V Číne a USA už robotaxíky brázdia ulice. V Európe zatiaľ autonómne autá len testujeme na simulátoroch a uzavretých tratiach. Napriek tomu existuje nádej, že aj náš kontinent raz presedlá na cestu inovatívneho autonómneho jazdenia. Šancou by mohli byť najmä elektrické minibusy ako súčasť verejnej dopravy.
Kým za veľkou mlákou sa vo veľkom dejú veci, mohlo by sa zdať, že Európa zaspala. Americká spoločnosť Waymo podľa vlastných údajov realizuje 100 tisíc autonómnych taxi jázd týždenne. Konkurenčná firma Cruise, patriaca pod General Motors, však už zase naopak stihla svoj projekt autonómnych taxíkov aj ukončiť. Naopak, nemecký Volkswagen a americká spoločnosť Uber nedávno oznámili novú spoluprácu na trhu v Spojených štátoch. Už od roku 2026 plánujú spustiť službu zdieľanej dopravy, pri ktorej budú využívané autonómne elektrické vozidlá ID. Buzz AD od Volkswagenu. Podľa informácií od dcérskej spoločnosti VW Moia má nemecká automobilka v priebehu nasledujúcich desiatich rokov poskytnúť tisíce autonómnych vozidiel pre prevádzku v Spojených štátoch. Vozidlá si bude možné objednať jednoducho cez mobilnú aplikáciu Uberu.
Európa zaostáva
Ak sa pozrieme ku susedom, napríklad v rakúskom Grazi sa na pouličných lampách objavili veľké senzory, ktoré zachytávajú každú udalosť na ceste a pomáhajú rozvíjať technológie pre autonómne riadenie, upozornil denník Der Standard. Česko sa môže zase na západe krajiny pochváliť testovacím a vývojovým polygónom automobilky BMW zameraným práve na automatizované jazdenie.
Napriek obdobným čiastkovým úspechom a inováciám je bilancia Európy v porovnaní s USA a Čínou sklamaním. Čínske a americké robotaxi majú na konte už viac než desiatky miliónov najazdených míľ v rámci verejných komunikácií. V Európe je číslo takmer nulové. Výnimkou sú azda luxusné nemecké značky Mercedes a BMW, ktoré ponúkajú automobily umožňujúce autonómnu jazdu na diaľniciach (ide o takzvanú úroveň 3 podľa klasifikácie autonómneho riadenia).
Podľa odborníka Wilfrieda Sihna majú Čína a USA obrovský náskok, ktorý Európa len ťažko dobehne. Problémom sú najmä prísne regulačné požiadavky: na povolenie testovania na verejných cestách treba rozsiahle dokumentácie o bezpečnosti. Tie často presahujú 500 strán na každých desať kilometrov trate.
Viac nehôd, rýchlejší rozvoj
V USA sa spoločnosti licencujú samy, čo síce vedie k častejším stiahnutiam autonómnych automobilov z prevádzky a ich zákazom po nehodách, ale takisto to urýchľuje vývoj. Po nehode v San Franciscu stratila firma Cruise licenciu a General Motors následne ukončil celý projekt, ktorý stál desať miliárd dolárov, teda necelých deväť miliárd eur.
Vývoj autonómnych systémov je veľmi drahý, zdôrazňuje najväčší nemecký autoklub ADAC. Najväčší hráči ako Waymo (patriaci pod Alphabet, materskú spoločnosť Google) či Elon Musk a jeho Tesla, prípadne čínsky Apollo Go (Baidu) majú za sebou silné finančné zázemie. Prevádzka robotaxi však zostáva stále vysoko nákladnou záležitosťou. Okrem operátorov, ktorí musia vedieť na diaľku zasiahnuť v prípade problémov, vytvára dodatočné náklady aj potreba lokálnej adaptácie systémov na rôzne krajiny a ich legislatívne rámce.
Priepastné rozdiely medzi krajinami
Ako vysvetľuje Stefan Poledna z rakúskej spoločnosti TTTech Auto, autonómne vozidlo, ktoré bez problémov jazdí v Šanghaji, by v Paríži totálne zlyhalo. Dôvodom sú rozdielne dopravné návyky, iné dopravné značenie či nepredvídateľné situácie, ako napríklad vietor, ktorý odfúkne odpadky na cestu. Autonómny systém musí zvládnuť všetky tieto faktory do detailov zohľadniť, a to bezpečnejšie než ľudský vodič.
Navyše, financovanie zostáva jednou z hlavných prekážok autonómneho jazdenia. Veľkým problémom v Európe je nedostatok investorov ochotných podporiť rizikové projekty. Ako potvrdzuje aj Poledna, väčšina inovácií v oblasti autonómneho riadenia prichádza z USA, Číny a Izraela.
V čom má Európa šancu
Napriek zaostávaniu v oblasti robo taxíkov má Európa veľké šance v iných formách autonómnej mobility, a to napríklad v rozvoji autonómnych minibusov. Tie môžu byť skvelým doplnkom k verejnej doprave.
Príkladom je projekt Volkswagen Moia, ktorý umožňuje objednať si jazdu cez aplikáciu a zdieľať vozidlo s inými cestujúcimi. Aktuálne sa tak deje ešte s vodičom, no neskôr v roku 2025 chcú v Hamburgu začať testovať flotilu 25 plne autonómnych minibusov s pasažiermi. Vozidlá bez vodiča dokážu zabezpečiť mobilitu okrem iného pre tých, ktorí sami nemôžu viesť vozidlo – napríklad starší ľudia alebo osoby so zdravotným postihnutím.
Cieľom je, aby Moia doplnila tradičnú verejnú dopravu tým, že ponúkne flexibilné a ekologické riešenie pre mestské oblasti. Výhodou je, ak elektrické minibusy mestá integrujú do systému verejnej dopravy. To následne umožňuje cestujúcim kombinovať jazdy s rôznymi formami dopravy, či využívať zľavy pre držiteľov predplatných cestovných lístkov.
Slovensko už skôr prijalo legislatívu, ktorou sa u nás upravili zákony v súvislosti s rozvojom automatizovaných vozidiel. O tejto téme sa pomerne intenzívne hovorilo v roku 2022, no stále chýbajú početné projekty v praxi, ktorými by sme ukázali, že aj v Európe ideme s dobou a chceme rozvíjať možnosti autonómneho jazdenia v každodennej premávke.
