Súčasná doba v automobilovom svete nepraje lacnému vozeniu tak, ako by si mnohí vodiči priali. Môže byť riešením malé auto segmentu B v podobe modelu Renault Clio, ktoré už z výroby môže byť vybavené nádržou na LPG?
Ceny tradičných pohonných hmôt na slovenských čerpacích staniciach dlhodobo kolíšu na rekordných úrovniach a prechod na čisto elektrický pohon stále predstavuje pre obrovskú časť motoristov zásadnú finančnú bariéru. Plne elektrické vozidlá stoja v porovnaní so svojimi konvenčnými súrodencami o celé tisíce eur viac a ich reálny dojazd pri diaľničných tempách často núti vodiča k podrobným plánom nabíjacích zastávok. Práve v tomto náročnom priestore sa opäť raz prihlasuje o slovo rokmi overená, no mnohými neprávom prehliadaná alternatíva v podobe skvapalneného ropného plynu, teda LPG, ktorého liter na slovenskom trhu natankujete za približne 90 centov.
Zatiaľ čo drvivá väčšina svetových automobiliek tento segment už pred rokmi definitívne opustila a zamerala sa výhradne na drahú hybridizáciu či elektrifikáciu, francúzsky koncern Renault spolu so svojou rumunskou dcérou Dacia zvolil úplne opačnú stratégiu. Do technológie LPG naďalej masívne investuje, zdokonaľuje ju a prináša na trh plne integrované továrne prestavby s kompletnou fabrickou zárukou.
Dizajnová revolúcia vs. ergonomická facka v interiéri
Na prvý pohľad vie nové Clio očariť. Francúzsky zmysel pre detail a ostré línie karosérie mu dodávajú sebavedomý, dynamický výraz, za ktorým sa na ulici radi otočíte. Rovnako vizuálne atraktívne pôsobí aj architektúra palubnej dosky s moderným digitálnym prístrojovým štítom skladajúcim sa z dvoch samostatných displejov. Žiaľ, akonáhle opadne prvé očarenie a za volantom strávite prvé desiatky kilometrov, romantika sa začne rozplývať pod ťarchou tvrdých ergonomických kompromisov. Interiéru vládnu väčšinou lacnejšie tvrdé materiály, ktoré sú náchylnejšie na poškriabanie, aj keď na druhú stranu, ich spasovanie je bezproblémové a nebudú vás obťažovať svojimi zvukovými prejavmi.
Najväčšie sklamanie však prichádza v momente, keď sa do auta pokúsite pohodlne usadiť. Predné sedadlá majú pomerne krátky sedák, slabú bočnú oporu a ich tvarovanie vás po dvoch hodinách jazdy prinúti hľadať úľavovú polohu pre boľavý chrbát. Celkovo máte pocit, akoby bol sedák naklopený smerom dopredu (aj keď to tak, samozrejme, nie je), no minimálne pre osoby s výškou nad 180 cm bude nastavenie polohy za volantom skutočnou mágiou a vysoko pravdepodobne skončí iba nepodareným kompromisom znamenajúcim sedenie na „dlhé ruky“.
Totiž, aby ste mali sedákom aspoň trošku podopreté strehná, posuniete si sedačku prirodzene dozadu. Volant si však neviete k telu dostatočne pritiahnuť a preto vám bude tento model neustále pripomínať, že v jeho interiéri sa hralo viac na efektný dizajn než na dlhodobý jazdný komfort, ale to už k Francúzom akosi patrí, však? Miesto vzadu je potom určené iba pre menšie postavy do 175 cm.
Konštrukčná integrácia a priestorové kompromisy v interiéri
Najväčším neduhom dodatočne montovaných systémov LPG bývala v minulosti ich nekoncepčnosť. Vodič musel strpieť nevzhľadné dodatočné tlačidlá prirobené niekde pod volantom, nepresné ukazovatele stavu plynu tvorené diódami a absenciu akejkoľvek komunikácie s palubným počítačom. Pri továrenskej prestavbe od Renaultu však nič z toho neplatí. Celý plynový systém je od prvého náčrtu integrovaný priamo do konštrukcie vozidla a jeho riadiacich jednotiek, vďaka čomu na prvý pohľad ani nespoznáte, že sedíte v aute spaľujúcom skvapalnený plyn. Palubná doska ani v tomto malom mestskom vozidle nepôsobí fádne alebo nekvalitne. Priamo vľavo od volantu sa nachádza elegantné prepínacie tlačidlo, ktorým v prípade potreby manuálne volíte medzi palivami, hoci auto funguje primárne v plne automatickom režime.
