Najnovšia štúdia Medzinárodnej rady pre čistú dopravu (ICCT) odhaduje, že elektrické autá na batérie, ktoré sa dnes predávajú v Európe, vypúšťajú počas svojej životnosti takmer štyrikrát menej skleníkových plynov ako autá na benzínový pohon.
Európsky energetický mix sa stáva čistejším a s ním rastie aj klimatická výhoda elektromobilov. Podľa nového výskumu ICCT produkujú dnes predávané batériové elektromobily o 73 % menej emisií skleníkových plynov počas svojho životného cyklu ako ich benzínové náprotivky – a to aj po zohľadnení ich výroby. To je o 24 % lepšie ako odhady ICCT z roku 2021. Naproti tomu iné pohonné jednotky vrátane hybridov a plug-in hybridov vykazujú len nepatrný alebo žiadny pokrok v znižovaní svojho vplyvu na klímu.
Štúdia, ktorá predstavuje komplexnú analýzu životného cyklu všetkých hlavných typov pohonných jednotiek, potvrdzuje predchádzajúce zistenia: iba elektrické vozidlá na batérie dokážu dosiahnuť rozsiahle zníženie emisií potrebné na riešenie problematiky najviac znečisťujúceho spôsobu dopravy v Európe. Osobné automobily sa podieľajú takmer tromi štvrtinami emisií v tomto sektore. „Elektrické vozidlá na batérie v Európe sú čistejšie rýchlejšie, ako sme očakávali, a prekonávajú všetky ostatné technológie vrátane hybridov a plug-in hybridov,“ povedala Dr. Marta Negri, výskumníčka v ICCT. „Tento pokrok je do značnej miery spôsobený rýchlym zavádzaním obnoviteľnej elektriny na celom kontinente a vyššou energetickou účinnosťou elektrických vozidiel na batérie.“

Hybridy znižujú emisie nedostatočne
Očakáva sa, že do konca roku 2025 budú obnoviteľné zdroje energie tvoriť 56 % výroby elektriny v Európe, čo predstavuje nárast o 18 percentuálnych bodov v porovnaní s rokom 2020. Spoločné výskumné centrum EÚ predpokladá, že tento podiel sa v nasledujúcom desaťročí ďalej zvýši na 86 % do roku 2045. Keďže autá predávané dnes zvyčajne zostávajú na cestách približne 20 rokov, neustále zlepšovanie energetického mixu len rozšíri klimatické prínosy batériových elektromobilov. Naproti tomu palivový mix používaný automobilmi s motormi s vnútorným spaľovaním bude naďalej závisieť najmä od fosílnych palív, pretože dostupnosť a cena alternatívnych palív zostáva neistá.
Ostatné technológie naďalej zaostávajú za batériovými elektromobilmi, pokiaľ ide o znižovanie emisií počas ich životného cyklu. Hybridné a plug-in hybridné vozidlá ponúkajú počas životného cyklu iba o 20 %, respektíve 30 % nižšie emisie ako benzín. Je to tiež preto, že plug-in hybridy jazdia na elektrinu menej, ako sa pôvodne predpokladalo. Hoci hybridizácia ponúka určité výhody, tieto zníženia sú v porovnaní s úsporami emisií batériových elektromobilov relatívne malé – a nestačia na splnenie dlhodobých klimatických cieľov.
Štúdia zohľadňuje aj iné možnosti pohonu a paliva, ako sú napríklad elektromobily s vodíkovými palivovými článkami. Táto cesta môže tiež ponúknuť významné zníženie emisií (79 %) v porovnaní s benzínovými automobilmi – ale iba pri použití vodíka z obnoviteľných zdrojov elektriny, ktorý sa v súčasnosti v Európe nevyrába a nie je dostupný vo veľkom meradle. Naproti tomu elektromobily s palivovými článkami jazdia na vodík vyrobený zo zemného plynu, čo zodpovedá takmer všetkému vodíku dostupnému v súčasnosti, čo umožňuje len 26 % zníženie emisií počas životného cyklu v porovnaní s benzínovými automobilmi.

Podklady založené na overených údajoch, nie na dezinformáciách
ICCT konštatuje, že dezinformácie a selektívne používanie údajov viedli k zmätku, pokiaľ ide o klimatické vlastnosti elektrických vozidiel. Analýza preto ICCT poskytuje transparentnosť o vplyve viacerých chybných predpokladov, ako je napríklad nezohľadnenie vývoja siete počas životnosti vozidiel a používanie nereprezentatívnych údajov o spotrebe paliva a životnosti vozidiel. Jedným z bežných tvrdení je, že elektrické vozidlá majú vyššie emisie spojené s výrobou batérií. Zatiaľ čo emisie z výroby batériových elektrických áut sú zhruba o 40 % vyššie ako z benzínových áut, výskum ICCT ukazuje, že tento počiatočný „emisný dlh“ sa zvyčajne vyrovná po približne 17 000 kilometroch jazdy, teda zvyčajne v priebehu jedného až dvoch rokov používania v Európe.
„Dúfame, že táto štúdia vnesie jasno do verejnej diskusie, aby tvorcovia politík a lídri v tomto odvetví mohli robiť informované rozhodnutia,“ povedal Dr. Georg Bieker, vedúci výskumník ICCT. „Nedávno sme boli svedkami toho, ako lídri v automobilovom priemysle skresľovali emisné výpočty hybridov. Analýza životného cyklu však nie je cvičením typu „vyber si vlastné dobrodružstvo“. Naša štúdia zohľadňuje najreprezentatívnejšie prípady použitia a je založená na údajoch z reálneho sveta. Spotrebitelia si zaslúžia presné a vedecky podložené informácie.“

Analýza ICCT sa zaoberá emisiami skleníkových plynov z výroby a recyklácie vozidiel a batérií, výroby paliva a elektriny, spotreby paliva a údržby. Jej metodika tiež zohľadňuje vývoj energetického mixu počas životnosti vozidiel, ako aj reálne používanie, a nie oficiálne testovacie hodnoty na odhad spotreby paliva a elektriny, čo je kľúčové pre posudzovanie emisií plug-in hybridov.
Medzinárodná rada pre čistú dopravu
ICCT vznikla v roku 2001 v talianskom Bellagiu, keď sa zišla skupina medzinárodných tvorcov politík a technických expertov, aby sa zaoberali rastúcimi emisiami z dopravy a nedostatkom zmysluplných opatrení zo strany vlád. V roku 2005 bola formálne zaregistrovaná ako mimovládna organizácia. V roku 2015 práca ICCT na odhalení nezrovnalostí v testovaní emisií v emisnom škandále Volkswagenu podnietila regulačné reakcie a viedla k zvýšenému zameraniu sa na presné hlásenie emisií a opatrenia na presadzovanie predpisov na celom svete. V súčasnosti ICCT zamestnáva profesionálov, ktorí pracujú hybridne aj na diaľku v kanceláriách v Pekingu, Berlíne, Naí Dillí, São Paule, San Franciscu a Washingtone, D.C., vrátane zamestnancov pracujúcich aj v Indonézii, Kolumbii, Vietname a Mexiku.