Kým v bratislavskom Volkswagene visí otáznik nad budúcnosťou výroby, Audi smeruje do USA investície za miliardy eur a pribaľuje prísľub tisícov nových pracovných miest. Šéf Audi Gernot Döllner vystúpil počas uplynulého víkendu po boku Donalda Trumpa a oznámil plán prvej americkej fabriky nemeckej značky. Projekt označil za fantastickú príležitosť. V Bratislave však jeho nadšenie určite nezdieľajú. V novom závode sa totiž majú vyrábať veľké SUV-čka, ktoré dnes vznikajú na Slovensku.
Audi do oznámenia o vybudovaní nového závodu pridalo aj poriadnu dávku politiky. Generálny riaditeľ spoločnosti Gernot Döllner sa 24. októbra objavil na pódiu s americkým prezidentom Donaldom Trumpom na predvolebnom mítingu v meste Perry v štáte Georgia. Desať dní pred voľbami do Kongresu tak nemecká automobilka prostredníctvom svojho generálneho riaditeľa poskytla republikánskej kampani mimoriadne hodnotný obraz: európsky priemyselný gigant prichádza investovať do Ameriky.
Döllner sa Trumpovi poďakoval za podporu a plánovanú investíciu prezentoval ako fantastickú príležitosť pre Audi aj USA. Z pohľadu amerického publika to bola správa na potlesk. Z pohľadu európskych zamestnancov však zaznela v čase, keď sa v koncerne Volkswagen diskutuje o úsporách, znižovaní počtu pracovných miest a budúcnosti jednotlivých závodov.
Amerika dostane fabriku za štyri miliardy dolárov
Podľa oficiálneho oznámenia plánuje Audi investovať do svojho prvého výrobného závodu v USA štyri miliardy dolárov. Nová fabrika vyrastie v štáte Georgia a vytvorí okolo 4 500 pracovných miest. Jej plánovaná výrobná kapacita má dosiahnuť až 200 000 automobilov ročne. Výstavba sa má začať v roku 2027, spustenie výroby automobilka predpokladá začiatkom tridsiatych rokov. Audi projekt vysvetľuje ambíciou posilniť svoje postavenie na americkom trhu a znížiť vystavenie obchodným aj kurzovým rizikám. Európa má podľa firmy naďalej zostať priemyselnou základňou značky. To všetko znie ako štandardný plán globálnej expanzie, pre Slovensko však bude rozhodujúce, aké modely budú z amerických výrobných liniek schádzať.
Podľa Döllnerových vyjadrení majú v Georgii vznikať modely Audi Q7, Q8 a Q9, ktoré sa dnes všetky vyrábajú v Bratislave. Španielsky denník El País navyše priniesol jeho vyjadrenie, podľa ktorého sa má táto výroba začiatkom tridsiatych rokov presunúť z Bratislavy práve do Georgie. Zásah by sa mal týkať jednej z troch výrobných liniek bratislavského závodu; o jej ďalšom využití a prípadnom pridelení nových produktov sa má rozhodnúť v rámci koncernového plánovania.
Odborári hovoria o hanbe a politickej asistencii
Reakcia z Nemecka bola mimoriadne ostrá. Predsedníčka odborového zväzu IG Metall Christiane Benner označila Döllnerovo vystúpenie za trápne, politicky neprijateľné a nedôstojné voči spoločnosti aj jej zamestnancom. Zároveň pripomenula požiadavku, aby vedenie poskytlo jasné a záväzné perspektívy existujúcim závodom.
Šéfka koncernovej zamestnaneckej rady Daniela Cavallo zašla ešte ďalej. Podľa dodaného spravodajského podkladu Döllnera obvinila z aktívnej pomoci vo volebnej kampani a vedenie kritizovala za to, že sa nechalo využiť v Trumpovej propagandistickej šou. Jej výhrada pritom nespočíva v odmietaní americkej výroby ako takej. Aj Cavallo pripúšťa, že z podnikateľského hľadiska môže dávať zmysel. Kritizovala však spôsob oznámenia, politický kontext a chýbajúce odpovede pre ostatné fabriky.
Objavila sa tiež otázka interných pravidiel politickej neutrality. Cavallo upozornila na obmedzenia verejných vystúpení s politikmi pred voľbami. Agentúra Reuters však s odvolaním na informovaný zdroj uviedla, že predstavenstvo Audi pre Döllnera vopred schválilo výnimku.
Döllner sa odvoláva na rešpekt. Audi vysvetľuje svoje záujmy
Döllner svoje rozhodnutie obhajoval tým, že pozvanie amerického prezidenta sa prijíma z rešpektu k úradu a ku krajine, v ktorej firma investuje. V následnej komunikácii automobilka Audi zdôraznila, že účasť jej generálneho riaditeľa na mítingu sledovala výlučne podnikové záujmy a nebola prejavom straníckeho postoja. Döllner zároveň pripustil, že prostredie oznámenia bolo vnímané ako politický signál. Firma argumentuje, že investícia má slúžiť desaťročia a presahuje jednotlivé volebné obdobia.
Audi má na lokalizáciu výroby v USA silný finančný dôvod. Podľa Reuters stáli dovozné clá značku v minulom roku okolo 1,2 miliardy eur. Keďže nemá vlastnú americkú automobilovú fabriku, je od dovozu závislé výraznejšie než konkurenti s miestnou výrobou.
Napriek slávnostnému oznámeniu ešte celý projekt potrebuje príslušné koncernové schválenie. IG Metall pripomína, že konečné rozhodnutie patrí dozornej rade Volkswagenu, v ktorej majú významné zastúpenie zamestnanci.
