Bratislava chce po novom rozlišovať medzi úmyselným porušovaním pravidiel a bežnými chybami, ktoré vznikajú z nepozornosti. Tento princíp má po schválení zastupiteľstvom ovplyvniť nielen parkovanie v zónach PAAS, ale aj systém pokút v mestskej hromadnej doprave.
Zmeny sa dotknú aj cestujúcich v MHD, kde výška sankcie za jazdu bez platného lístka dosiahla 120 eur. Podľa magistrátu ide o jednu z najvyšších sadzieb v porovnaní s inými európskymi mestami. Po novom by sa mala pokuta znížiť a odstupňovať podľa času úhrady. Cestujúci by zaplatil 79 eur pri platbe na mieste, 89 eur pri úhrade do desiatich pracovných dní a 99 eur pri neskoršej úhrade. Úplné odpustenie prvej pokuty však v tomto prípade zavedené nebude, keďže by to mohlo ohroziť fungovanie systému kontroly. Dopravný podnik Bratislava namiesto toho posilňuje motivačný mechanizmus naviazaný na kúpu predplatných lístkov.
Nižšie pokuty, no bez odpustenia prvého priestupku
Pokuta bude úplne odpustená tomu, kto si do 15 pracovných dní od priestupku zakúpi ročnú električenku, alebo znížená o polovicu pri kúpe 90-dňovej. „Cieľom prepravnej kontroly je zabezpečiť spravodlivé podmienky pre všetkých, ktorí si za prepravu riadne platia. Už dnes umožňujeme cestujúcim znížiť si výšku pokuty tým, že sa rozhodnú pre dlhodobejšie riešenie a zakúpia si predplatný cestovný lístok a po novom tento motivačný princíp ešte posilňujeme. Vnímame to ako férový a ľudský prístup, ktorý motivuje k poctivému cestovaniu,” uviedol predseda predstavenstva DPB Martin Rybanský.
Parkovanie v PAAS: Prvé porušenie len s upozornením
Pokuta bude úplne odpustená tomu, kto si do 15 pracovných dní od priestupku zakúpi ročnú električenku, alebo znížená o polovicu pri kúpe 90-dňovej. „Cieľom prepravnej kontroly je zabezpečiť spravodlivé podmienky pre všetkých, ktorí si za prepravu riadne platia. Už dnes umožňujeme cestujúcim znížiť si výšku pokuty tým, že sa rozhodnú pre dlhodobejšie riešenie a zakúpia si predplatný cestovný lístok a po novom tento motivačný princíp ešte posilňujeme. Vnímame to ako férový a ľudský prístup, ktorý motivuje k poctivému cestovaniu,” uviedol predseda predstavenstva DPB Martin Rybanský.
Podobnú filozofiu chce mesto uplatniť aj pri parkovaní. Kým v MHD zostáva dôraz na kontrolu a motiváciu k plateniu, pri parkovaní chce byť Bratislava voči jednorazovým pochybeniam výrazne tolerantnejšia.
V systéme PAAS má po novom platiť, že prvé porušenie pravidiel počas stanoveného obdobia nebude riešené pokutou, ale len upozornením. Opatrenie reaguje na situácie, keď vodič v zhone zabudne uhradiť parkovné, prehliadne jeho vypršanie alebo nestihne reagovať v aplikácii.
Primátor Bratislavy Matúš Vallo zdôraznil, že mesto vychádza zo skúseností s reálnym správaním vodičov. „Zistili sme, že Bratislavčania a Bratislavčanky sú veľmi disciplinovaní. Máme veľmi malé percento zaparkovaných áut, ktoré nemajú zaplatený poplatok,“ vysvetľuje. Práve preto si podľa neho môže mesto dovoliť zaviesť miernejší prístup k prvému pochybeniu.
Po novom tak vodič, ktorý pravidlá poruší prvýkrát za 12 mesiacov, dostane iba upozornenie. Ak sa situácia nezopakuje, po uplynutí ďalších 12 mesiacov bude opäť posudzovaný ako „prvý priestupok“. „Jednoducho 100-krát ste si parkovanie zaplatili, ale raz vám do toho niečo vojde. Nechceme, aby PAAS postihoval takéto životné situácie,“ dopĺňa Vallo a s úsmevom dodal, že pokutu kvôli nepredĺženému parkovaciemu lístku dostal aj on, keď sa mu na topánky vylial jogurt.
Úľavy sa majú týkať aj prípadov, keď kontrola zachytí vozidlo krátko po skončení platnosti parkovacieho lístka. Ak pôjde o niekoľko minút, sankcia sa po novom neuloží. Rovnaký princíp má platiť aj pri rezidentských kartách – po ich vypršaní dostane rezident najskôr upozornenie.
Je to parkovací asistent, nie strašiak
Primátor zdôrazňuje, že cieľom parkovacej politiky nie je trestať, ale pomáhať. „PAAS nemá byť strašiak, nemá policajtovať ľudí. Má byť parkovací asistent, ktorý pomáha ľuďom ľahšie zaparkovať,“ uviedol. Zároveň však priznáva, že bez dôslednej kontroly by systém nefungoval. Niektoré lokality sa podľa neho kontrolujú aj päť- až šesťkrát denne. „Ak chceme, aby pravidlá platili, musíme ich aj kontrolovať. Inak to ničí dôveru v systém,“ dodáva. Zmeny sa preto nebudú vzťahovať na úmyselné a opakované porušovanie pravidiel. V takých prípadoch zostanú sankcie nezmenené.
