že žiadne premeny sa neudiali.

Až po chvíľke “okukávania” si človek všimne, že predná chrómovaná maska bola nahradená uhladenou čiernou, čo dodáva autu jednoliaty vzhľad. V kombinácii s tmavým exteriérom dáva možnosť vyniknúť Full LED svetlometom, z ktorých srší akási dávka uzemnenej agresie. Dalo by sa povedať, že automobilka svojim dizajnovým jazykom verejnosť už ohúrila a preto mu verí.

Bez možnosti výberu

Pokiaľ sa rozhodnete pre Civic Sedan, na Slovensku máte možnosť jedinej voľby, a to medzi automatickou a manuálnou prevodovkou. Agregát pod kapotou totiž ostáva jediný a to benzínová preplňovaná 1,5 VTEC s výkonom 134 kW čiže 182 koní a krútiacim momentom na úrovni 220 Nm. Benzínový štvorvalec má výkonu dostatok, aj keď na dnešné pomery by sa mohla hodnota krútiaceho momentu zdať prinízka.

CVT-čková prevodovka síce trochu bojuje s brzdením turba, ale o pár sekúnd sa konské sily vzoprú a dodajú autu potrebnú energiu. Ak som potrebovala výkon 182 koní v plnej palebnej sile, stačilo posunúť riadiacu páku na režim S. Použitie krídel za volantom je tiež spôsob, ako pridať k jazde tú správnu šťavu.

A tej šťavy si veru nezoberie veľa. Striedanie jazdných režimov z ECON na Sport mi prinieslo kombinovanú spotrebu 5,9 litra na 100 kilometrov. Najúspornejšie sa Civic cíti na okresných cestách, kde si vzal z nádrže iba 4,5 l/100 km, no v mestských kolónach sa vyšplhala spotreba na hranicu 7,9 l/100 km.

Pravdu povediac išlo o moju premiéru s CVT prevodovkou, takže jej jednoliaty chod ma ohúril už po prvých pár metroch. Pri bežnej jazde, keď sa rýchlosť stáva nepodstatnou veličinou, je z nej veľmi pohodlný partner do premávky. Ten vás nebude obíjať o sedadlo svojim netaktným preraďovaním. Začiatočné minúty za volantom boli pre mňa jazdou ako vo vesmírnej lodi, ktorá sa plynule prediera vlastným vesmírom.

Kabína je totižto tak dobre odhlučnená od všetkých vonkajších vplyvov, že sa ani nenazdáte a už parkujete v cieli. Ďalším plusom, ktorý mi potvrdil moje zmýšľanie, je naozajstný komfort, vďaka ktorému sa každý pasažier s radosťou nechá hýčkať interiérom. V bledom prevedení je to nielen slasť pre váš zadok, ale aj pre oči.

Vo vnútri sa vám pod kožu vryje pocit, že sedíte v oveľa väčšom aute, než do akého ste nastúpili. Môže za to bohatý vnútorný priestor pre každého z cestujúcich. Ja som viezla troch kolegov, z ktorých ani jeden nemal konečne pocit, že sa do auta ako “poriadny chlap” nezmestí. Ak by bolo na zadnom sedadle ale o jedného viac, zrejme by sa cítili menej dôstojne.

Pri podvozku pobrala od svojho výkonnejšieho brata tie najlepšie vlastnosti. Síce nie je taký tvrdý a hravý, ale dopraví celú rodinu na určené miesto s tou najväčšou gráciou. A to je vlastnosť, ktorá sa v príliš veľa vozidlách jednoducho nenosí. Ak si naplánujete dlhšiu cestu na dovolenku, z tohto auta nevystúpite ako polámaný paragraf.

Zvonka síce môže pôsobiť ako nenápadná lady, ktorá sa dokáže po vozovke ladne vznášať, ale netreba sa nechať oklamať. Pri svižných prejazdoch zákrutami sa zahráva so šoférovými hranicami a pokúša všetky zmysly. Nudná rozhodne nie je.

Interiér sa vrátil v čase, no pre dobrú vec

Vnútro auta je jasne orientované na budúcnosť, no Honda sa nebála vrátiť späť v čase a verím, že sa jej za to verní zákazníci poďakujú. V predošlej verzii bol multimediálny systém ovládaný iba dotykovo, čo veľké množstvo ľudí dosť skritizovalo. Zdá sa, že inžinieri si vzali túto kritiku k srdcu a tak sa v novšej verzii vyskytli naspäť klasické tlačidlá na ovládanie základných funkcií systému. Bravo!

Inak sa interiér chváli prémiovým vzhľadom a veľkým množstvom odkladacích priestorov. Zrejme najviac ma oslovilo futuristické prevedenie budíkov, ktoré sa mení s jednotlivými jazdnými režimami. Aj ukazovateľ ECON jazdy si Honda aj po toľkých generáciách zachováva, čo prináša príjemnú nostalgiu.

Aj napriek intuitívnemu volantu som s ním musela točiť viac, ako som zvyknutá. Na ten polomer otáčania limuzíny si treba privyknúť, ale po treťom raze sa šofér aklimatizuje. Inak som sa miestami cítila ako v skutočnej vesmírnej lodi. Jej krivky v spätných zrkadlách naznačili, že široké boky jej pristanú a vôbec sa za ne nehanbí.

Ostatne aj vďaka nim sa ukrýva vo vnútri pomerne bohatý úložný priestor. Aj napriek verzii sedan sa do kufra zmestia nákupné tašky, kufre na dovolenku a aj detský kočík. Síce sa všetko cez tú vysokú nakladaciu hranu bude dávať dnu trochu ťažšie, ale treba si raz za čas precvičiť Tetris.

Hovorí sa, že život nám preteká pomedzi prsty a podobný pocit zažijete v Civicu. V tomto aute človek svetom len tak preletí, aj keď určite nie ako pilot formule F1. A to je na tom to krásne. Nehrá falošnú hru a hneď zo začiatku určí jasné pravidlá, ako sa k nej máte správať. Závodné auto? Kdeže. Pohodlná limuzína pre celú rodinu? Jednoznačne áno. Ak chcete vozidlo pre celú famíliu, sedan je skvelou náhradou za chýbajúci Accord.

Technické údaje

TEST: Mazda CX-30 – je fajn, že tu ešte máme hladké motory