Slovenská opozícia čoraz častejšie hovorí o potrebe riešiť vysoké ceny pohonných látok. Jedným z čiastkových opatrení, ktorým chce Hnutie Progresívne Slovensko (PS) bojovať proti vysokým cenám palív a súčasne naštartovať ekologickú transformáciu dopravy, je takzvaný sociálny lízing elektromobilov.
Hnutie Progresívne Slovensko ho doteraz verejne bližšie nešpecifikovalo, preto sme zisťovali podrobnejšie informácie. Na naše otázky odpovedal Martin Hojsík, poslanec Európskeho parlamentu a člen predsedníctva hnutia Progresívne Slovensko so zameraním na životné prostredie a trvalú udržateľnosť.
Existujú zahraničné príklady, ktorými ste sa pri tvorbe vášho návrhu inšpirovali? Ako presne definujete sociálny lízing v kontexte vášho návrhu?
Inšpirujeme sa úspešným príkladom sociálneho eko lízingu na bezemisné autá z Francúzska, ktorý upravujeme na podmienky Slovenska. Definujeme ho tak, ako je definovaný vo Francúzsku, ktoré ho zaviedlo prvé v Európe, a ako je definovaný v inštitúciách EÚ. Sociálny lízing je nástroj na poskytovanie cielenej, adresnej finančnej podpory, kedy je prostredníctvom cenovo prijateľnej mesačnej platby (napr. 100 až 150 eur/mesiac) uľahčený prístup k bezemisným elektrickým autám pre zraniteľné sociálne skupiny – vodičom z domácností s nižšími príjmami, ktorí sú odkázaní na používanie áut kvôli práci. Jeho cieľom je prispieť k sociálne férovému a rýchlejšiemu prechodu na bezemisné autá s ohľadom na najzraniteľnejšie domácnosti.
Pre aké konkrétne príjmové skupiny by bol tento nástroj primárne určený?
Ako som povedal, sociálny lízing na bezemisné autá je určený zraniteľným sociálnym skupinám, teda vodičom z domácností s nízkymi príjmami (a nižšími strednými príjmami na Slovensku, ako ekonomicky slabšej krajine oproti Francúzsku), ktorí sú odkázaní na používanie áut, osobitne kvôli práci. Aj keď sa očakáva, že ceny elektromobilov sa cenám vozidiel so spaľovacím motorom približne okolo rokov 2028 až 2029 vyrovnajú, pre domácnosti s nižšími príjmami sú potrebné cielené opatrenia pre odstránenie bariér vysokých cien nových vozidiel.
Máte už vypracovaný nejaký hrubý náčrt základných podmienok získania takéhoto lízingu?
Áno, vypracovali sme návrh základných parametrov tohto nástroja pre Slovensko a podmienok získania tohto lízingu. Vychádzame z praktických skúseností z Francúzska, ktoré ho má úspešne zavedené už niekoľko rokov s tým, že presné kritériá, napríklad hranica finančného príjmu, ktorý stanovuje oprávnenosť na túto formu podpory, či výšky mesačných lízingových splátok, prepočítajú ekonómovia v čase, keď bude jeho zavedenie reálne v SR.
Vzhľadom na opozičné postavenie Progresívneho Slovenska v NR SR a na to, že Robert Fico na náš list z februára 2025, v ktorom sme mu navrhli zavedenie sociálneho eko lízingu (vrátane možných zdrojov financovania), žiaľ, vôbec nereagoval, nie je jeho zavedenie v dohľadnej dobe reálne. Vo chvíli, keď zavedenie sociálneho eko lízingu na bezemisné autá možné bude, napríklad pre účasť PS vo vláde, prepočítajú naši ekonómovia výšku mesačných splátok a ekonomické kritériá pre príjemcov pre podmienky Slovenska.
Vo Francúzsku je aktuálne výška mesačných splátok okolo 140 eur. Obchodník zapojený do systému musí ponúkať aspoň jeden model vozidla s mesačným nájmom nižším alebo rovným 140 €. Maximálna výška mesačných splátok je 200 € vrátane DPH bez povinného poistenia, doplnkových služieb a príslušenstva. Okrem pevných mesačných splátok sa neplatí žiadny počiatočný vklad.
Čo sa týka podmienok finančného príjmu pre oprávnenosť na sociálny eko lízing, vo Francúzsku je horná hranica príjmu v súčasnosti 16 300 € ročne. Táto hranica by bola iná na Slovensku vzhľadom na to, že aj stredná trieda je u nás sociálne zraniteľnejšia ako vo Francúzsku. Čo sa týka kritérií (pracovnej) odkázanosti na používanie auta, prijímateľ podpory musí spĺňať jednu z dvoch podmienok – dĺžka cesty medzi domovom a pracoviskom je väčšia ako 15 km, alebo v rámci profesijnej činnosti najazdí svojím vozidlom viac ako 8 000 km ročne. Aj tieto kritériá budú na Slovensku iné vzhľadom na iné prepravné vzdialenosti ľudí do práce, a podobne.
Čo sa týka typu vozidiel, ktorých by sa sociálny eko lízing týkal, modely áut oprávnené na podporu by mali byť kompaktné, cenovo dostupné, s nízkym environmentálnym dopadom a technické kritériá by mali uprednostňovať elektrické autá vyrobené v EÚ. Na maximalizáciu efektivity verejných výdavkov sa odporúča cenový strop pre segmenty automobilov A a B.
Vzťahoval by sa váš návrh aj na jazdené elektromobily?
Nie.
Aký by bol zdroj financovania tohto opatrenia?
Primárnym zdrojom by mal byť Sociálno-klimatický fond, v širšom zmysle príjmy zo systému obchodovania s emisiami skleníkových plynov EÚ ETS2. Európska komisia poukázala na ďalšiu možnosť, a to financovanie pilotných projektov sociálneho eko lízingu na európskej úrovni prostredníctvom existujúcich finančných mechanizmov, ako Európsky fond regionálneho rozvoja a Európsky sociálny fond Plus. V prípade potreby je tiež možné zvážiť využitie časti príjmov zo spoplatnenia emisií skleníkových plynov zo systému EU ETS1.
Takže podľa vášho návrhu by zavedenie sociálneho lízingu v našich podmienkach nemal žiadny vplyv na verejné financie?
Nepredpokladáme vplyv na verejné financie, pretože navrhujeme využitie príjmov z environmentálneho spoplatnenia emisií skleníkových plynov, primárne z dopravy v budúcom EÚ ETS2, respektíve z EU ETS1 a z európskych fondov ako Európsky fond regionálneho rozvoja a Európsky sociálny fond Plus.
