Severokórejský vodca Kim Jong-un sa čoraz častejšie objavuje v luxusných vozidlách prestížnych európskych výrobcov, počas svojich ciest.

Na Severnú Kóreu sú však uvalené sankcie, ktoré zahŕňajú aj  zákaz importu produktov vyrobených napríklad v Európskej Únii či Amerike. Ako sa k nim teda dostal?

Odpoveď na túto otázku sa rozhodla nájsť nezisková organizácia Center for Advanced Defense Studies v spolupráci s magazínom The New York Times. Do rozsiahlej investigatívy sa zapojila aj analytická spoločnosť Palantir, ktorá má obzvlášť vplyvné kontakty na Americké spravodajské spoločnosti či dokonca armádu.

To že rodina Kim-ov má slabosť pre luxusné európske limuzíny asi vysvetľovať netreba. Na verejnosti sa už v minulosti prezentovali vo vozidlách ako Mercedes-Benz triedy S, S Pullman, Rolls Royce Phantom či dokonca Maybach 62. Naposledy však celý svet s údivom sledoval ako Severo-Kórejsky vodca vystupuje s úplne nového kúsku Mercedes-Benz S600 Pullman Guard.

Táto prezentácia vyžaduje JavaScript.

Práve tento kúsok však nieje vôbec jednoduché kúpiť. Samotná automobilka si totiž veľmi pozorne vyberá svojich zákazníkov. Nemecký koncern, Daimler, vylúčil akúkoľvek spoluprácu so Severnou Kóreou. Navyše zo získaných fotografií a videa sa nedá úplne potvrdiť, že sa jedná práve o verziu Pullman Guard.

Niektoré média, ale aj odborníci na pancierovanie vozidiel, totiž objavili niekoľko rozdielov práve v ochrane vozidla. Tie by mohli znamenať, že sa jedná len o dodatočne pancierovanú štandardnú verziu S600. Vráťme sa však späť k prvotnej otázke, ako sa vôbec tieto autá do Severnej Kórei dostali?

Pekne od začiatku

Obe vozidlá boli naložené do dvoch kontajnerov v prístave v  Rotterdame. Holandská prepravná spoločnosť Slavenburg & Huyer B.V ich následne naložila na svoju loď, ktorá ich doručila do čínskeho prístavu Dailan. V Číne boli kontajnery preložené na loď Japonskej spoločnosti Zuisyo Company, tá ich potom previezla do Japonského prístavu v meste Osaka. Tu kontajnery prevzala ďalšia Japonská spoločnosť Mino Logistic Japan, ktorá ich následne previezla do Juhokórejského prístavu Busan.

V Busane si kontajnery prevzala Juhokórejská spoločnosť Mino Logistic Company. Áno rozdiel je len v poslednom slove! Náhoda? Bohužiaľ sa nepodarilo preukázateľne dokázať prepojenie oboch spoločností. V tomto prístave boli kontajnery naložené na menšiu dopravnú loď DN5505. Ak ste boli doteraz zmätený, vedzte, že teraz sa to začne komplikovať ešte viac!

Dopravná loď DN5505 totiž zmenila svoje meno len pár mesiacov pred transportom. Pôvodne jej názov znel Xiang Jing a registrovaná bola v Severnej Kórei. To by však bolo príliš nápadné a preto bola loď prevedená na spoločnosť Young Shipping, ktorá má svoje sídlo na Marshallových ostrovoch a vlastní ju ruský podnikateľ.

Aby bola kamufláž dokonalá, loď sa plavila pod vlajkou Afrického štátu Togo. Navyše sídlo zodpovedného manažéra bolo v Hong Kongu. Získané satelitné snímky naznačujú, že posádka lode sa snažila preložiť kontajnery už v iných prístavoch, to sa im ale nepodarilo. Loď z prístavu v Busane zamierila do ruského prístavu Nakhodka. Loď DN5505 však krátko po odchode z Juhokórejského prístavu, vypla GPS lokátor. Monitorovacie zariadenie bolo opäť aktivované až o 18 dní neskôr, opäť v blízkosti prístavu Busan, odkiaľ loď aj vyštartovala.

Podľa dostupných informácií však loď do ruského prístavu Nakhodka v daný termín nedorazila a prvý deň oficiálne ani nikde nezakotvila. V zápise lodného denníka však posádka tvrdila, že v Nakhodke vyložila náklad uhlia.

Takmer dokonalý podvod

Investigatívny tím teda predpokladá, že loď najprv zamierila do Vladivostoku. Túto teóriu potvrdzuje hneď niekoľko faktov. Prvým je relatívna blízkosť prístavu a druhým, že práve vo Vladivostoku sídli Danil Kazachuk, ktorý je majiteľom spoločnosti Do Young Shipping. Práve on navyše v telefonickom rozhovore potvrdil, že obe vozidlá kúpil a následne predal. Komu ale konkrétne tieto luxusné vozidlá predal, bližšie odmietol špecifikovať.

Posledným dôkazom je štart dvoch veľkokapacitných dopravný lietadiel Il-76 Candid z Vladivostoku. Tieto lietadlá prevádzkuje národná aerolinka Air Koryo a práve v deň kedy loď s oboma kontajnermi zakotvila vo Vladivostoku, vzlietli a pokračovali smerom ku KĽDR. Obe lietadlá sú pravidelne využívané na transport Kimovej flotily pri jeho zahraničných cestách.

Pravdivosť tejto teórie potvrdzuje aj razia Juhukórejských úradov, ktoré ešte pred samotným transportom oboch vozidiel zadržali loď DN5505 pre podozrenie z porušovania sankcií vývozu uhlia z KĽDR. V ten istý mesiac bol zadržaný aj tanker Katrin, ktorý patrí spoločnosti Young Shipping a pravidelne pláva pod vlajkou Panamy. Dôvodom bolo porušenie sankcii dovozu ropných produktov do KĽDR.

Je tak viac než očividné že Severná Kórea veľmi dôsledne zahladzuje stopy po porušovaní sankcií ktoré boli na ňu uvalené v dôsledku porušovania ľudských práv, neoprávnenému zadržiavaniu cudzincov a politických väzňov a taktiež jadrovému programu.

Zdroj: The New York Times