LPG vozidlá boli dlhé roky považované za lacnú a praktickú alternatívu k benzínu. V čase rastúcich cien palív ich popularita opäť vzrástla a v Európe sa predaje dokonca medziročne zvýšili. Napriek tomu sa v zákulisí automobilového priemyslu čoraz otvorenejšie hovorí o tom, že plynové motory majú pred sebou už len obmedzený čas.
Skutočný zlom má prísť po roku 2030, keď nové emisné limity začnú výrazne ovplyvňovať celé fungovanie automobilového trhu v Európe. Výrobcovia už dnes postupne menia svoje portfóliá a investičné plány, pretože sa pripravujú na prísnejšie pravidlá a rastúci tlak na znižovanie flotilových emisií. V tomto prostredí sa LPG postupne dostáva na okraj záujmu, hoci produkuje menej CO₂ než benzín, no stále nedokáže ponúknuť riešenie, ktoré by zodpovedalo dlhodobým klimatickým cieľom.
Predaje rastú, budúcnosť sa skracuje
Paradoxom je, že vozidlá jazdiace na LPG sa momentálne predávajú lepšie než pred niekoľkými rokmi. V Európe vzrástli predaje približne o 10 percent, pričom najväčším ťahúňom zostáva už tradične Dacia. Práve lacné modely s továrenskou prestavbou na plyn si nachádzajú množstvo zákazníkov v časoch drahých palív a energií.
Zároveň však zaznievajú varovania priamo od výrobcov. Predstavitelia Dacie už priznali, že LPG po roku 2030 nemusí byť dlhodobo udržateľným obchodným riešením. Nie kvôli dopytu, ale kvôli reguláciám. Inými slovami, zákazníci by ešte mali záujem, no systém im to prestane umožňovať.
Prečo LPG prehráva s elektrifikáciou
Pre bežného vodiča má LPG stále svoje praktické výhody, pretože nižšia cena paliva, technická jednoduchosť a možnosť kombinovať benzín s plynom poskytujú dlhý dojazd a rozumné prevádzkové náklady, čo oceňujú najmä ľudia s vysokým ročným nájazdom kilometrov.
Skutočná otázka však nestojí v tom, či sa LPG oplatí dnes, ale v tom, či má zmysel investovať do technológie, ktorej budúcnosť je čoraz viac zväzovaná reguláciami a politickými rozhodnutiami. Postupné zužovanie ponuky modelov, slabnúca podpora zo strany výrobcov a možný pokles zostatkovej hodnoty vozidiel môžu totiž zmeniť celkovú ekonomiku vlastníctva rýchlejšie, než si mnohí kupujúci dokážu vopred uvedomiť.
Problémom teda nie je samotná technológia alebo záujem o ňu, ale matematika emisií. Európska únia postupne sprísňuje limity tak, aby sa flotilové emisie nových áut do roku 2035 znížili o 90 percent. Pre výrobcov to znamená zhruba toľko, že každé auto so spaľovacím motorom zvyšuje riziko pokút.
LPG síce produkuje menej oxidu uhličitého než benzín, no stále zostáva fosílnym palivom, ktoré nedokáže automobilkám zabezpečiť splnenie budúcich emisných cieľov. Práve preto sa investičné toky postupne presúvajú smerom k hybridným pohonom, batériovým elektromobilom a technológiám, ktoré umožňujú dosahovať lokálne nulové emisie a lepšie zapadajú do dlhodobej stratégie dekarbonizácie dopravy.
Ako to dopadne?
Výsledkom bude postupné znižovanie ponuky LPG modelov, koncentrácia výroby len na niekoľko značiek a presun vývoja smerom k batériám a softvéru. Pre spotrebiteľov to znamená, že výber sa bude zmenšovať a rozhodnutie kúpiť LPG auto sa stane skôr krátkodobou než dlhodobou stratégiou. Hoci LPG s najväčšou pravdepodobnosťou neskončí zo dňa na deň, čaká ho pomalý ústup zo scény.
