Nové prevozné značky paralyzovali predajcov áut a Slovensko pre absurdné pravidlá prichádza o obrovské peniaze.
Na prvý pohľad vyzerá celá táto legislatívna novinka ako veľké víťazstvo pre bežných občanov. Ministerstvo vnútra totiž radikálne znížilo poplatky za dočasné tabuľky s evidenčným číslom. V minulosti motoristi platili za staré plechové céčka až 66 eur. Dnes zaplatíte za jednu novú tabuľku iba 5 eur, kompletný pár na osobné auto vás teda vyjde na príjemných 10 eur. Bežný dovozca navyše poistí auto na konkrétne VIN číslo a poistka mu platí ďalej. Tento zdanlivo dokonalý systém však v reálnom živote spôsobil doslova katastrofu.
Zákonodarcovia totiž úplne zabudli na fungovanie domáceho trhu s jazdenými vozidlami. V dôsledku toho odstavili predajcov na vedľajšiu koľaj a vytvorili neriešiteľný administratívny chaos. Nové tabuľky už totiž nikto nemôže legálne prenášať medzi viacerými vozidlami. Každá sada patrí iba jednému konkrétnemu autu na 30 dní. Práve toto obmedzenie tvrdo zasiahlo každodennú prax všetkých slovenských autobazárov. Predajcovia dnes nemajú ako legálne vyraziť so zákazníkom na bežnú skúšobnú jazdu. Tento nedomyslený krok preto okamžite vyhnal slovenských podnikateľov za naše južné hranice.
Zánik prenosných céčok zrušil predvádzacie jazdy na Slovensku
Staré plechové céčka mali nespočetné množstvo technických aj vizuálnych chýb. Napriek tomu však ponúkali predajcom jednu nenahraditeľnú a obrovskú praktickú výhodu. Boli totiž plne prenosné medzi rôznymi autami v ponuke bazára. Majiteľ bazára vlastnil jednu schválenú sadu a k nej platil ročné poistenie. Keď prišiel vážny záujemca o vozidlo, predajca značky jednoducho nahodil na nárazník. Následne bezpečne vyrazili na cestu a zákazník si auto vyskúšal.
Dnes je však takýto overený a flexibilný postup prísne zakázaný zákonom. Nové prevozné značky úradníci pevne spájajú výhradne s jedným výrobným číslom VIN. Ak teda predajca parkuje na dvore 50 nezaevidovaných áut, nastáva obrovský problém. Nemôže predsa na každé jedno auto kupovať samostatné tabuľky za desať eur. Navyše by musel na každé auto uzatvárať samostatne zákonné poistenie. Tieto značky pritom po tridsiatich dňoch automaticky a definitívne strácajú platnosť. Predajca by tak mesačne vyhadzoval stovky eur von oknom za nepredané autá. Z tohto dôvodu sa legálne skúšobné jazdy stali pre bazáre prakticky nemožné.
Žiadny rozumný zákazník nekúpi auto bez skúšobnej jazdy
Kúpa jazdeného automobilu predstavuje pre väčšinu ľudí zásadné a mimoriadne zodpovedné finančné rozhodnutie. Nikto predsa nenechá tisíce eur za vozidlo, ktoré si nevyskúšal na ceste. Počas testovacej jazdy šofér kontroluje reakcie motora, tuhosť podvozka aj účinok bŕzd. Taktiež sleduje presnosť prevodovky a vníma nežiaduce zvuky v kabíne auta. Bez dynamického testu na ceste nikto zmluvu nepodpíše.
Súčasné nastavenie pravidiel však predajcom úplne zviazalo ruky pred zákazníkmi. Predajca dnes musí klientovi oznámiť trápnu správu priamo pri aute. Povie mu, že po verejnej ceste jazdiť jednoducho nesmú. Môžu sa maximálne pohnúť o desať metrov po areáli bazára. To však na dôkladné preverenie technického stavu vozidla absolútne nestačí. Kupujúci tak stráca dôveru a z bazára odchádza sklamaný preč. Štát takto paradoxne zničil základný nástroj poctivého predaja áut. Zákonodarca totiž nevytvoril žiadnu oficiálnu alternatívu pre profesionálnych obchodníkov s vozidlami. Títo obchodníci preto museli nájsť rýchle náhradné riešenie svojej existencie.
Masívny únik kapitálu priamo do maďarského štátneho rozpočtu
Keď štát vytvorí nezmyselnú bariéru, trh si okamžite nájde vlastnú cestu. Presne tento scenár dnes vidíme v priamom prenose na slovenskom trhu. Slovenskí predajcovia áut začali húfne nakupovať maďarské prevozné značky. Maďarská legislatíva totiž ponúka presne to, čo naši úradníci nepochopiteľne zrušili. V Maďarsku si podnikateľ úplne legálne zaobstará komerčné prenosné tabuľky. Tieto značky vystavujú priamo na firmu a nie na konkrétne auto.