Z hľadiska palivového systému využijete v Cliu dve nezávislé nádrže. Klasická benzínová nádrž si zachovala svoj pôvodný objem 39 litrov a nachádza sa tradične pod zadnými sedadlami. Druhá, tlaková nádrž na LPG, zabrala miesto obvykle vyhradené pre rezervné koleso pod podlahou batožinového priestoru. Zmestí sa do nej dokonca až 50 litrov plynovej zmesi. Práve rozmerná plynová nádrž však predstavuje hlavnú tienistú stránku celého konštrukčného riešenia. Výrazne totiž zmenšila využiteľný batožinový priestor. Zatiaľ čo štandardné benzínové Clio sa pyšní objemom 391 litrov, verzia s plynovou nádržou skresala tento priestor na hodnotu symbolických 260 litrov. Je to viditeľný ústupok z praktického hľadiska, no za odmenu získate vozidlo s obrovskou zásobou paliva v dvoch samostatných nádržiach, vďaka čomu sa na čerpacej stanici určite neukážete mesiac, zrejme aj dlhšie.
Pohonná jednotka, automatická prevodovka a jazdné vlastnosti
Srdcom testovaného Clia s označením Eco-G 120 EDC je preplňovaný benzínový trojvalec so zdvihovým objemom 1,2 litra. Agregát dokáže vyprodukovať silu 120 konských síl, čo je na malé mestské auto viac než dostatočná hodnota. Obrovskou novinkou a technologickým lákadlom je fakt, že tento motor je v spomínanej špecifikácii spojený s automatickou 6-stupňovou prevodovkou. Otázka teda znie, ako funguje symbióza plynu a automatickej prevodovky v reálnej premávke.
Z pohľadu vodiča si fakticky ani nemusíte všimnúť, kedy idete na LPG a kedy na benzín. Po štartovaní za studena funguje auto síce chvíľku na benzín, no najneskôr za pár desiatok sekúnd sa riadiaca jednotka automaticky prepne do plynového režimu. V ňom zostáva vozidlo až do úplného vyčerpania zásoby LPG, pokiaľ samozrejme stlačením tlačidla vľavo od volantu nezvolíte benzín manuálne.
Jazdný prejav, akustická kulisa motora a úroveň vibrácií sa pri zmene paliva jemne menia a vycibrené ucho bude počuť, že Clio má na LPG o niečo hrubší chod. Zmena je to však taká malá, že ju po chvíli úplne prestanete vnímať. Rovnako je to aj s prácou automatickej prevodovky. Pri prevádzke na benzínový režim prevodovka v niektorých špecifických situáciách o niečo menej trhala a správala sa o niečo plynulejšie než pri jazde na LPG. Ide však o nepatrný detail, ktorý komfort používania v meste ani na diaľnici nijako zásadne neznižuje.
Čo sa týka dynamiky, tá je na malé mestské auto plne vyhovujúca, čo jasne definuje zrýchlenie z 0 na 100 km/h za 9,8 sekundy. Trošku si však dajte pozor, pokiaľ sa niekam budete potrebovať na poslednú chvíľu pripojiť. Prvotný rozjazd z miesta totiž nie je jeho najsilnejšou stránkou a tak si radšej doprajte väčší rozostup. Pri diaľničnom tempe motor točí rovných 3 000 ot./min, čo je len dobre, nakoľko prevodovka ho rada pri bežnej jazde posiela na hranicu 2 000 otáčok, kde sme sa nemohli zbaviť dojmu, že pôsobí jemne pridusene a to aj napriek tomu, že maximálny krútiaci moment 200 Nm má vrcholiť už od 1 750 otáčok za minútu.
