Yamaha R9 pôsobí ako lístok na ihrisko, kde sa hrá o rýchlosť a presnosť, bez zbytočného divadla.
R‑ková silueta s ostrou maskou a kompaktnou stavbou pôsobí dospelejšie než čísla na papieri. Kapoty sú úzke, nádrž po bokoch prirodzene podoprie stehná a široké riadidlá sú nízke. Výsledkom je športový posed. V stupačkách mi ostal priestor aj pri tvrdšom náklone a prístrojovka je čistá, bez „gadget“ chaosu. Vizuálne drobnosti (napr. winglet‑akcenty) dodávajú efekt práve pri západe slnka – presne tak, ako to vidieť na fotografiách.
Motor
Trojvalec 890 cm³ CP3 (starý známy z MT‑09) s rozvodom DOHC a 12 ventilmi je „crossplane“ trojvalec, ktorý má iskru, na ktorú sa Yamaha môže spoľahnúť. Papierovo ponúka 119 koní (87,5 kW) pri 10 000 ot./min a 93 Nm pri 7 000 ot./min. V praxi z toho cítiť elastický stred, ochotu točiť a typické „vrnenie“ pod plynom. No predsa musím dodať: mne osobne tu chýbalo ešte zopár koní navyše. Nie je to o dramatickom nedostatku, skôr o pocite, že podvozok by zniesol ešte o kúsok väčší tlak. Na okreske je to motor „tak akurát“, na okruhu by som si pri výjazdoch zo zákruty prial tvrdší ťah.
Podvozok a brzdy
Reakcie na zmenu smeru sú rýchle. Predok komunikuje a stred rázne podrží, keď si jazdec dovolí neskoré brzdenie. Vpredu pracuje plne nastaviteľná 41 mm USD vidlica KYB (predpätie/kompresia/odskok), vzadu KYB monoshock s prepojením a nastaviteľným predpätím a odskokom. Sériové naladenie je rozumne pevné: na okruhu drží stopu a pri poriadnom opretí o prednú brzdu neposiela nervózne signály. Vpredu sa nachádzajú dvojité 298 mm kotúče s radiálne uchytenými štvorpiestikovými strmeňmi, vzadu 245 mm kotúč s jednopiestikovým strmeňom. Majú silu aj cit, nástup je čistý, dávkovanie predvídateľné a pri dlhšom stinte nevädnú tak rýchlo, ako by človek čakal. Na podvečernom asfalte s mierne klesajúcou teplotou dáva set‑up veľmi príjemnú istotu.
Elektronika a režimy
Plynová rukoväť je ride‑by‑wire s logikou, ktorá sa nesnaží komandovať. Režimy menia odozvu motora, nábeh kontroly trakcie aj brzdný moment a zmena je naozaj cítiť. Quickshifter funguje najlepšie vo vyššom zaťažení. Pri voľnej jazde je jemnejší dotyk pravou rukou stále najlepším kamarátom. Na okruhu Yamaha R9 pekne „pláva“ na brzdách, drží apex a ochotne sa nechá viesť cez esíčka. Reakcia na plyn je veľmi dobrá, s ochotou prevádza aj najmenšie pootočenie rukoväte na plnohodnotnú zábavu. Ak sa obzeráte po strohom okruhovom nástroji, R9 nedominuje v špecifikáciách. No ak hľadáte zábavu, presnosť a rovnováhu, Yamaha je ideálna. A áno, aj tu sa pýtam, čo by s ňou spravilo +10 až 15 koní. Tipujem, že úsmev by bol ešte širší.
Tlmič riadenia R9 v sérii nemá. Pri svižnej jazde cez nerovnosti vie rozkmitať riadidlá. Ak sa to stane, netreba spanikáriť. Stačí uvoľniť ruky (nepreťahovať sa s riadidlami), pevne zovrieť nádrž kolenami, mierne sa zložiť nad nádrž, plyn uberať plynulo a nebrzdiť prednou brzdou. Predok s podvozkom sa po chvíli ustália.
Silná stránka R9 je v tom, ako ľahko je čitateľná. Mestský presun a po robote dva stinty na okruhu? Dá sa. Posed je superšportový, navážený dopredu. Takže ruky dostanú zabrať. Ale dá sa na to zvyknúť. Teplo od motora nie je otravné a pri dennom používaní elektronika nepôsobí prehnane. Na trati je fajn čitateľnosť limitov – prichádzajú postupne, nie „z nuly na sto“.
Záver
Yamaha R9 je hravý superšport, ktorý sa tvári vážne, keď treba, a zabáva, keď mu to jazdec dovolí. Keď sa postaví na pit-lane, môžete od neho čakať čistú zábavu, nie boj o prežitie. Chýbajúci tlmič riadenia je však citeľný, rovnako ako túžba po trochu vyššom výkone. No práve v tom vzniká istá irónia: Yamaha ponúka stroj, ktorý nenúti naháňať desatinky sekundy a aj tak baví viac, než by človek čakal.
Kolesami nadol, priatelia.
NÁZOV: Yamaha R9 (2025)
MOTOR: 890 cm³
HMOTNOSŤ: 195 kg
VÝŠKA SEDLA: 830 mm
CENA: od 13 749 €
