Domov Lifestyle Vedeli ste, že Škoda vyrábala aj buginy? Chceli ich aj pre pohraničníkov

Vedeli ste, že Škoda vyrábala aj buginy? Chceli ich aj pre pohraničníkov

buggy

„Osobný bezdverový kabriolet” Škoda Buggy typ 736 vznikla v počte päť kusov v polovici 70. rokov, disponovala technikou sedanu Š 110, pod kapotou bola tisícstovka s výkonom 45 k (33 kW). Vzniklo päť kusov.

Projekt Škkoda Buggy typ 736 odštartoval v roku 1973, najintenzívnejšie práce spadajú do obdobia 1974-1975 a jazdné skúšky boli ukončené v lete 1976. Rázvor východiskového sedanu Škoda 110 L bol skrátený na 2000 mm, podvozkovú plošinu konštruktéri vystužili dvoma obdĺžnikmi, rúrkovým rámom čelného skla a vyšším oblúkom nad hlavami vodiča so spolujazdcom.

Otvorenú kovovú karosériu prototypu s dispozíciou 2+2 navrhol dizajnér Josef Čech a vysokým podielom ručnej práce ju vyrobili učni firemného odborného učilišťa. Lakovanie a kompletizáciu prvého vozidla Buggy typ 736 uskutočnilo vývojové oddelenie automobilky, ďalšie štyri kusy vznikali opäť pod rukami učňov mladoboleslavského SOU, posledné v októbri 1975.

buggy

Predné aj zadné partie vozidla chránili masívne rúrkové rámy. Pohon zaisťoval štvorvalec Š 110 objemom 1107 cm3, výkonom 45 k (33 kW) pri 5000 ot./min. a točivým momentom 74 Nm pri 3000 ot./min. Buggy typ 736 s dĺžkou iba 3320 mm mala pohotovostnú hmotnosť iba 710 kg. Úžitková hmotnosť 400 kg zodpovedala obsadeniu štyrmi dospelými osobami a 100 kg nákladu.

Bez kufra

Samotný batožinový priestor chýbal, pri cestovaní vo dvojici bolo možné odložiť drobnosti na zadnú lavicu širokú 980 mm. Pred poveternostnými podmienkami chránila posádku textilná strecha a bočnice s priehľadnými fóliami. Na pneumatikách Barum Barum 165 SR 13 alebo 175 SR 13 s cestným alebo terénnym dezénom dosahoval prototyp s polovičným zaťažením rýchlosť až 107 km/h pri priemernej spotrebe 8,3 l na 100 km.

Škoda Buggy typ 736 absolvovala náročné jazdné skúšky v rozsahu takmer 30 000 km, hodnotenie bolo vo väčšine bodov pozitívne. Ani to ale nestačilo na presadenie tohto predsa len okrajového vozidla do sériovej výroby, napriek tomu, že hlavne zo strany vývojového oddelenia bola snaha ponúknuť aj alternatívne riešenie, ktoré by produkciu zjednodušilo a zlacnilo. Sem patria hlavne úvahy o použití laminátovej karosérie a zámer ponúknuť takéto vozidlo zložkám polície a pohraničnej stráže. Tomu však v ceste stála aj vtedy platná legislatíva.

Páčil sa vám tento článok?

Priemerné hodnotenie 5 / 5. Počet hodnotení 1

Ohodnotte tento článok!

Ďakujeme

Sledujte nás na Facebooku!

Mrzí nás že ste neboli spokojný...

Pomôžte nám zlepšiť sa!

Napíšte nám čo by sme mali zlepšiť!

Predchádzajúci článokMOTOTEST Honda Goldwing – šesťvalcová obývačka na dvoch kolesách
Nasledujúci článokPri PZP to končiť nemusí, prečo sa oplatí zvážiť aj doplnkové poistenie?
Pracujem ako motoristický a technologický novinár už 17 rokov. Počas nich som spolupracoval s denníkom Národná obroda, časopisom Brejk, portálom Autoserver a najdlhšie, vyše 14 rokov, s týždenníkom Plus 7 dní. Zároveň som prispieval do niekoľkých odborných médií a som členom slovenskej poroty Auta roku. V oblasti automotive ma zaujímajú hlavne nové technológie a ekonomické trendy.