Experiment N v Nórsku zisťoval, či môže jazda v športovom aute pomôcť pri prekonávaní zimnej melanchólie. Neurovedkyňa merala hĺbku radosti a zistila, že rýchla jazda má výrazne pozitívny vplyv na ľudské emócie a náladu. Štúdia naznačuje, že technológie môžu zlepšiť psychickú pohodu počas náročného obdobia v zemepisných šírkach s dlhými zimami a nedostatkom denného svetla.
Hovorí sa, že šoférovanie prináša ľuďom radosť. Na miestach, kde zimy trvajú dlho, sú chladné a slnečného svitu je nedostatok, nadobúda toto jednoduché konštatovanie ešte hlbší význam. Vynára sa preto zaujímavá otázka: Môže šoférovanie výkonného športového auta akým je napríklad Hyundai IONIQ 5 N pomôcť ľuďom v boji so zimnou melanchóliou?
V jednom z najtemnejších miest v Európe, v nórskom Rjukane, kde zima môže trvať aj šesť mesiacov, teploty často klesajú hlboko pod bod mrazu a slnečný svit je doslova vzácnosťou, sa uskutočnil zaujímavý sociálny experiment, ktorý mal priniesť odpoveď na túto otázku. Vybraná skupina dvadsiatich obyvateľov mesta Rjukan, ktorí trpia sezónnou afektívnou poruchou – bežne označovanou ako zimná melanchólia alebo zimná depresia – mala počas štyroch dní možnosť užiť si jazdu s výkonným športovým elektromobilom IONIQ 5 N. Experiment skúmal, či toto auto dokáže miestnym ľuďom zlepšiť náladu a priniesť radosť, a to najmä v kontexte zimných depresií.
Meranie hĺbky radosti
Experiment prebiehal pod vedením neurovedkyne Shani Tal a jeho zámerom bolo zmerať „hĺbku radosti“ alebo tzv. „DOJO“ – Depth of Joy. Ide o nový spôsob skúmania emocionálneho zážitku pri šoférovaní vozidla. Experiment bol nastavený tak, aby mohol nahliadnuť hlboko do psychiky účastníkov. Pracoval s celým radom biometrických meraní a dát. Shani Tal použila model používaný v neurovede na zobrazovanie emócií účastníkov. Pracuje sa v ňom s dvomi dimenziami emočných reakcií: valenciou, ktorá určuje, či je zážitok vnímaný pozitívne alebo negatívne (páči/nepáči), a vzrušením/nabudením (arousal), teda intenzitou samotného zážitku.
Zobrazením elektrickej aktivity v mozgu pomocou čiapky s elektroencefalogramom (EEG) a rozhrania medzi mozgom a počítačom (BCI) sa experimentálny tím zameral na meranie alfa aktivity a frontálnej alfa asymetrie (reprezentujúcimi valenciu), zatiaľ čo biometrický senzor pokožky zaznamenával elektrodermálnu aktivitu a zmeny srdcovej frekvencie (odzrkadľujúce vzrušenie/nabudenie). Experiment sa skladal z troch kľúčových fáz: východiskové merania uskutočnené pred testovacími jazdami, merania počas samotných jázd a napokon hodnotenia dlhodobých účinkov po jazdách. Po každej fáze vyplnili účastníci dotazník a prebehlo hodnotenie získaných biometrických dát.
Už keď sa účastníci vydávali na svoje testovacie jazdy, bolo ich vzrušenie viditeľné. Každý moment bol zaznamenávaný na video a biometrickými senzormi. Tím neurovedkyne vo svojej hypotéze predpokladal, že počas jázd nastane merateľné prehĺbenie pocitov radosti v oboch dimenziách emočnej odpovede – valencii aj nabudení. Okrem prudkého nárastu intenzity zážitku pri jazde sa navyše očakávalo aj dlhodobé zlepšenie vnútornej pohody účastníkov po skončení experimentu.
Čo ukázali výsledky
Prostredníctvom komplexnej analýzy fyziologických meraní a údajov získaných pred, počas jázd a po nich experiment odhalil zaujímavé zistenia spojené so šoférovaním modelu IONIQ 5 N v náročných zimných podmienkach. Kvantitatívna analýza ukázala, že 75 % vodičov malo po testovacích jazdách pozoruhodne pozitívne emocionálne reakcie. Pri intenzite radosti bol u účastníkov zaznamenaný priemerný nárast o 28 % v porovnaní s východiskovým stavom, pričom škála pozitívnych reakcií sa blížila k 67 %. To naznačuje, že jazda s IONIQ 5 N dokáže vzbudiť pozitívne emočné reakcie naprieč širokým spektrom rôznych ľudí.
Tento pohľad potvrdili aj kvalitatívne dáta. Až 87,5 % účastníkov experimentu v dotazníkoch uviedlo, že malo po jazde s IONIQ 5 N oveľa lepšiu náladu ako pred tým. Tento súlad medzi subjektívnymi pocitmi účastníkov experimentu a nameranými fyziologickými reakciami opätovne potvrdil, že jazda s týmto vozidlom zlepšuje duševnú pohodu jeho vodičov. Spomedzi rôznych biometrických meraní sa ukázala ako najvýznamnejšia elektrodermálna aktivita, pri ktorej došlo k priemernej zmene o 22 % u všetkých účastníkov. V tesnom závese nasledovala frontálna alfa asymetria, ktorá vykazovala priemerný nárast o 17 %, čo svedčí o spracovávaní pozitívnejších emócií.
Tieto zistenia poskytli presvedčivý dôkaz fungovania konceptu merania hĺbky radosti (DOJO) ako teoretického rámca na zisťovanie emočných reakcií na zážitky z jazdy. Experiment tiež zdôraznil potrebu ďalšieho výskumu a overovania získaných údajov a meraní. Výsledky však už teraz ukazujú prínosy zamerania sa spoločnosti Hyundai na inovácie spolu s úsilím o zdokonaľovanie zážitkov prostredníctvom špičkových automobilových technológií.
Dôležitosť experimentu
V tomto experimente bol po prvý raz použitý koncept DOJO – Depth of Joy, ktorý vyjadruje hĺbku radosti, resp. potešenia. Ide o míľnik v skúmaní emocionálnych reakcií na zážitky z jazdy. DOJO sa javí ako metrika, ktorá ponúka pohľad na rôzne emocionálne reakcie ľudí po jazde s IONIQ 5 N v náročných nórskych zimných podmienkach.
Aj keď bioanalýza v kontexte vedenia vozidla nie je úplne nová, jedinečné zameranie experimentu na nevľúdne zimné počasie a jeho vplyv na účastníkov trpiacich depresívnymi symptómami je prelomové. Rovnako ako objavný výskum emočnej dynamiky jednotlivcov, ktorí jazdia na zľadovatených cestách a v podmienkach s nedostatkom svetla. Nad rámec sveta automobilizmu prináša tento experiment dôležité otázky o priesečníku ľudských emócií, technológií a environmentálnych faktorov. Otvára dvere k ďalšiemu výskumu širších dôsledkov biometrickej analýzy na pochopenie a zlepšenie ľudských zážitkov v rôznych kontextoch.