Podľa Valla je zavedenie parkovacej politiky jedným z najzásadnejších krokov mesta za posledné roky. „Bratislava bola pravdepodobne posledné európske hlavné mesto, ktoré nemalo parkovaciu politiku,“ hovorí. Zdôrazňuje, že cieľom je nastaviť férové pravidlá: prednostne majú parkovať rezidenti, pričom návštevníci majú mať možnosť zaparkovať za primeraný poplatok. „Nie je normálne, aby si niekto nechal auto v centre na celý týždeň,“ dodáva.
Podľa jeho slov sa situácia výrazne zlepšila už len tým, že časť vodičov presunula svoje autá do garáží alebo mimo exponovaných lokalít. V Starom Meste zároveň skončil systém BPS, v rámci ktorého boli verejné parkovacie miesta prenajaté súkromníkovi. „To bol úplne šialený koncept,“ hodnotí Vallo.
Spokojnosť rezidentov rastie
Mesto pravidelne vyhodnocuje spokojnosť obyvateľov v nových zónach. Po troch mesiacoch od zavedenia parkovacej regulácie sa robia prieskumy, ktoré podľa primátora ukazujú pozitívny trend.„Rezidenti sú spokojní, pretože zaparkujú lepšie ako v minulosti. To je hlavná myšlienka celého PAAS,“ vysvetľuje. Pozitívne hodnotí aj zlepšenie verejného priestoru, pretože menej áut parkuje na chodníkoch, zeleni či pri stromoch.
Záchytné parkoviská začínajú fungovať
S rozširovaním parkovacích zón rastie aj význam záchytných parkovísk. „Čím viac zón pridávame, dnes ich máme už 18, tým viac sa plnia záchytné parkoviská,“ uviedol Vallo. Podľa neho sa postupne napĺňa vízia, že vodiči nechajú autá na okraji mesta a do centra pokračujú verejnou dopravou. Mesto plánuje ďalšie projekty, najbližšie má pribudnúť záchytné parkovisko pri konečnej električky na Janíkovom dvore v Petržalke. Vallo sa nespolieha len na veľké parkovacie domy. „Je to skôr o menších parkoviskách s kapacitou 50 až 150 miest v rôznych lokalitách,“ vysvetľuje primátor. Aj napriek tomu pripravuje mesto aj väčšie projekty.
Jedným z kľúčových projektov bude parkovací dom pri zoologickej záhrade. „Tam sme veľmi ďaleko v príprave,“ naznačuje Vallo. Nový parkovací dom s približne 418 miestami na parkovanie by sa mal začať stavať na jeseň tohto roka, jeho dokončenie je plánované na leto 2027. Ďalší projekt je v pokročilom štádiu na Saratovskej ulici v Dúbravke. Tieto investície majú byť financované z fondu mobility, ktorý je tvorený zo ziskov systému PAAS. „Sľúbili sme, že tieto peniaze vrátime späť do dopravy, a to aj robíme,“ dodáva. Zaujímavý vývoj nastal aj v Lamači. Mesto tam pôvodne plánovalo výstavbu parkovacieho domu, no po zavedení parkovacej politiky sa situácia zmenila. „Uvoľnilo sa tam veľa miest, pretože tam už neparkujú ľudia, ktorí si tam nechávali autá na týždeň,“ vysvetľuje primátor. Projekt sa preto zatiaľ odložil.
Koniec oranžových nálepiek
Systém PAAS prechádza aj technologickými zmenami. Mesto postupne upúšťa od klasických papierových oznámení za stieračmi. „Testujeme skenovacie vozidlá, ktoré nebudú dávať nálepky,“ uviedol Vallo. Vodiči budú o pokute informovaní digitálne. Ak používajú aplikáciu PAAS, budú si môcť aktivovať SMS notifikácie. Táto funkcia má byť dostupná od apríla. Tí, ktorí aplikáciu nepoužívajú, dostanú oznámenie poštou alebo elektronicky cez portál Slovensko.sk. „Každý musí byť zastihnuteľný,“ dodáva primátor.
Mesto zároveň opätovne otvára diskusiu o výške pokút za parkovanie pri objektívnej zodpovednosti, ktorá je dnes na úrovni 78 eur a platí jednotne pre celé Slovensko. Primátor Vallo požiadal vládu o jej zníženie. Argumentuje tým, že v porovnaní s inými európskymi mestami ide o nadpriemerne vysokú sadzbu. O prípadnej zmene však budú rozhodovať štátne orgány.
Vyváženie medzi spravodlivosťou a toleranciou
Nové opatrenia v Bratislave tak smerujú k jemnejšiemu nastaveniu systému. Mesto chce rozlišovať medzi ľuďmi, ktorí pravidlá dlhodobo ignorujú, a tými, ktorí urobia ojedinelú chybu „Je to proklientské rozhodnutie, ktoré má pomôcť lepšiemu pochopeniu, že parkovacia politika je služba, nie strašiak,“ uzatvára Vallo. Zatiaľ nie je známe, kedy presne začnú nové pravidlá platiť. Mesto chce termín oznámiť po schválení zastupiteľstvom. Už teraz je však zrejmé, že Bratislava sa snaží posunúť od represívneho modelu k systému, ktorý kombinuje kontrolu, motiváciu a ľudský prístup.
