Prečo by malo elektrické auto vyzerať inak len preto, že nemá spaľovací motor? BMW pri novej generácii radu 3 túto otázku obrátilo. Elektrická i3 a jej spaľovací súrodenec síce vychádzajú z rozdielnych technických základov, ale vyzerajú takmer rovnako, ako dvojčatá. Na dizajnérskom workshope priamo v Dingolfingu sme sa dozvedeli, ako táto myšlienka vznikla, prečo BMW testuje reakcie ľudí opakovane a ako sa z desiatok skíc vyberá napokon tá tvár automobilu, s ktorou sa dostane aj do predajní.
Ako teda rozoznáte na ulici BMW i3 od BMW radu 3? Podľa dizajnéra Olivera Heilmera bude ideálne, ak sa vám to nepodarí. V tom tkvie celá podstata, obe autá sú súčasťou modelovej rodiny BMW radu 3. Heilmer nám spolu s projektovým vedúcim BMW i3 Normanom Wiebkingom ukázali cestu od prvých úvah o budúcich zákazníkoch až po fyzické modely, prototypy a prípravu sériovej výroby.
Predtým, ako sa zadívate na dizajn nového BMW radu 3, si treba uvedomiť, kedy projekt Neue Klasse začínal. Bolo to v ľudsky aj biznisovo v mimoriadne náročnom období pandémie. Heilmer hovorí, že pre dizajnérov to bolo obdobie neistoty, ale aj moment, kedy sa museli rozhodnúť, akým smerom chcú značku posunúť.
„Predstavte si, že Neue Klasse vznikala počas covidu. Bolo to naozaj neisté obdobie. Čo sa to deje? Ako budeme pokračovať? Pre nás z toho vyplývalo jasné posolstvo: existuje iba jedna cesta. Ísť dopredu,“ opísal začiatok práce.
Pri návrhu celkom novej generácie BMW radu 3 bolo potrebné najskôr pomenovať to, čo sa meniť nemá. Wiebking spomína športovosť, inovácie a radosť z jazdy. Až následne prišlo rozhodovanie o technike, ktorá tieto vlastnosti prenesie do ďalšej generácie. „Otázkou bolo, aký pohon má rad 3 dostať? Videli sme trend smerom k elektromobilite, ale zároveň sme videli, že táto zmena prebieha v jednotlivých regiónoch sveta rozdielnym tempom,“ vysvetľuje.
BMW preto zvolilo viacero druhov pohonov. Zákazník si totiž má najskôr vybrať športový sedan a následne podľa svojich potrieb a podmienok v krajine sa rozhodnúť, či chce mať v aute spaľovací motor, plug-in hybridný systém alebo batérie.
Pri elektrickej verzii tím identifikoval dve zásadné úlohy: výrazný posun v dojazde a nabíjaní. Podľa Wiebkinga išlo o oblasti, ktoré zákazníci v spätnej väzbe dovtedy označovali za slabé stránky elektromobility. Nová architektúra však mala priniesť aj zmeny v digitálnom prostredí, asistenčných systémoch a celkovom používaní auta. „Bolo zrejmé, že zážitok má byť rovnaký bez ohľadu na druh pohonu,“ zdôrazňuje Wiebking. „A tak sa zrodili dvojčatá. Rad 3 a i3 môžu vychádzať z rozdielnych architektúr, ale pocitom aj vzhľadom majú byť tieto autá dvojčatami.“
Čo ľudia chcú od BMW novej generácie?
Otázka, čo ľudia chcú od budúceho BMW, sa nevyčerpala bežným prieskumom medzi zákazníkmi. Dizajnérsky tím doplnil tradičné hodnotenie návrhov o proces, ktorý označuje ako Leading Minds. Oslovil ľudí zo startupov, podnikateľov aj umelcov, od ktorých očakával iný pohľad na budúcnosť. „Našli sme osobnosti, ktoré sa dokážu pozerať do budúcnosti podobne ako my dizajnéri, ale z inej perspektívy,“ vysvetlil Heilmer.
Títo ľudia však nemali rozprávať iba o tom, aké auto by raz chceli šoférovať. BMW im pripravilo skorý model s hlavnou siluetou a digitálnu ukážku zamýšľaného prostredia. Zmyslom tohto kroku bolo konfrontovať vlastné predstavy dizajnérov s ľuďmi, ktorí sledujú a uplatňujú nové spôsoby práce, nové technológie a spoločenské zmeny z iných odborov. Tento postup podľa Heilmera nenahrádzal klasické zákaznícke hodnotenia, ale dopĺňal ich o pohľad, ktorý mohol pomôcť odhadnúť, čo bude dôležité v čase, keď sa automobil dostane na trh.
