Generálny riaditeľ spoločnosti Ford Jim Farley sa po nedávnej ceste do Číny vyjadril bez servítky. Technologická vyspelosť ktorú videl v tamojších automobilkách ho šokovala. „Ak túto bitku prehráme, Ford už nemá budúcnosť,“ povedal otvorene po tom ako navštívil viacero závodov, kde ľudia zmizli z výrobných hál a všetko riadia roboty. Čínska robotizácia podľa neho neznamená len evolúciu výroby, ale úplný prelom, ktorý môže rozhodnúť o tom, kto bude v nasledujúcej dekáde dominovať svetovej ekonomike, informuje businesswise.
Farley počas cesty prešiel niekoľko moderných automobiliek, ktoré by sa dali nazvať továrňami budúcnosti. Linky tam fungujú bez prítomnosti ľudí, robotické ramená montujú komponenty s presnosťou na milimetre a hotové vozidlá vychádzajú z liniek v tichu a dokonalom rytme. „Náklady aj kvalita ich áut sú výrazne lepšie než to, čo dnes vidím na Západe,“ priznal Farley.
Podobný obraz priniesol austrálsky miliardár Andrew Forrest, zakladateľ spoločnosti Fortescue. Pre denník The Telegraph opísal svoj zážitok z čínskych tovární slovami: „Môžem vám ukázať fabriky v Číne, kde stojíte pri dopravnom páse a stroje vystupujú z podlahy, aby začali skladať diely. Po asi 800 až 900 metroch z haly vyjde nákladné auto. Nie sú tam žiadni ľudia. Všetko je robotizované.“
Aj Greg Jackson, riaditeľ britskej energetickej spoločnosti Octopus, rozprával o „doslova temnej fabrike“ kde sa vyrábalo obrovské množstvo mobilných telefónov. „Proces bol tak automatizovaný, že tam nebolo potrebné ani svetlo,“ povedal. Roboty tam pracovali úplne samostatne a niekoľko technikov len dohliadalo na správny chod systému.
Čínska robotizácia ako motor priemyselnej revolúcie
Kým ešte pred desaťročím sa Čína spájala s lacnou prácou a masovou výrobou, dnes sa mení na high-tech veľmoc. Automatizácia, umelá inteligencia a robotické systémy sú základom jej novej priemyselnej stratégie. Vláda systematicky podporuje podniky prostredníctvom programu Made in China, ktorý poskytuje daňové úľavy až do výšky 20 percent investícií do priemyselných robotov. Tento princíp má dokonca svoj názov – jiqi huanren – čo znamená „nahradiť ľudí strojmi“.
Podľa Medzinárodnej federácie robotiky (IFR) sa počet priemyselných robotov v Číne zvýšil z 189-tisíc v roku 2014 na viac ako dva milióny v roku 2024. Len za posledný rok ich pribudlo 295-tisíc, čo je desaťnásobne viac ako v Spojených štátoch. Čína tak disponuje 567 robotmi na každých desaťtisíc pracovníkov, zatiaľ čo Nemecko má 449 a Spojené kráľovstvo len 104.
Automatizácia sa stala nielen nástrojom produktivity, ale aj riešením demografickej krízy. Rian Whitton z analytického centra Bismarck Analysis upozorňuje, že Čína starne a potrebuje nahradiť ubúdajúcu pracovnú silu technológiami. „Automatizujú nie preto, aby zvyšovali zisky, ale aby vyrovnali pokles populácie a udržali konkurencieschopnosť,“ vysvetľuje Whitton.
Automobilky BYD a ZEEKR udávajú tempo
Výsledky tejto politiky sú viditeľné priamo na cestách. Čínske značky ako BYD, NIO či ZEEKR sa stali vážnymi konkurentmi európskych výrobcov. V Spojenom kráľovstve zvýšil BYD predaj za posledný rok 10-násobne a prekonal značky ako Mini, Renault či Land Rover. Kedysi vysmievané čudné čínske autá dnes odborníci chvália za kvalitu, moderný dizajn a špičkové technológie.
Mike Hawes, šéf britskej organizácie SMMT, upozorňuje, že čínske firmy dokážu vyvinúť nový model za polovicu času oproti európskym konkurentom. „Najpozoruhodnejšie na ich automobilovom priemysle je tempo a rýchlosť. Modely vedia vyvinúť a dostať na trh dvakrát rýchlejšie než väčšina západných značiek,“ vysvetlil Hawes.
Takéto tempo znepokojuje západné automobilky, ktoré dlhé roky fungovali v pomalšom, byrokratickejšom režime.
Hlavný ekonóm z Centre for European Reform, Sander Tordoir, tvrdí, že Európa musí konečne prestať váhať. „Robotika, ak sa správne využije, môže dramaticky zvýšiť produktivitu. A ak je Čína v tomto extrémne dobrá, musíme tú priepasť zmenšiť, pretože aj Európa starne,“ hovorí Tordoir.