Predajca tak získa tabuľky, ktoré môže legálne prehadzovať z jedného vozidla na druhé. Súčasťou maďarského balíka býva aj medzinárodná zelená karta a zákonné poistenie. Vďaka tomu predajcovia jazdia po cestách legálne, bezpečne a bez obáv z pokuty. Má to však jeden obrovský a trpký háčik pre našu ekonomiku. Všetky tieto nemalé poplatky a poistné sumy odtekajú priamo do Maďarska. Slovensko tak vlastnou hlúposťou prichádza o milióny eur ročne. Tieto finančné prostriedky mohli pokojne skončiť v našej štátnej kase. Namiesto toho na našej neschopnosti profitujú maďarské úrady a tamojšie poisťovne.
Cudzie značky na slovenských cestách ako symbol zlyhania
Situácia na našich cestách dnes pôsobí mimoriadne bizarne a doslova komicky. Pri testovacích jazdách slovenských jazdeniek bežne stretávate maďarské evidenčné čísla. Slovenský podnikateľ predáva slovenskému občanovi auto na cudzích dočasných značkách. Polícia pritom takéto značky toleruje, pretože spĺňajú všetky medzinárodné dohody. Naši policajti totiž nemôžu pokutovať vodiča s platnými dokladmi a poistením. Predajcovia teda zákon neporušujú, iba využívajú funkčný zahraničný systém.
Slovensko sa týmto krokom zaradilo medzi krajiny s nepochopiteľnou dopravnou politikou. Namiesto podpory domáceho podnikateľského prostredia hádže podnikateľom polená pod nohy. Pritom by stačilo zaviesť špeciálnu kategóriu značiek pre registrované autobazáre. Štát mohol stanoviť ročný paušálny poplatok napríklad dvesto alebo tristo eur. Každý predajca by takúto sumu s radosťou zaplatil doma na Slovensku. Peniaze by zostali v domácom rozpočte a predajcovia by mali pokoj. Namiesto jednoduchého riešenia sme však svedkami obrovského administratívneho zlyhania štátu.
Bežný dovozca ušetrí, no celý automobilový trh trpí
Je pravda, že individuálny dovozca dnes zaplatí za značky podstatne menej. Ak si niekto dovezie jedno auto ročne, desať eur ho poteší. Taktiež poistka naviazaná na výrobné číslo VIN predstavuje veľmi praktickú vec. Po úspešnom prihlásení vozidla vodič iba nahlási nové stále značky. Poistná zmluva beží bez prerušenia ďalej a človek nemusí nič rušiť. Z pohľadu bežného nepodnikateľa teda nový zákon funguje pomerne dobre.
Automobilový trh však netvoria iba individuálni dovozcovia vlastných áut. Chrbtovú kosť tohto segmentu predstavujú profesionálni predajcovia a registrované bazáre. Práve títo ľudia zamestnávajú personál, platia dane a generujú štátu zisky. Ak im štát znemožní vykonávať základnú činnosť, trpí celé hospodárstvo. Predajcovia totiž premietnu zvýšené náklady na maďarské značky do koncových cien. Vo finále tak na túto zmenu doplatí opäť iba samotný zákazník. Slovenskí úradníci by mali okamžite precitnúť a tento stav urýchlene napraviť.
Čas na rozumnú zmenu skôr, než bude neskoro
Súčasný stav s dočasnými evidenčnými číslami je dlhodobo absolútne neudržateľný. Štát nemôže donekonečna ignorovať hlas stoviek predajcov a tisícok kupujúcich. Každým dňom totiž posielame ďalšie platby za hranice našej republiky. Naše peniaze končia u susedov iba preto, že niekto nedomyslel zákon. Ministerstvo vnútra by malo bezodkladne predložiť novelu zákona o cestnej premávke.
Riešenie celého tohto problému je pritom mimoriadne prosté a rokmi overené. Stačí vytvoriť flexibilné dealerské tabuľky viazané na IČO konkrétnej firmy. Presne takto funguje moderná evidencia vozidiel vo všetkých vyspelých štátoch Európy. Predajcovia dostanú späť možnosť slobodne podnikať a zákazníci si autá bezpečne vyskúšajú. Zároveň slovenská štátna pokladnica získa späť svoje stratené finančné príjmy. Dokiaľ sa tak nestane, budeme na cestách naďalej vídať maďarské tabuľky. Celý tento absurdný stav zostáva smutnou vizitkou slovenskej úradníckej reality.