O konečnú podobu auta súťaží hneď niekoľko dizajnérov
Po spoločných diskusiách prichádza fáza, keď dizajnéri potrebujú priestor sami pre seba. Každý z nich hľadá vlastnú interpretáciu zadania. Rozdielne sú aj spôsoby práce. Niekto stále kreslí ceruzkou, perom a fixkami, ďalší pracuje digitálne. „Tí najmladší dnes prichádzajú s trojrozmernými modelmi podporovanými umelou inteligenciou. Veci sa vyvíjajú naozaj rýchlo,“ poznamenáva Heilmer. Rozhodujúci podľa neho nie je nástroj, ale schopnosť presne vyjadriť charakter automobilu. Umelá inteligencia je v tomto prípade súčasťou pracovných postupov, ale to neznamená, že navrhuje celé vozidlá. „Predstavte si dizajnérsku súťaž, v ktorej súťaží 10 až 14 dizajnérov.“
Z väčšieho počtu návrhov sa výber zužuje spravidla na tri modely exteriéru a tri modely interiéru, ktoré sa vyhotovia v plnej veľkosti. Tieto fyzické modely umožňujú porovnávať proporcie a celkový dojem inak než obrázok na monitore. BMW na to využíva vnútorné priestory, ale aj vonkajšiu, čiastočne krytú plochu, aby bolo vidieť, ako bude vozidlo vyzerať na dennom svetle.
V tejto fáze už podľa Heilmera nemusí ísť o jednoduché rozdelenie na dobrý a zlý návrh. „Nie je o tom, čo je správne alebo nesprávne. Skôr ide o to, že pri ktorom návrhu najviac cítite to, čo chceme vyjadriť. Mojou prácou je, úprimne povedané, urobiť toto rozhodnutie čo najťažším.“
Hlina úplne nezmizla
Od skice vedie cesta cez vizualizácie k modelom, na ktorých sa posudzuje rázvor, objem karosérie, blatníky či tvar kapoty. Súčasťou procesu zostáva aj modelárska hlina, hoci podľa Heilmera ju v niektorých krokoch využívajú menej než kedysi. Fyzické a digitálne modelovanie sa tak navzájom dopĺňajú. Tvar sa musí konfrontovať aj s technikou, či sa napríklad pod povrch zmestia komponenty, či bude fungovať ochrana chodcov, aká je ergonómia interiéru alebo čo ukáže aerodynamika.
„Dizajnové oddelenie úzko spolupracuje s projektovým tímom. Tieto činnosti sa prekrývajú, neprebiehajú postupne jedna za druhou,“ zdôrazňuje Heilmer. Vývoj nového auta nefunguje tak, že dizajnér dokončí karosériu a potom ju odovzdá technikom, aby do nej nejako dostali celé auto. Jednotlivé požiadavky vstupujú do návrhu priebežne.
Potom nasleduje míľnik označovaný ako potvrdenie dizajnu. Vedenie môže vybrať napríklad jeden návrh exteriéru a iný návrh interiéru. Projektový tím sa potom vracia s podobou, za ktorú už musí prevziať zodpovednosť. „To, čo vidíte, je to, čo dostanete. Je to sľub, ktorý musíme splniť,“ charakterizuje Heilmer význam tejto fázy.
Prototypy neschopné pohybu
Skoré jazdné prototypy slúžia na preverovanie koncepcie, bezpečnosti a jazdných vlastností. Ich interiér zvyčajne nevyzerá ako výsledok, ktorý dostanú zákazníci. Používajú sa provizórne diely a komponenty vytvorené 3D tlačou, pretože prioritou je rýchlosť a účel konkrétneho testu. Čakať na neskoršie predsériové autá však podľa Wiebkinga nestačilo. Tím chcel oveľa skôr vidieť a cítiť, či jednotlivé časti interiéru spolu fungujú.
„Rozhodli sme sa, že je to príliš neskoro. Nechceli sme auto iba šoférovať. Chceli sme už veľmi skoro vidieť a cítiť aj zákaznícky zážitok,“ vysvetlil. Popri jazdných prototypoch preto vznikol ručne zostavený nepojazdný model. Mal geometriu zamýšľaného sériového auta, cieľové materiály, povrchy aj farby, fungovali v ňom dokonca aj displeje vrátane panoramatického displeja, osvetlenia a zvuku. „Dokázali sme sledovať vzájomné pôsobenie používateľského rozhrania, ambientného osvetlenia, zvuku a toho, ako pôsobia materiály,“ opísal Wiebking.
Dizajnový tím sa pri tomto modeli pravidelne stretával a kontroloval diely od dodávateľov. Ak výsledok nemal požadovanú presnosť či ostrosť detailu, nasledovalo ďalšie kolo úprav. Výhodou bolo, že rozhodnutia sa robili nad celkom, ktorý sa približoval budúcemu používateľskému zážitku. To pomohlo aj neskoršej príprave výroby. Keď závody súbežne zavádzajú nové technológie a upravujú montáž, potrebujú čo najzrelší produkt. Inak by museli naraz riešiť chyby automobilu aj výrobného procesu.
