Slovenskí motoristi už roky počúvajú sľuby o tom, že bezpečnosť na cestách začne vo veľkom strážiť moderná stacionárna technika.
Meranie rýchlosti automatizovanými kamerami je v mnohých európskych krajinách bežným štandardom, no na Slovensku okolo tejto témy dodnes panuje množstvo nejasností a mýtov. Medzi vodičmi sa dlhodobo šíria dohady o tom, či ich dokážu pokutovať kamery umiestnené na mýtnych bránach Národnej diaľničnej spoločnosti. Odpoveď je v tomto prípade jednoznačná, lebo brány Národnej diaľničnej spoločnosti pokuty za rýchlosť neposielajú. NDS totiž spadá pod Ministerstvo dopravy Slovenskej republiky a zo zákona nedisponuje právomocami prejednávať dopravné priestupky ani vymáhať pokuty.
Mýtne portály slúžia výhradne na kontrolu diaľničných známok, výber mýta pre nákladnú dopravu a sčítanie plynulosti premávky. Jediným štátnym orgánom, ktorý má na Slovensku právo uplatňovať takzvanú objektívnu zodpovednosť a posielať pokuty za rýchlosť poštou priamo majiteľovi auta, je Policajný zbor Slovenskej republiky patriaci pod Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky na základe Zákona o cestnej premávke číslo 8 z roku 2009.
Testovacia prevádzka v Jarovciach a Trnave
Napriek rozšíreným mýtom však štát už robí prvé kroky v praxi. Na slovenských cestách sa nedávno objavili prvé moderné stacionárne systémy, pričom novú rýchlostnú kameru pri bratislavských Jarovciach či v Trnave na Hlbokej ulici eviduje portál Carblog. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky pod vedením Matúša Šutaja Eštoka pre portál Aktuality potvrdilo, že ide o skutočné rýchlostné radary.
Zariadenia sú však v súčasnosti prevádzkované výhradne v testovacom režime. Rezort vnútra ani polícia zatiaľ neposkytli vyjadrenie k tomu, či z týchto konkrétnych kamerových bodov odchádzajú vodičom reálne pokuty, ani kedy sa systém preklopí do ostrej prevádzky. Technológia v teréne pritom zvláda náročné úlohy, keďže dokáže monitorovať rýchlosť až v šiestich jazdných pruhoch naraz a popri tom zaznamenávať aj prejazd na červenú či nerešpektovanie značky STOP.
Stopka pre miliónový tender od Úradu pre verejné obstarávanie
Samotná inštalácia prvých testovacích kusov je len zlomkom pôvodných plánov. Štát zamýšľal vybudovať celoslovenskú sieť stacionárnych a úsekových radarov, pričom projekt počítal s nákupom približne 300 kusov automatizovaných kamier v hodnote 30 miliónov eur financovaných z európskeho Plánu obnovy.
Celý zámer však naráža na závažné administratívne prekážky. Úrad pre verejné obstarávanie odhalil v pláne rezortu vnútra zásadné chyby, pričom z dôvodu týchto pochybení je proces verejného obstarávania pozastavený, meno víťazného dodávateľa nie je známe a vyhliadka na plnohodnotný spúšťací termín celoslovenského systému stacionárnych radarov zostáva aj naďalej nejasná. Viac sme sa tejto problematike venovali v samostatnom článku.