Prítomnosť päťdesiatlitrovej plynovej nádrže vzadu namiesto rezervného kolesa znamená mierny nárast hmotnosti nad zadnou nápravou. Pre podvozok Clia to však nepredstavuje žiaden problém. Auto pôsobí vyvážene, zadná časť je príjemne usadená a v rýchlo prechádzaných zákrutách netrpí nežiaducim odskakovaním. Naladenie tlmičov úspešne filtruje bežné nerovnosti našich ciest bez toho, aby bol podvozok prehnane mäkký alebo nečitateľný. Riadenie poskytuje mestskému hatchbacku dobrú manévrovateľnosť pri parkovaní a adekvátnu spätnú väzbu pri vyšších rýchlostiach. Celkovo vzaté, jazdnými vlastnosťami Clio neprevyšuje svoju priamu konkurenciu, kde má ale jasne navrch, je komfort jazdy. V tejto oblasti reprezentuje starú dobrú francúzsku školu.
Porovnanie dvoch palív v praxi
Tento raz sme test poňali trochu inak a náš klasický okruh na spotrebu sme si dali rovno dvakrát – ten istý deň, to isté počasie, tie isté podmienky. Pri vybalansovanom a plynulom jazdnom štýle sa na palubnom počítači ukázala zaujímavá realita. Zatiaľ čo pri benzínovom pohone dokáže preplňovaný trojvalec jazdiť za vynikajúcich 4,5 litra na sto kilometrov, pri prepnutí na skvapalnený plyn sa spotreba posunie o niečo vyššie. V našom konkrétnom meraní dosiahla spotreba LPG hodnotu 6,3 litra na sto kilometrov, čo predstavuje reálny rozdiel takmer dva litre v neprospech plynu. Vyššia objemová spotreba LPG je fyzikálne prirodzená kvôli nižšej energetickej hustote plynného paliva.
Vyprázdnenie celej päťdesiatlitrovej plynovej nádrže teda pri dosiahnutej spotrebe nastane až po viac než 750 kilometroch plynulej jazdy, pričom benzínový režim bez problémov prihodí ďalších 850 km, čo vám dáva teoretický kombinovaný dojazd až na hranici neuveriteľných 1 650 km (teda pokiaľ v autíčku tak dlho dokážete obsedieť). Pri každodennej hektike si pokojne k obom hodnotám pripočítajte zhruba liter, pričom cca 1,5 – 2 litrový rozdiel medzi palivami ostane zachovaný prakticky za každej situácie. Stále ste tak schopní atakovať 1 400 km dojazdu. Kľúčové však nie sú ani tak samotné litre a mamutí dojazd, ale to, čo tento rozdiel spraví s vašou peňaženkou v realite.
Neberte nás úplne za slovo, pre zjednodušenie budeme jemne zaokrúhľovať a vychádzať z dosiahnutých kombinovaných spotrieb. Prepočítajme si však namerané hodnoty do reálnych peňazí pri aktuálnych slovenských cenách palív. Pri cene LPG na úrovni cca 0,90 eur za liter vychádzajú náklady na jeden prejdený kilometer na hodnotu necelých 6 centov na kilometer. Ak by sme rovnakú trasu absolvovali výhradne na benzín pri jeho cene zhruba 1,85 eur za liter, stúpnu náklady na jeden kilometer na viac ako 8 centov. Jednoduchým matematickým prepočtom zistíme, že aj pri takmer dvojlitrovom rozdiele v spotrebe ušetríte na každom jednom prejdenom kilometri pri jazde na LPG skoro presne 2,5 centu.
Na prvý pohľad sa to môže zdať ako drobnosť, no pri ročnom nájazde auta určeného najmä do mesta a jeho okolia , t.j. povedzme 15 000 kilometrov, urobí čistá úspora len na palive približne 400 eur ročne. Samozrejme, čím viac kilometrov na LPG najazdíte, tým bude rozdiel väčší. K tomu treba pripočítať aj obrovskú sieť čerpacích staníc. Na rozdiel od vodíka je plniacich staníc LPG na Slovensku aj v okolitých krajinách dostatok, takže hľadanie miesta na tankovanie nepredstavuje najmenší problém.
Poďme to ešte skomplikovať: Ako si vedie Clio LPG v porovnaní s elektrickým Renaultom 4?
