Čas neúprosne beží a na niektoré rekordy sa možno zabudlo. Prešlo štvrťstoročie odkedy sa autu podarilo poraziť rýchlosť zvuku.
V polovici októbra 1947 americké experimentálne vozidlo Bell X-1 prekonalo prvý raz rýchlosť zvuku. Takmer na deň presne, len o 50 rokov neskôr, sa podobné „šialenstvo“ podarilo v roku 1997 prekonať aj klasifikovanému vozidlu. V kokpite Thrust SuperSonic sa vtedy nachádzal príslušník britského letectva Andy Green. Testovanie vozidla, ktoré malo pokoriť rýchlosť zvuku, sa konalo na americkej púšti a dosiahnutá rýchlosť bola takmer 1.228 km/h!
Paradoxne, tento typ vozidla bol klasifikovaný ako auto, ktoré dobre poznáme a jazdí po bežných cestných komunikáciách. Tvorcovia Thrust SuperSonic však použili pár leteckých turbín zo stíhačky britského námorného letectva. Hranica zvuku bola prekonaná v púšti Black Rock v americkom štáte Nevada 13.10.1997. Rekord však nemohol byť uznaný, nakoľko sa nedostali do druhej jazdy po hodinovej prestávke ako hovoria pravidlá rekordov.
Znova tak do kokpitu vozidla usadol 35-ročný Andy Green 15.10. Pod kapotou sa nachádzali prúdové motory Rolls-Royce Spey, ktoré za ten minimálny čas, čo sa pokoril rekord, spotrebovali cez 18 litrov leteckého petroleja za sekundu! Tieto motory však dopomohli dosiahnuť dych berúcu rýchlosť, ktorá bola sprevádzaná charakteristickým treskom pri prekonaní hranice zvuku.
Robené presne na mieru
Oficiálny rekord sa vypočítal z priemeru dvoch jázd a mal hodnotu 1.223,657 km/h. Greenovmu tímu sa tak 15.10.1997 podarilo prekonať dovtedy najrýchlejšie auto planéty Thrust2, ktorý v roku 1983 dosiahol rýchlosti 1.019,468 km/h.
Prekonávanie rýchlostných limitov kvázi sériových vozidiel stále pretrváva. V roku 2017 sa na scéne objavil modro-oranžový koncept Bloodhound SSC, ktorý disponuje maximálnym výkonom 135.000 koní. Na tomto projekte sa okrem iného podieľa aj držiteľ spomínaného rýchlostného rekordu Richard Nobel. Jednu míľu dokáže toto vozidlo zdolať v priebehu 3,6 sekundy.
Exteriér je postavený z karbónového monokoku. Interiér je robený pre držiteľa rekordu Andyho Greena priamo na mieru. Riadenie je vytlačené na 3D tlačiarni, je titánové a pilotovi má padnúť priamo do ruky. V kokpite sa taktiež nachádzajú tri mechanické páčky. Jedna zaviera prívod paliva a dve vypúšťajú padáky.
Technológie sa niekedy zo dňa na deň posúvajú vpred, o čom svedčí aj celková technológia Bloodhound SSC. To taktiež disponuje najväčšími brzdami na svete a kolesá sú postavené celé z hliníka. Aj keď to znie všetko fascinujúco, prešli tri roky a z čela tabuľky rýchlostných rekordov Medzinárodnej automobilovej federácie (FIA) ešte Andy Green s jeho Thrust SuperSonic dodnes nebol zdolaný.