Domov News Elektromobily stačiť nebudú. Európa nechce aby sme vlastnili autá, budúcnosť je…

Elektromobily stačiť nebudú. Európa nechce aby sme vlastnili autá, budúcnosť je…

Európa systematicky sprísňuje emisné normy nových vozidiel, od roku 2035 bude dokonca platiť zákaz predaja nových automobilov so spaľovacími motormi. Napriek tomuto úsiliu sa nedarí zaznamenať pokles emisií skleníkových plynov z osobnej automobilovej dopravy.

Dôvodom je rastúci počet áut, ich časté využívanie a čoraz zvyšujúci sa počet športových automobilov, či automobilov s veľkými motormi s vysokou spotrebou paliva.

Európsky parlament v júni odobril návrh, ktorý by mal od roku 2035 zakázať predaj automobilov so spaľovacími motormi. Táto reštrikcia by sa mala týkať iba novo vyrobených vozidiel. Ojazdené autá by sa mali predávať v klasickom režime bez obmedzení. Predpokladá sa preto, že ich cena bude rásť a v konečnom dôsledku to preplneným mestám veľmi nepomôže. Problémy sú totiž aj niekde inde.

Rastúcemu počtu áut sa prirodzene musí prispôsobovať aj dopravná infraštruktúra. Rozširovanie ciest, budovanie nových parkovísk či signalizačných systémov sú nákladné a ďalšie finančné prostriedky zhltne ich údržba. Rozširovanie dopravnej infraštruktúry vedie k sekundárnym problémom. Opravy ciest vedú k dopravným zápcham, budovanie parkovísk vytláča zeleň. Betónové a asfaltové plochy ciest a parkovísk sa v lete prehrievajú. Vyššia prašnosť je zdravotným rizikom. Dažďová voda sa nevsakuje do pôdy, ale končí v kanalizácii.

Čo je riešením?

Na riešenie týchto problémov preto nestačí prejsť na elektromobily ani na autá jazdiace na vzduch. Trendom budúcich rokov preto pravdepodobne bude zmeniť podobu a organizáciu miest, ktoré sa už minimálne jedno storočie prispôsobujú potrebám motorizmu. Toto pravdepodobne skončí.

Veľké mestá budú investovať do alternatívnych spôsobov dopravy a ich vzájomnej koordinácie. Verejná doprava by mala ísť ruka v ruke s cyklo dopravou a automobilovou dopravou vo forme carsharingu.

Pomôcť by mal tiež nový prístup k mestskému plánovaniu. Napríklad, Martin Jerguš, zástupca hlavného architekta mesta Košice, na jar na diskusii o budúcnosti mestskej mobility, priblížil koncept tzv. „pätnásťminútového mesta“. Ten spočíva v tom, že namiesto rozdelenia mesta na obytné, pracovné či voľnočasové zóny, často navzájom vzdialené, by mali byť všetky základné služby dostupné v rámci menších okruhov dostupných udržateľnými formami dopravy do pätnástich minút. Znížila by sa tým potreba osobnej automobilovej dopravy.

Iné mestá idú príkladom

Už teraz sledujeme snahu mnohých európskych miest vytláčať automobily z mestského priestoru. Amsterdam napríklad plánuje postupné znižovanie počtu parkovacích miest. Írske mesto Cork počas pandémie vylúčilo dopravu z 18 ulíc a vyhradilo ich na stravovanie pod holým nebom. Tieto ulice ostali pešou zónou aj po konci pandémie. Brusel dal počas pandémie v doprave právo prednosti chodcom a cyklistom. V najbližších mesiacoch ho plánuje ešte rozšíriť. Starostka Paríža Anne Hidalgo chce zo svojho mesta urobiť svetovú cyklistickú metropolu. Výrazne sa zníži priestor určený motoristom, na jeho úkor bude budovaná cyklistická infraštruktúra.

Priemerný súkromne vlastnený automobil veľkú väčšinu času (z 96 %) stojí nevyužitý. Zvyšné 4 % aktívne jazdiacich áut by bez problémov pokryli vozidlá z carsharingu. S touto alternatívou už počítajú aj mnohí svetoví výrobcovia áut a pripravujú projekty, ktorými dokážu uspokojiť dopyt a zároveň udržať aj svoje podnikanie.

Páčil sa vám tento článok?

Priemerné hodnotenie 3 / 5. Počet hodnotení 2

Ohodnotte tento článok!

Ďakujeme

Sledujte nás na Facebooku!

Mrzí nás že ste neboli spokojný...

Pomôžte nám zlepšiť sa!

Napíšte nám čo by sme mali zlepšiť!

ZDROJEURACTIV
Predchádzajúci článokToyota predstavuje jemné omladenie modelu Land Cruiser
Nasledujúci článokTEST Ford S-Max Hybrid – prototyp rodinného auta