Vzťah medzi vodičmi a cyklistami na slovenských cestách je večnou témou. Kým jedni tvrdia, že cyklisti ohrozujú premávku, druhí sa sťažujú na nízku ohľaduplnosť vodičov. Pravda bude, ako to často býva, niekde uprostred. Aby sme sa pozreli na vec z pohľadu druhej strany, sadli sme do športového SUV Škoda Kodiaq RS s Jankou a Saškou, dvoma cyklistkami z komunity Bratislavské bohyne.
Silný benzínový dvojliter s výkonom 265 koní, zrýchlením z 0 na 100 km/h za 6,3 sekundy a obrovským kufrom s objemom až 2105 litrov po sklopení sedadiel zvládne nielen rodinný výlet, ale aj prevoz celého horského bicykla bez rozoberania. Kodiaq RS tak symbolicky spája dve vášne – autá a bicykle. A práve o ich spolunažívaní bola reč.
„Keď môžem povedať sama za seba, som dobrá šoférka,“ hovorí Saška, ktorá je v partii vždy tá, ktorá šoféruje dodávku, keď sa cyklistky vyberú na výlet. „Jazdím veľa a myslím si, že bezpečne. Keď prevážame bicykle, radšej ich dávam dovnútra. Viem, že tam sú v bezpečí.“ Na vzťah medzi vodičmi a cyklistami sa vedia pozrieť spoza volantu aj zo sedla bicykla. „Keď šoférujem, presne viem, čo cyklista prežíva. A dávam si pozor,“ dodáva Janka. „Mám kamarátov, ktorí sa pred cyklistami správajú opatrne, keď som s nimi v aute. Ale keď nie som, už to také nie je.“
Prečo cyklisti nejazdia pri krajnici?
Jedna z najčastejších výčitiek vodičov smerom k cyklistom je, že sa „tlačia“ do cesty. „Bohužiaľ, cesty na Slovensku sú také, aké sú,“ vysvetľuje Saška. „Krajnice sú v zlom stave a s úzkymi cestnými plášťami je nebezpečné vbehnúť do jamy. Stačí malý výtlk a človek môže skončiť na zemi.“ Z pohľadu šoféra to často vyzerá ako zbytočné zaberanie priestoru, no pre cyklistu ide o otázku bezpečnosti. „Možno by bolo fajn, keby si každý vodič aspoň raz sadol na bicykel a zažil ten pocit, keď ho niekto predbehne 30 centimetrov od riadidiel,“ dodáva Janka. „Možno by potom lepšie pochopil, prečo je dôležitý zákonný odstup 1,5 metra.“
Aj cyklisti však majú svoje muchy. „V hustej mestskej premávke ma vie nahnevať, keď idú vedľa seba,“ priznáva Saška, tentoraz z pozície vodičky. „Alebo keď niekto bezhlavo vbehne do križovatky bez toho, aby sa pozrel, či nejde auto“ dopĺňa Janka. „To potom vrhá zlé svetlo na všetkých cyklistov. My sa v komunite Bratislavské bohyne snažíme jazdiť zodpovedne, po cyklotrasách a podľa pravidiel, aby sme ukázali, že to ide aj inak.“
Cyklotrasy: krok vpred, ale s medzerami
V Bratislave pribúdajú nové cyklotrasy, no nie všetky majú všeobecne pozitívne prijatie. Kontroverziu napríklad vzbudila oddelená trasa na Vajanského nábreží. „Ja to vnímam pozitívne,“ hovorí Janka. „Keď idem autom, poviem si, že sa tam niekedy zdržím o pätnásť minút dlhšie, ale pre cyklistov je to bezpečnejšie. Neraz tam vidím aj mamičky s deťmi, a to je predsa zmysel celej zmeny.“ Saška dodáva, že problémom je často to, že cyklotrasa zrazu skončí bez nejakého nadväzujúceho spojenia. „Na Vajanského má tá trasa len necelých 700 metrov a potom koniec. Chýba nadväznosť, systém.“
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
Obe cyklistky často vyrážajú za hranice do Rakúska, Talianska či Švajčiarska. „V Rakúsku sú cyklotrasy lepšie vybudované a vodiči ohľaduplnejší,“ vysvetľuje Janka. „Máme to len pár kilometrov od Bratislavy, no ten rozdiel je obrovský.“
„Väčšinou jazdíme po bežných cestách, ale vyhľadávame vedľajšie trasy, kde nie je hustá premávka,“ dodáva Saška. „Je to o kvalite ciest, ale aj o mentalite. Tam je bicyklovanie prirodzenou súčasťou života.“
Zmena k lepšiemu
Podľa Janky sa aj na Slovensku situácia zlepšuje. „Vidíme veľké zmeny, pribúdajú pruhy pre cyklistov a vodiči si na ne postupne zvykajú. Keď máš na ceste vyhradený priestor, cítiš sa oveľa bezpečnejšie.“ Aj preto sa Bratislavské bohyne snažia o edukáciu vodičov prostredníctvom videí a osvety na sociálnych sieťach. „Nechceme nikoho obviňovať, len ukázať, že rešpekt funguje oboma smermi,“ dodáva Saška.
Kým Saška bicykluje len rekreačne, Janka na ňom jazdí aj do práce. „Ráno po Bajkalskej bývajú dlhé kolóny. Na bicykli som v práci za pätnásť minút, autom to niekedy trvá aj trištvrte hodiny,“ hovorí. „Mnohé firmy už majú sprchy či stojany pre bicykle, takže sa to dá. Jediný problém je, keď si chcem po práci nakúpiť, bicykel si nemám kam bezpečne odložiť.“
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
Rešpekt ako najlepšia výbava
Na záver rozhovoru znie veta, ktorá by mohla visieť na plagáte: „Nerobte v premávke to, čo nechcete, aby iní robili vám. Vzájomný rešpekt je oveľa príjemnejší aj bezpečnejší.“
Tento dialóg medzi šoférkami a cyklistkami ukazuje, že medzi oboma svetmi nie je až taký veľký priepastný rozdiel. Stačí trochu pochopenia a možno sa jedného dňa vodiči a cyklisti nebudú vnímať ako protivníci, ale ako partneri na ceste.
