Vieme, že nesprávnym radením prevodových stupňov ničíme prevodovku a spojku. Týka sa to ale aj preskakovania, vynechávania prevodových stupňov?
Preskakovanie prevodových stupňov je téma, ktorou sa z času na čas zaoberá každý motorista. Je dobré poznať odpoveď o primeranosti tohto manévra ešte predtým, než ho spravíte v praxi.
Dobré a zlé rady starších vodičov
Keď sa novopečení vodiči zaúčajú a nadobúdajú prvé skúsenosti, zvyčajne ocenia rady a tipy od skúsených vodičov. Niektoré sú celom zmysluplné a hodnotné, iným by si mal mladí vodič radšej vyhýbať, ďalšie sú skôr neutrálne.
Také vyraďovanie do neutrálu počas spomaľovania, keď sa blížime k červenej na semafore, je celkom v poriadku. Na tých zopár metroch nie je potrebné postupne podraďovať a brzdiť motorom. Lenže pri dlhom zostupe z kopca je na mieste brzdiť motorom a vyhýbať sa príliš častému vytláčaniu brzdového pedála.
Zo skúsenosti vieme, že niektorí starší vodiči odporúčajú preskakovať prevodové stupne, obyčajne trojku a päťku. Iní zasa povedia, že takýto zvyk je účinným spôsobom, ako si poškodiť prevodovku a spojku. Ako je to teda naozaj?
Zástancovia preskakovania prevodových stupňov na základe vlastnej skúsenosti tvrdia, že sú skoro zbytočné, pretože motor pri nevie pracovať v optimálnych otáčkach. Má to byť práve prípad tretieho a piateho prevodového stupňa.
Dôvodom tohto predpokladu je samotný prejav benzínových motorov bez preplňovania, teda atmosférických motorov.
Na vine sú motory bez turba
Atmosférické motory majú obyčajne nižšie maximálne výkony v porovnaní s rovnako objemnými motormi s turbom, ale aj odlišné krivky dostupnosti krútiaceho momentu.
Atmosférický motor zvyčajne pracuje vo vyšších otáčkach, než ten s preplňovaním. V praxi môžu vodiči jazdiť aj na 6-tisíc otáčkach za minútu. To už je čas preradiť, ale pri potrebe dosiahnutia vyššej rýchlosti má krátke ponechanie motora v režime najvyššieho výkonu zmysel.
Tu nachádzame odôvodnenie preskakovania rýchlostných stupňov. Keď sa vodič rozbehne na rýchlosť 70 km/h na dvojke, potom už nemá dôvod radiť trojku, ale rovno preskočí na štvorku alebo päťku. S citlivou nohou na spojkovom pedáli nemusí auto ani trhnúť.
Ak si vodič dáva pozor na to, aby medzi preradeniami a podradeniami nedával zabrať spojke a prevodovke trhaním či násilným dotláčaním páky do koncovej polohy, nemusí mať obavy z ich poškodenia. Zároveň by sa preskakovanie prevodových stupňov nemalo stať zvykom pri každom rozbiehaní sa.
Odôvodňovať preskakovanie prevodových stupňov zníženou spotrebou paliva je však nezmysel. Tým, že na krátky čas vynecháme zdanlivo neefektívny prevodový stupeň, v konečnom dôsledku na bilanciu potreby vplyv nemá.
Za ideálnych okolností jednotlivým prevodovým stupňom prislúcha určité spektrum otáčok. V praxi TO nedodržiavame, pretože prevádzka vozidla neprebieha v ideálnom prostredí.
Zo šestky rovno na dvojku? To je už problém
Sú aj takí, ktorí sú ochotní zachádzať ešte ďalej: preraďovať z jednotky rovno na štvorku alebo zo šestky na dvojku. V tomto prípade môžeme s pokojným svedomím hovoriť o zvýšenom riziku poškodenia spojky a prevodovky.
Nárazové prenosy síl majú nepriaznivý dlhodobý vplyv na mechanické ústrojenstvo a kontaktné plochy. V horšom prípade si môžete neadekvátnym podraďovaním privodiť fatálne poškodenie spojky a prevodovky, alebo dokonca zablokovanie hnaných kolies.
Pri vozidlách s pohonom zadných kolies tiež prudkým zvýšením otáčok motora neadekvátnym poradením riskujete pretočenie kolies a nevyžiadaný pretáčavý šmyk. A ten zvykne končiť nehodou.
Dodajme, že vozidlá s manuálnou prevodovkou sú pred neprimeranými podradeniami chránené, a tak pri vysokej rýchlosti príliš nízky prevodový stupeň bez násilia ani nezaradíte.