Pre získanie komplexného nadhľadu nad modernou úspornou mobilitou je zaujímavé postaviť testované Clio do priamej konfrontácie s porovnateľným čistým elektromobilom z vlastnej stajne. S elektrickým Renaultom 4 sme totiž na rovnakej testovacej trase namerali spotrebu 16,6 kWh na sto kilometrov. Otázkou zostáva, ako sa tento údaj prejaví v peňaženke v porovnaní s plynom či benzínom, pričom odpoveď zásadne závisí od spôsobu nabíjania. Ak máte možnosť nabíjať elektromobil doma, pri priemernej slovenskej cene pre domácnosti zaokrúhlene okolo 0,20 eur za jednu kilowatthodinu vás vyjde kilometer zhruba 3,3 centu. Pri ročnom nájazde spomínaných 15 000 kilometrov tak oproti LPG ušetríte ďalších približne 400 eur.
Situácia sa však dramaticky mení v momente, keď domáce nabíjanie k dispozícii nemáte a spoliehate sa výhradne na verejnú sieť rýchlonabíjacích staníc, kde sa priemerná cena pohybuje okolo 0,55 € za kilowatthodinu. Pri rovnakej spotrebe 16,6 kWh vás teda kilometer jazdy vyjde na viac ako 9 centov a vo vyššie spomínanom kontexte takáto prevádzka postráda akýkoľvek ekonomický zmysel, nakoľko by bola drahšia nielen ako jazda na LPG, ale aj na benzín.
Servisné špecifiká a prevádzková nenáročnosť
Pri úvahách o kúpe vozidla na LPG mnohých motoristov strašia mýty o náročnejšej údržbe či častých poruchách. Pri továrenskej prestavbe sú však tieto obavy vo veľkej miere neopodstatnené. Renault prispôsobil materiál ventilov aj ventilových sediel vyšším spaľovacím teplotám plynu, vďaka čomu nehrozí ich predčasné opotrebovanie tak, ako to bývalo pri neodborne dodatočne prestavaných motoroch. Riadiaca jednotka motora úzko spolupracuje s plynovým systémom, čo zaručuje optimálne dávkovanie paliva a chráni katalyzátor.
Pravidelný servis sa líši len minimálne oproti štandardnému benzínovému modelu. K bežným úkonom, ako je výmena motorového oleja a filtrov, pribúda iba periodická výmena filtrov plynovej fázy a kvapalnej fázy LPG, čo predstavuje zanedbateľnú finančnú položku v ráde desiatok eur. Tlaková nádrž má certifikovanú životnosť nastavenú na desať rokov, čo pokrýva väčšinu primárneho životného cyklu vozidla. Vodič tak získava ekonomickú prevádzku bez nutnosti neštandardných servisných zásahov či obáv o stratu továrenskej záruky.
Trhový kontext dnešnej doby a cena
Zatiaľ čo záujem o klasické benzínové a naftové autá kvôli vysokým cenám palív mierne stagnuje, po vozidlách s továrenským pohonom LPG vzniká na trhu čoraz väčší dopyt. Vodiči oceňujú predovšetkým to, že na rozdiel od prestavieb z minulosti získavajú moderné a bezpečné vozidlo, ktoré nevyžaduje žiadne dodatočné zásahy a ponúka plnú továrenskú záruku. Renault Clio LPG ukázal v redakčnom teste dospelú tvár, ktorá dáva racionálne uvažujúcemu motoristovi hlboký zmysel. Z hľadiska úžitkovosti treba akceptovať menší batožinový priestor, ktorý ustúpil rozmernej päťdesiatlitrovej nádrži, jemné šklbanie automatickej prevodovky a veľmi kompromisnú polohu za volantom (záleží od postavy). Všetky tieto ústupky však vyváži pohľad na celkové náklady na pohonné hmoty.
Pre každého, kto hľadá nové, spoľahlivé auto na každodenné dochádzanie aj dlhšie trasy a nechce platiť vysoké čiastky za palivo ani investovať do predražených elektromobilov bez vlastného nabíjacieho miesta, predstavuje Clio LPG mimoriadne rozumne namiešaný kokteil praktickosti a úspory. Ponúka dospelý jazdný prejav, komfort automatickej prevodovky a predovšetkým garanciu toho, že vaša peňaženka pocíti úsporu pri každej jednej návšteve čerpacej stanice. Na záver vám nasadíme ešte jedného chrobáka do hlavy – v momentálnej akcii totiž Clio LPG získate už za 18 700 eur. Prajeme príjemné počítanie.