Pochybnosti o zvolenom dizajne
Objavili sa po výbere finálneho návrhu pochybnosti? Mali dizajnéri pocit, že sa rozhodli nesprávne alebo že v aute chýba niečo, čo tam pôvodne chcel mať? „Nie. A poviem vám prečo,“ reagoval Heilmer. Vysvetlil, že jeho tím mal možnosť postupne prejsť od širokého spektra skíc k trom odlišným charakterom. Tie však neboli úplne vzdialené. Najmä základná myšlienka prednej časti bola natoľko jasná, že im dávala istotu. „Dávalo nám to presvedčenie, že bez ohľadu na to, ktorý model vyberieme, bude správny. Vždy sme vedeli, že charakter zostane zachovaný,“ povedal. Rozdielne návrhy tak mali spoločný základ, ktorý tím považoval za správny.
Búrka okolo obličiek M4
Debata sa prirodzene dostala k identite značky. Má BMW pri veľkom dizajnovom skoku vychádzať zo súčasných modelov, alebo si môže vytvoriť nové pravidlá?
Heilmer pripomenul pôvodné BMW i3 aj športovú i8. Podľa neho na prvý pohľad nemuseli zodpovedať tomu, čo si ľudia v danom čase predstavovali pod typickým BMW, no postupne si v hierarchii značky našli svoje miesto. „Dôležitou súčasťou našej DNA je sebadôvera a odvaha sa vždy pozerať dopredu. Nie vždy to bolo jednoduché. Veď sami veľmi dobre poznáte všetky tie diskusie o obličkách v posledných rokoch.“
Pohľad do histórie podľa neho zostáva dôležitý. Nestačí však vziať niekoľko ikonických prvkov a neustále ich opakovať. Dizajnér musí pochopiť aj uvažovanie, z ktorého pôvodné autá vznikali. Pri otázke o odpore ľudí k radikálnym zmenám spomenul masku modelu BMW M4. „Na sociálnych sieťach to bolo peklo,“ poznamenal. Ale časť reakcií, s ktorými sa stretáva dnes, sa zmenila na pozitívne. Heilmer tak naznačuje, že je veľký rozdiel medzi okamžitou reakciou na nezvyčajný tvar a tým, ako ho ľudia vnímajú po určitom čase.
Novú tvár ukazovali tým istým ľuďom päťkrát
BMW preto pri vývoji skúma aj opakované stretnutie s dizajnom. Heilmer vysvetlil, že prvotná neistota pri niečom novom je úplne prirodzená a tím tento aspekt zapracoval do zákazníckych hodnotení. „Pochopili sme, že potrebujete aspoň štyri až päť opakovaných stretnutí s novou témou.“ V tomto prípade sa pýtali vzorky ľudí aj na to, či dokážu v novej tvári rozpoznať BMW. Návrh ukazovali opakovane rovnakej skupine, aby mohli sledovať zmenu hodnotenia. „Robili sme to päťkrát v riadenom procese. Museli sme mať to isté publikum. Výsledok bol zaujímavý. Po treťom raze hodnotenie vyskočilo.“
Podľa jeho slov začali účastníci novú tvár vnímať ako výrazne rozpoznateľnú. Pre dizajnérov to bol signál, že aj tradičný zákazník, ktorého prvý kontakt zaskočí, sa môže v novom dizajne časom zorientovať. Rozpoznanie značky však nie je to isté ako obľúbenosť. To napokon pripustil aj samotný Heilmer. „Po určitom čase si naň zvyknete a dokážete mu porozumieť. Až potom sa ukáže, či ho milujete alebo nie.“
Rozdiely prezradí radový šesťvalec
Hoci majú elektrická a spaľovacia trojka pôsobiť ako dvojčatá, technika im nedovoľuje mať na vlas rovnaké proporcie. „Proporcie sú rozdielne, pretože tu máme radový šesťvalec. Máme teda väčšiu vzdialenosť medzi prednou nápravou a kabínou, máme dlhšiu kapotu,“ vysvetlil.
Rovnaká filozofia ovplyvnila interiér. Wiebking pripustil, že preniesť panoramatický displej aj do spaľovacieho automobilu nebolo vzhľadom na jeho technický základ jednoduché. „Nebolo ľahké rozhodnúť sa, že ho použijeme aj v aute so spaľovacím motorom. Z pohľadu architektúry, z ktorej sme vychádzali, to nebolo jednoduché. Časom sme však videli, že je to nevyhnutné.“ Podľa neho nové usporiadanie interiéru vytvára pocit vzdušnosti a modernosti, ktorý mal byť spoločný pre obe vozidlá.
Z uvedeného je zrejmé, čo chce BMW pri novej trojke predávať ako prvé. Je to charakter automobilu, jeho proporcie, prostredie a spôsob, akým ho zákazník používa. Pohon si potom vyberie podľa svojich preferencií, ale dizajn ho nemá nútiť, aby si spolu s ním kupoval aj úplne inú identitu.
