Citroen na ženevskom autosalóne v roku 2013 predstavil koncept vozidla s hybridným pohonom s názvom C3 Hybrid Air.
Udialo sa tak v čase, kedy automobilky začínali prvýkrát seriózne koketovať s elektromobilmi, veľkosť vtedajších akumulátorov zjavne nepostačovala na akceptovateľný dojazd (150 až 200 km) a palivové články mali ťažký cenový hendikep a chýbajúcu vodíkovú infraštruktúru. Hľadali sa preto ďalšie možnosti a v rámci tohto hľadania sa opäť oprášila myšlienka pohonu stlačeným vzduchom. V prípade projektu koncernu PSA (dnešný Stellantis), ktorý na svojich stánkoch prezentovali Citroen i Peugeot, ide o doplnenie klasického pohonu hydraulicko-mechanickým pohonom. V podstate ide o hybridnú technológiu, kde sa namiesto elektriny využíva stlačený vzduch a ktorú PSA vyvíjala v spolupráci s firmou Bosch.
Citroen prezentoval novinku na upravenom modeli C3 Hybrid Air. Výkonové parametre vo vtedajšom štádiu vývoja totiž tento typ kombinovaného pohonu predurčovali pre malé automobily segmentu B a C, prípadne pre využitie v malých úžitkových vozidlách. Výsledky, dosiahnuté v skúšobnej prevádzke C3 Hybrid Air, boli veľmi zaujímavé – vozidlo dosiahlo spotrebu 2,9 litra benzínu na sto kilometrov s emisiami na úrovni 69 gramov CO2 na kilometer jazdy. Oproti verzii vybavenej iba spaľovacím motorom ide o 45-percentnú úsporu paliva a emisií.
Použitá technika
Základom pohonného systému bol klasický zážihový motor PureTech VTi 82 k. Okrem motora systém pozostával zo zásobníka uskladnenej energie vo forme stlačeného vzduchu, zostavy dvoch hydraulických čerpadiel a automatickej prevodovky s planétovým prevodom. Zabudovanie hybridnej technológie Hybrid Air nemal pritom žiadny vplyv na vnútorný priestor ani na objem batožinového priestoru. Voľba čisto mechanického systému by zjednodušovala servisné zásahy a uľahčovala recykláciu po skončení životnosti vozidla. Technológia Hybrid Air na rozdiel od elektrických hybridov totiž nepotrebuje dodatočné batérie a nemení svoju účinnosť vzhľadom na klimatické podmienky. Bola by tiež cenovo oveľa dostupnejšia.
Princíp fungovania
Princíp systému je rovnaký ako v elektrických hybridoch. Pohonná jednotka slúži nielen na priamy pohyb vozidla, ale tiež vyrába cez kompresor stlačený vzduch do zásobníka. Vzduch dokáže cez hydraulické prevody poháňať vozidlo v mestskom režime bez nutnosti aktivácie zážihového motora a v prípade potreby tiež podporuje výkon hlavného motora, takže celý systém spolu dosahuje výkon 90 kW (122 k). Pre výrobu stlačeného vzduchu sa tiež využíva energia získaná pri brzdení vozidla.
Systém bol doplnený automatickým vypínaním zážihového motora po zastavení a špeciálnymi úzkymi pneumatikami Michelin s nízkym valivým odporom rozmeru 165/50 R 18. Systém Hybrid Air spájal viacero technológií a mohol pracovať v troch režimoch, ktorých prepínanie riadila inteligentná elektronika. Aktivovaný režim Air fungoval rovnakým spôsobom ako čisto elektrický režim hybridných vozidiel. Spaľovací motor bol vtedy vypnutý. Kolesá poháňala uskladnená energia (stlačený vzduch) pomocou hydraulických motorov a prevodovky. V závislosti od premávky sa vozidlo v tomto režime pohybovalo do 60 až 80 % času jazdy a dosahovalo rýchlosť až 70 km/h. Režim spaľovacieho motora posielal energiu priamo na kolesá bez spolupráce s inde uloženou energiou. Tento režim by sa využíval predovšetkým v mimo mestskom prostredí. Kombinovaný režim spájal výkon spaľovacieho motora a stlačeného vzduchu. Využíval by sa najmä pri predbiehaní a náhlom zrýchľovaní.
Dočká sa niekedy uplatnenia?
Experimenty so stlačeným vzduchom a hydraulikou v automobiloch nie sú nové. V histórii sa s nimi často spája práve značka Citroen. Už v roku 1955 Francúzi v modeli DS spojili stlačený vzduch a vysokotlakovú hydrauliku. Táto technológia umožnila pomáhať vodičovi pri riadení, brzdení, radení prevodových stupňov poloautomatickej prevodovky a priniesla legendárny systém dodnes neprekonaného systému pruženia. V roku 1958 sa konštruktérom značky podarilo postaviť prototyp modelu 2 CV. Hybridu, ktorý používal stlačený vzduch a hydrauliku na zvyšovanie výkonu spaľovacieho motora. Projekt bol však pre nezáujem trhu a nedostatočnú technológiu odložený a nerealizoval sa.
Horúčkovité hľadanie alternatív k zážihovému pohonu však túto myšlienku opäť oživilo v roku 2013 a najmodernejšie technológie ju opäť posunuli o čosi ďalej. Masívnejšieho sériového uplatnenia sa však táto technológia zatiaľ nedočkala. Aj keď na vývoji sa finančne podieľala francúzska vláda a koncern PSA si zaregistroval vyše 80 patentov, hybridy využívajúce batérie a elektromotory nakoniec ostatné inovatívne druhy pohonu časom prevalcovali. Nie je ani známe, či vozidlo mal možnosť vyskúšať aj niekto iný mimo vývojového tímu PSA.
