Hranatá karoséria, hydropneumatické pruženie a motor s výkonom 160 koní. Citroën BX GTi pred štyrmi desaťročiami ukázal, že rýchle rodinné auto nemusí obetovať povestný francúzsky komfort. Vrcholná verzia dokázala prekonať rýchlosť 200 km/h a zároveň priniesla techniku, ktorá bola dovtedy výsadou podstatne drahších áut.
Automobilový svet 80. rokov bol plný výrazných tvarov, odvážnych technických riešení a čoraz ostrejšieho súperenia medzi výrobcami. Kým niektoré značky stavili pri svojich športových modeloch na tvrdý podvozok a nekompromisné jazdné vlastnosti, Citroën sa rozhodol ísť vlastnou cestou. Výsledkom bol model BX GTi, ktorý tento rok oslavuje 40 rokov od uvedenia.
Na trh vstúpil v júli 1986 ako súčasť modernizácie modelového radu BX. Jeho úlohou bolo spojiť výkon porovnateľný s najlepšími športovo ladenými rodinnými automobilmi svojej éry s pohodlím, praktickosťou a jazdným prejavom typickým pre značku Citroën. Nadviazal na verzie BX 19 GT a BX Sport, oproti ktorým chcel ponúknuť kultivovanejší a univerzálnejší charakter. Mal byť dostatočne rýchly pre nadšeného vodiča, ale zároveň pohodlný a praktický pri každodennom používaní.
Príbeh jeho zrodenia
Príbeh športovej verzie sa začal už v roku 1982, keď Citroën predstavil základný model BX. Vozidlo sa prvýkrát ukázalo pod Eiffelovou vežou a následne absolvovalo verejnú premiéru na autosalóne v Paríži. Jeho nezameniteľnú hranatú karosériu navrhlo talianske štúdio Bertone pod vedením Marcella Gandiniho. Ten sa podpísal aj pod podstatne exotickejšie stroje, medzi ktoré patria Lamborghini Miura, Countach či Lancia Stratos. Aj preto BX vyzeral úplne inak než väčšina vtedajších rodinných automobilov.
Odvážny dizajn zákazníkov neodradil. Práve naopak, BX sa zaradil medzi najúspešnejšie modely značky Citroën. Do ukončenia výroby v roku 1994 vzniklo viac ako 2,3 milióna exemplárov. Modernizácia z júla 1986 priniesla širšie blatníky, mohutnejšie nárazníky lakované vo farbe karosérie a biele smerové svetlá zarovnané s prednými reflektormi. Celá karoséria dostala antikoróznu ochranu galvanizáciou, ktorá mala riešiť jednu zo slabších stránok starších francúzskych áut. Práve pri tejto príležitosti sa súčasťou ponuky stala nová verzia BX GTi.
Takmer 200 km/h a hmotnosť iba 1 025 kilogramov
Športové postavenie prezrádzal zadný spojler, predné hmlové svetlá prevzaté z variantu BX Sport, špecifické kryty kolies, pneumatiky a decentné emblémy GTi na zadných stĺpikoch a veku batožinového priestoru. Pod kapotou pracoval štvorvalcový motor s ôsmimi ventilmi a elektronickým vstrekovaním paliva. Dosahoval výkon 125 koní a maximálny krútiaci moment 175 Nm pri 4 500 otáčkach za minútu. BX GTi vážil len 1 025 kilogramov, takže na jedného koňa pripadalo približne 8,2 kilogramu. Takýto pomer výkonu a hmotnosti mu zabezpečoval veľmi slušnú dynamiku a agilitu. Automobil dokázal dosiahnuť rýchlosť blížiacu sa k symbolickej hranici 200 km/h a kilometer s pevným štartom zvládol za 30,5 sekundy. Citroën BX GTi pritom zostal plnohodnotným päťdverovým vozidlom s dĺžkou 4,24 metra.
