Podľa štúdie nemajú plug-in hybridné autá žiadnu pridanú hodnotu

Autor

9. mája 2021

Plug-in hybridné modely sa javia ako rozumná alternatíva prechodu medzi čistými spaľovacími autami a čistými elektromobilmi. No štúdia britského Which? ukazuje, že realita je úplne inde.

Plug-in hybridné sú označované ako odrazový mostík medzi konvenčnými automobilmi so spaľovacími motormi a plne elektrickými vozidlami. Výrobcovia tvrdia, že ponúkajú to najlepšie z oboch svetov: dostatočný dojazd na čistý elektrický pohon pre každodenné použitie a zálohu v podobe benzínového motora, ktorý umožní pohodlné cestovanie aj na dlhšie trasy. Znie to ideálne, zvlášť keď vezmete do úvahy údaje o spotrebe paliva uvádzané výrobcami. Bohužiaľ, tie je možné dosiahnuť jedine v prípade, že ste schopní udržiavať batérie v plne nabitom stave. Britský magazín Which? otestoval spotrebu 22 najpredávanejších plug-in hybridných áut a výsledky štúdie ukázali násobný rozdiel medzi udávanou a reálne dosiahnutou spotrebou.

Batéria hrá významnú úlohu

Tvrdenia výrobcu o spotrebe paliva vychádzajú z testovacieho cyklu WLTP, ktorý je oficiálnym štandardom od roku 2017. WLTP metodika nahradila dnes už neexistujúci NEDC cyklus, pretože sa považoval za nerealistické znázornenie skutočných jazdných podmienok. Britský magazín Which? otestoval plug-in hybridy na vlastnom testovacom okruhu, ktorý replikuje jazdu v reálnej premávke.

Rozdiel v testovacej metodike oproti WLTP však nastáva pri testoch elektrického dojazdu. Magazín testuje dojazd plug-in hybridov tak, že každý z nich prejde určitú (pevne určenú) vzdialenosť s batériami v rôznych stavoch nabitia, čím sa určí priemerná celková spotreba pohonu. Na druhej strane, do testovacieho cyklu WLTP vstupuje automobil s plne nabitou batériou, čo veľmi výrazne skresľuje celkovú efektivitu pohonu.

Ani plné batérie nie sú zárukou efektivity

Magazín zistil, že niektoré z testovaných modelov spotrebúvajú elektrinu oveľa rýchlejšie v porovnaní s porovnateľnými vozidlami na čistý elektrický pohon. Na vine je vyššia hmotnosť (najmä u veľkých SUV) a navyše menšie elektromotory spotrebujú o niečo viac energie na rozpohybovanie auta. Navyše, podľa štúdie majitelia tieto vozidlá nabíjaju na verených miestach, čo predstavuje drahšiu alternatívu v porovnaní s domácim nabíjaním.

Výsledky štúdie ukázali, že najvýraznejší rozdiel medzi udávanou a reálnou spotrebou dosiahlo BMW 225xe Active Tourer. Kým výrobca sľubuje minimálnu spotrebu od 1,5 litra na 100 kilometrov, v reálnej premávke bola nameraná spotreba 6,3 litra, čo predstavuje rozdiel vyše 400 percent. Na druhom mieste sa umiestnila podobne optimistická plug-in hybridná X5 s rozdielom v spotrebe na úrovni 356 % a trojicu uzatvára Mitsubishi Outlander s 270-percentným rozdielom.

Tieto výsledky potvrdzuje aj nemecký Fraunhoferov inštitút výskumu systémov a inovácií. Výskumníci podrobili analýze dáta zo Spojených štátov, Kanady, Číny, Nemecka, Holandska a Nórska. Celkovo sa tak výskumu nedobrovoľne zúčastnilo vyše 100-tisíc plug-in hybridných vozidiel, pričom väčšina z nich podľa výrobcov produkuje menej ako 50 gramov CO2 na kilometer. Výskum však ukázal, že reálne túto hodnotu nedosiahlo ani jediné vozidlo. Namiesto toho reálne produkujú 50 – 300 gramov oxidu uhličitého na každý prejdený kilometer.