Výrobcom udávaný dojazd patrí pri kúpe elektromobilu medzi najdôležitejšie údaje. Realita však môže byť výrazne odlišná a auto nemusí v bežnej premávke zvládnuť toľko kilometrov, koľko sľubuje údaj WLTP.
Dve čerstvé rozhodnutia nemeckých súdov teraz ukázali, že samotný rozdiel medzi papierovým a skutočným dojazdom ešte automaticky neznamená vadu vozidla. V určitých prípadoch však môže byť výrazne nižší dojazd dôvodom na odstúpenie od kúpnej zmluvy. Ako ďalej píše portál autopista, údaj WLTP slúži predovšetkým na porovnávanie jednotlivých automobilov v štandardizovaných podmienkach. V bežnej premávke však dojazd ovplyvňuje množstvo faktorov. Patrí medzi ne teplota, rýchlosť, profil trasy, používanie klimatizácie alebo kúrenia či spôsob jazdy.
Preto nestačí iba ukázať, že elektromobil v zime alebo pri diaľničnej jazde prejde menej kilometrov, než uvádza výrobca. Takáto odchýlka sama osebe ešte nemusí znamenať technickú alebo právnu vadu.
Rozhodujúce môže byť, či vozidlo dokáže dosiahnuť deklarované vlastnosti za porovnateľných podmienok a či sa jeho skutočný výkon výrazne odlišuje od toho, čo mohol kupujúci objektívne očakávať.
Jeden elektromobil mal prejsť 341 kilometrov. Zvládol iba 282
Práve v tomto smere je zaujímavý prípad, ktorým sa zaoberal Krajinský súd vo Wuppertale. Išlo o nový elektromobil, pri ktorom výrobca uvádzal podľa metodiky WLTP dojazd 332 až 341 kilometrov. Konkrétny model však v zverejnenom rozsudku nie je uvedený a vozidlo je anonymizované. Počas súdneho konania však odborný posudok ukázal, že vozidlo pri meraní podľa podmienok WLTP dokázalo prejsť iba 282 kilometrov, čo predstavuje o 18 % nižší dojazd, než aký deklaroval výrobca.
Na základe odborného posudku súd dospel k záveru, že rozdiel v dojazde predstavoval významnú vadu vozidla. Pri svojom rozhodnutí zároveň prihliadol aj na verejne dostupné údaje výrobcu, ktoré boli podľa súdu relevantné pri posudzovaní objektívne očakávaných vlastností vozidla. Súd preto rozhodol, že predajca musí vozidlo prevziať späť a zákazníkovi vrátiť 33 749,95 eur.
V druhom prípade išlo o jazdený Opel Corsa. Súd rozhodol opačne
Odlišný výsledok priniesol prípad, ktorým sa v júli 2026 zaoberal Vyšší krajinský súd v Celle. Tentoraz išlo o jazdený Opel Corsa 20 Edition, ktorý kupujúca získala v auguste 2022 od autorizovaného predajcu Opel s nájazdom 8 485 kilometrov. Výrobca pri novom vozidle uvádzal maximálny dojazd 337 kilometrov.
Majiteľka tvrdila, že auto tento dojazd nedokáže dosiahnuť ani za priaznivých podmienok a v jednom sledovanom období namerala odchýlku až 43 %. Znalec však zistil, že batéria mala stav zodpovedajúci veku a nájazdu vozidla a jej kapacita bola pri kontrole stále 91 %.
Súd preto dospel k záveru, že samotný úbytok kapacity spôsobený starnutím batérie, ktorý zodpovedá stavu techniky, nepredstavuje vadu vozidla a kupujúcej tak právo na odstúpenie od kúpnej zmluvy nepriznal.
Majiteľ musí vedieť problém dokázať
Pre prípadný spor nestačí fotografia displeja s nízkym dojazdom. Oveľa väčšiu váhu môžu mať údaje o prejdenej vzdialenosti, stave nabitia, teplote, rýchlosti a množstve energie potrebnej na opätovné nabitie. V prípade pochybností môže byť dôležitý aj nezávislý test stavu batérie a odborný posudok, ktorý dokáže posúdiť, či sa vozidlo správa neštandardne aj pri podmienkach porovnateľných s oficiálnym meraním.
Dôležité je tiež upozorniť, že ide o rozhodnutia nemeckých súdov a konkrétne prípady posudzované podľa nemeckého právneho rámca. Nemožno z nich automaticky vyvodiť, že rovnaký postup platí pri reklamácii elektromobilu na Slovensku.
Jedna vec je však z týchto prípadov zrejmá. Údaj WLTP nie je bezpodmienečnou zárukou toho, koľko kilometrov elektromobil prejde v každodennej premávke. Zároveň však môže byť za určitých okolností právne významný, najmä ak vozidlo nedosahuje deklarované parametre ani pri štandardizovanom meraní, zatiaľ čo pri jazdenom vozidle môže byť rozhodujúce aj to, či pokles kapacity zodpovedá jeho veku, nájazdu a bežnému opotrebovaniu.
