Domov SPRÁVY News Paradox: Autá plné displejov, na ktoré sa nesmiete pozerať

Paradox: Autá plné displejov, na ktoré sa nesmiete pozerať

Foto: Mercedes-Benz

Sedem dní som jazdil na čínskom elektromobile BYD Dolphin Surf. Úprimne? Je to výborné auto. Rýchle, mrštné, v meste absolútne doma a bez zásadnejších kompromisov použiteľné aj mimo neho. Ale bola tu vec, ktorá mi zážitok z jazdy neustále kazila. Nie je to však problém len tohto vozidla, ale aj mnohých ďalších.

Systém sledovania vodiča. Od júla 2024 musia mať všetky nové vozidlá predávané v Európskej únii implementované pokročilé bezpečnostné systémy vrátane monitorovania pozornosti vodiča. Ich cieľom je znížiť počet nehôd spôsobených nepozornosťou, únavou alebo používaním telefónu. Celkom rozumné, poviete si. V realite to však často vyzerá trochu inak.

Kamera sledujúca pozornosť vodiča v modeli BYD Dolphin Surf. Foto: startstop.sk, Marek Gorozdos

BYD Dolphin Surf ma pravidelne upozorňoval, aby som sledoval cestu pred sebou. Aj keď som sa pozeral do spätného zrkadla. Upozornil ma, keď som sa pozeral na stredový displej. Šteklil mi uši, keď som si nastavoval klimatizáciu. Dokonca to robil hlasom ženy, po slovensky.

Pre vodiča, ktorý jazdí zodpovedne, sleduje premávku a snaží sa predvídať situácie, je to zvláštny pocit. Auto vás zrazu začne vychovávať, aj keď robíte všetko správne. Pohľadom do spätných zrkadiel kontrolujete situáciu a vyhodnocujete potencionálne riziká. Napriek tomu vás systém za to penalizuje. A tu sa dostávame k paradoxu moderných automobilov.

Foto: startstop.sk, Marek Gorozdos

Naozaj toto v autách chceme?

Automobilky dnes navrhujú interiéry s obrovskými dotykovými displejmi. Každá nová generácia auta má väčší centrálny panel, viac digitálnych funkcií a menej fyzických tlačidiel. Panebože, dokonca aj Mazda. Sedím práve v modeli CX-60, ten interiér je nádherný, napísal by som, že priam dokonalý. Na ovládanie stredového displeja slúži veľké otočné koliesko. Displeja som sa nemusel dotknúť ani raz. Ale prečítajte si recenzie na modely CX-5 alebo 6e, kto chváli veľké dotykové obrazovky. Naozaj toto zákazníci chcú?

Dotykový displej vo vozidle Mazda 6e. Foto: startstop.sk, Marek Gorozdos

Je správne presúvanie ovládania klimatizácie, vyhrievania sedadiel, vyhrievania volantu, nastavenie volantu alebo nastavenia spätných zrkadiel na dotykové obrazovky? Aby potom, keď potrebujete aktivovať nejakú funkciu, vás auto napomínalo, že nesledujete cestu pred sebou? Kde je nejaká logika?

Analógové palubovky, väčšia radosť z jazdy

Existuje predsa aj iný prístup. Podobne ako Mazda CX-60 je na tom tiež Honda CR-V, s ktorou som jazdil štyri mesiace. Aj ona má dotykový displej, ale v praxi som ho používal len minimálne. Dôvod bol jednoduchý: väčšinu podstatných funkcií som mohol ovládať fyzickými tlačidlami. Klimatizáciu som nastavoval otočným ovládačom. Teplotu som menil bez toho, aby som sa musel pozrieť na obrazovku. Vyhrievanie sedadiel malo vlastné tlačidlo. Už po pár dňoch si človek tieto ovládania zapamätá a dokáže ich používať prakticky naslepo. Stačí krátky pohľad alebo dokonca len hmatová orientácia. Takto boli v minulosti navrhnuté autá.

Palubná doska vo vozidle Honda CR-V. Foto: startstop.sk, Marek Gorozdos

Dotykové displeje však tento princíp rušia. Každá zmena nastavenia znamená pohľad na obrazovku, vyhľadanie ikony, dotyk, kontrolu reakcie systému. Je to pochopiteľné, pretože nové autá chcú byť smartfónmi na kolesách, poskytovať násobne viac funkcií ako vozidlá z nedávnej minulosti. Paradox je v tom, že presne v momente, keď tieto funkcie používate, vás bezpečnostný systém začne upozorňovať, aby ste sledovali cestu. Auto vás teda najprv prinúti pracovať s displejom a následne vás napomenie za to, že sa naň pozeráte. Technológia tak vytvára zvláštny konflikt medzi tým, čo od vodiča vyžaduje dizajn interiéru, a tým, čo od neho očakáva bezpečnostný systém. Technológia vytvára problém, ktorý sa potom snaží riešiť inou technológiou. Stojí to viac peňazí a výsledkom je iba frustrácia z jazdy.

Piští, aj keď sa nič vážne nedeje

Nejde pritom o odpor voči bezpečnostným systémom. Adaptívny tempomat, sledovanie mŕtveho uhla či automatické núdzové brzdenie sú skvelé príklady technológií, ktoré dokážu reálne znížiť riziko nehody. Rozdiel je však v tom, že tieto systémy zasahujú až v kritických situáciách. Systém sledovania vodiča je však permanentný komentátor vašej jazdy. Samozrejme, systém sa dá deaktivovať. Ale po každom naštartovaní vozidla, znova a znova. Ak je to zásadná bezpečnostná funkcia, prečo je možné ju vypnúť? A ak ju možno vypnúť, prečo musí vodič tento úkon opakovať stále dookola?

Kabína vozidla BYD Dolphin Surf. Foto: startstop.sk, Marek Gorozdos

BYD Dolphin Surf je inak skvelým príkladom toho, kam sa elektromobilita posunula. Čínske automobilky dnes prinášajú konkurencieschopné autá s dobrým dojazdom, svižnou dynamikou a moderným interiérom. O to viac zamrzí, že používateľský zážitok dokáže pokaziť niečo, čo nesúvisí s kvalitou auta samotného, ale s regulačnými požiadavkami a dizajnovými trendmi. Snáď sa automobilové značky vrátia k jednoduchému princípu: ak chceme, aby sa vodič pozeral na cestu, musíme mu umožniť ovládať auto bez toho, aby sa musel pozerať na displej.

Páčil sa vám tento článok?

Priemerné hodnotenie 0 / 5. Počet hodnotení 0

Ohodnotte tento článok!

Ďakujeme

Sledujte nás na Facebooku!

Mrzí nás že ste neboli spokojný...

Pomôžte nám zlepšiť sa!

Napíšte nám čo by sme mali zlepšiť!