Športové auto, ktoré sa nevzdalo pohodlia
Jednou z jeho najväčších zvláštností zostalo hydropneumatické pruženie. Citroën ho v porovnaní so slabšími verziami BX nastavil tuhšie, aby obmedzil pohyby karosérie a podporil športovejší jazdný prejav. Ani GTi sa však nemalo zmeniť na nepohodlný automobil, ktorý by vodiča trestal za každú nerovnosť. Spojenie stability vo vyšších rýchlostiach so schopnosťou filtrovať poškodený povrch predstavovalo jednu z najväčších konkurenčných výhod. K bezpečnému ovládaniu prispievali kotúčové brzdy na všetkých štyroch kolesách, posilňovač riadenia a príplatkové ABS.
Výbava zodpovedala snahám Citroënu vytvoriť nielen rýchle, ale aj komfortné vozidlo. Súčasťou interiéru boli velúrové sedadlá s nastaviteľnou výškou, elektricky ovládané pravé spätné zrkadlo, centrálne zamykanie či osobitný prístrojový panel so šiestimi ukazovateľmi. Vozidlo upozorňovalo aj na nesprávne zatvorené dvere a už z výroby malo prípravu na montáž rádia. Za príplatok bolo možné objednať kožené čalúnenie, elektrické strešné okno, palubný počítač, disky z ľahkých zliatin, klimatizáciu alebo audiosystém.
Šestnásť ventilov a maximálna rýchlosť 218 km/h
Skutočný vrchol prišiel o rok neskôr. Pre modelový rok 1988 Citroën pripravil BX GTi 16 Valve s novým motorom XU9J4 s objemom 1,9 litra. Štvorvalec dosahoval výkon 160 koní pri 6 500 otáčkach za minútu. Automobil zrýchlil z 0 na 100 km/h za 7,9 sekundy a pokračoval až na maximálku 218 km/h. ABS už bolo súčasťou štandardnej výbavy. Citroën sa zároveň zaradil medzi prvých francúzskych výrobcov, ktorí priniesli viacventilový motor do sériovo vyrábaného automobilu dostupného širšej verejnosti.
Silnejšiu verziu bolo možné rozpoznať podľa uhladenejších nárazníkov s čiernymi ochrannými pásmi, prahových nadstavcov a zliatinových diskov obutých do výkonných pneumatík Michelin. Citroën upravil aj naladenie podvozka. Interiér bol kompletne čierny, predné sedadlá poskytovali výraznejšie bočné vedenie a pred vodičom sa nachádzal trojramenný športový volant.
Nechýbal pohon všetkých kolies
Ponuka sa ďalej rozšírila v roku 1989, keď prišiel Citroën BX GTi 4×4. Jeho permanentný pohon všetkých kolies rozdeľoval krútiaci moment v pomere 53:47 v prospech prednej nápravy.
Sústava využívala prednú rozdeľovaciu prevodovku a samosvorný diferenciál na zadnej náprave. Vodič mohol pomocou elektrického ovládania uzamknúť medzinápravový diferenciál, čo pomáhalo pri jazde v náročných podmienkach alebo na povrchoch so zníženou priľnavosťou. Citroën pokračoval v postupnom vylepšovaní modelu až do konca jeho kariéry. Od roku 1990 boli motory upravené na spaľovanie bezolovnatého benzínu, čo znížilo výkon osemventilovej verzie na 123 koní. Automobilka však uvádzala, že zmena nemala nepriaznivý vplyv na dynamiku ani spotrebu.
V júli 1991 sa zliatinové disky a športový volant zo šestnásťventilovej verzie stali súčasťou štandardnej výbavy. Posilňovač riadenia dostali všetky verzie a zlepšilo sa aj odhlučnenie. O rok neskôr sa do sériovej výbavy dostala klimatizácia a čierne čalúnenie. Celý modelový rad BX zároveň dostal palivovú nádrž s objemom 66 litrov. Definitívny koniec prišiel v júli 1993 spolu s plošným zavádzaním katalyzátorov.
Citroën BX GTi tak vydržal vo výrobe sedem rokov. Ani štyri desaťročia od premiéry však nezapadol medzi množstvo zabudnutých športových verzií bežných rodinných áut. Pripomína obdobie, keď sa vysoký výkon dal skombinovať s nízkou hmotnosťou, praktickou karosériou a technikou, akú konkurencia jednoducho nemala.
